Nech budete kráčať v centre Varšavy kamkoľvek, skôr či neskôr objavíte nejakú z mnohých spomienok a svedectiev Varšavského povstania a teroru, ktorý mu predchádzal. Najčastejšie sochárske dielo či pamätnú tabuľu.
Ale aj mladú jedličku na miestach, kde bojoval oddiel odbojovej Krajinskej armády „Jodła“. Či zobrazenie Ježiša schádzajúceho z kríža na triede Jeruzalemské aleje, tam, kde Nemci 28. januára 1944 popravili 102 obyvateľov. I presne 34 portrétov benediktínok, ktoré v kláštore prijali núdznych a 31. augusta 1944 zahynuli spoločne s asi tisíckou civilistov počas nemeckého cieleného bombardovania.
A či budete v strede mesta alebo na sídlisku, vašej pozornosti neuniknú početné poľské vlajky s „kotwicou“, symbolom odbojovej Krajinskej armády zloženým z písmen P a W, čo znamenalo „Polska walcząca“, teda „Bojujúce Poľsko“.
Strach a teror
V lete 1944 patrilo samostatné Poľsko už päť rokov minulosti. Časť zabralo Nemecko, časť Sovietsky zväz a centrálna oblasť s Varšavou či Krakovom sa stala takzvaným Generálnym gouvernementom okupovaným Nemeckom. Postupne malo byť toto územie podľa predstáv nacistických ideológov „vyčistené“ od Židov a veľkej časti Poliakov a osídľované nemeckým obyvateľstvom.
Aj vo Varšave sa začala doba temna a strachu. Charakterizovali ju napríklad „lapanky“, keď okupanti robili nečakané razie na civilistov, či mučenie a popravy vo väznici Pawiak. Niektoré obete skončili v koncentračných táboroch, iné na nútených prácach v Nemecku.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.