Na Slovensku vzniká nová agentúra pre riadenie obnovy verejných budov. Pod palcom ju má poradca rezortu vnútra Vazil Hudák, ktorý v systéme avizuje zásadné zmeny. Starostovia sa musia prestať spoliehať na stopercentné dotácie a štátna správa im musí pripraviť lepšie podmienky, aby sa o nové možnosti financovania aktívne uchádzali. Tri štvrtiny verejných budov na Slovensku […]
Menej ako 1 min. min.
Na Slovensku vzniká nová agentúra pre riadenie obnovy verejných budov. Pod palcom ju má poradca rezortu vnútra Vazil Hudák, ktorý v systéme avizuje zásadné zmeny. Starostovia sa musia prestať spoliehať na stopercentné dotácie a štátna správa im musí pripraviť lepšie podmienky, aby sa o nové možnosti financovania aktívne uchádzali.
Tri štvrtiny verejných budov na Slovensku sú energeticky neefektívne a ročne minú len na vykurovanie cez 500 miliónov eur. Obnova budov na Slovensku napreduje pomaly, dá sa ale rozbehnúť viacerými spôsobmi a podporiť rôznymi zdrojmi financií, zhodli sa experti zo sektora na konferencii združenia Budovy pre budúcnosť (BPB) s názvom Energetická efektívnosť budov a úspory energie.
Dopyt po dotáciách, nie úveroch
Ak chcú samosprávy svoje verejné budovy obnoviť, už roky môžu využívať peniaze z plánu obnovy alebo z eurofondov z Programu Slovensko. Vazil Hudák ozrejmil, že čo sa týka napríklad plánu obnovy, množstvo financií je už v obehu. „Pri obnove rodinných domov máme zazmluvnených okolo 20 tisíc žiadateľov z cieľového počtu 25 164, potrebného pre naplnenie cieľa, pre verejné budovy máme program, ktorý realizuje ministerstvo dopravy a druhú schému v gescii Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry,” uviedol ako príklady.
Generálny riaditeľ Envirofondu Marek Giba doplnil, že pracujú aj so samosprávami. „Financie z envirofondu prúdia cez dotačné výzvy, príjemcami sú predovšetkým mestá a obce. Napríklad ide o projekty kanalizácie, vodovodov, zvyšovanie energetickej účinnosti budov. Na tento účel máme v Envirofonde aj iné zdroje, poskytujeme napríklad úverové prostriedky – ak obec nezíska dotáciu cez výzvu, v rovnakom projekte môže žiadať o poskytnutie úveru,“ vymenoval.
Hoci sú však úverové podmienky mimoriadne výhodné, okolo 0,1 percenta počas celej dĺžky splatnosti, projekty do 500 tisíc eur majú splatnosť 10 rokov, nad pol milióna eur aj 15 rokov a takéto úvery sa nerátajú do zadlženosti samospráv, prípadne sa dajú bez pokút splatiť predčasne, chýba po nich dopyt.
„Záujem bol v poslednej dobe v útlme, no snažíme sa robiť osvetu. Pre porovnanie, na dotácie sme mali tento rok vyčlenených 28 miliónov, dopyt obcí bol však trikrát väčší a teda ich uspokojenie minimálne, no hoci mohli neúspešní uchádzači požiadať o úver, tých sa akoby obávali,“ zhodnotil Giba s tým, že by situácii rozhodne pomohla lepšia komunikácia smerom k obciam. „Aktuálne plánujeme a organizujeme výjazdové stretnutia po Slovensku, posúvať informácie aj cez ZMOS a okresné zložky.“
Banky čakajú na iniciatívu štátu
Člen predstavenstva VÚB Andrej Viceník sa k spolupráci so štátom v oblasti úverov vyjadril kriticky. „Využívame hlavne vlastné prostriedky a fondy materskej inštitúcie. Len v minulom roku sme udržateľných úverov poskytli okolo 600 miliónov eur. Aktívne sme spolupracovali aj so Slovak Investment Holdingom (SIH) na garančných schémach, tam bolo zaúverovaných takmer 500 miliónov eur. Teraz ale čakáme na možnosť, ako prepojiť plán obnovy, či európske zdroje s našim úverovým financovaním,” ilustroval.
Problémom podľa Viceníka je, že banky majú pocit, akoby ich štát nepotreboval. „Zdroje sú pripravené a pokiaľ je schéma racionálne vykonateľná, radi sa zapojíme, skúsenosti máme. Lenže kým nás štát nevyzve, banky zostanú zapojené len v sfére komerčného financovania.“
Kameňom úrazu je aj dôraz na dotácie. „Keď dáte žiadateľovi na výber miesto dotácie úver, tak utečie, lebo na úver si treba zarobiť, treba ho vrátiť,“ pripomína. S týmto názorom súhlasil aj Vazil Hudák, ktorý má v rámci ministerstva vnútra Matúša Šutaja Eštoka na starosti koordináciu novej agentúry pre riadenie verejných budov a rozbehnutie zapojenia garantovaných energetických služieb.
Hudák tvrdí, že verejné zdroje by sa mali využívať len tam, kde iná cesta, teda ku komerčným zdrojom, nie je. „Potreba obnovy budov je obrovská, na Slovensku je mimoriadny investičný dlh a verejné zdroje, ktoré sú k dispozícii, nepostačujú. Preto musíme zapojiť súkromné zdroje a tu prichádzajú do hry garantované energetické služby, teda GES,“ uviedol.
V tomto prípade časť nákladov obnovy kryje zvyčajne grant a zvyšok poskytovateľ služby, čiže firma sprostredkujúca GES, ktorá sa zaviaže vykonať obnovu, napríklad výmenu kotolne, okien či zateplenie, ktorá povedie k úsporám energie na vybranej verejnej budove.
Majitelia budovy budú následne hradiť obnovu z ušetrených peňazí, pričom poskytovateľ bude ručiť za dosiahnuté úspory.
Pripomenul tiež, že koncept garantovaných služieb vznikol na pôde Európskej investičnej banky v Luxemburgu, kde pôsobil ako viceprezident. „Schéma vznikla z európskej úrovne, je tam rámcový kontrakt s eurostatom, takéto schémy teda nezaťažujú deficity štátov. GES ale dokáže fungovať len v spojení s ďalším grantovým či dotačným nástrojom podpory,” pokračoval a ako príklad uviedol systém, ako funguje v Českej republike.
Bez zmeny prístupu to nepôjde
Aktuálne tempo obnovy budov je nedostatočné. Počas rokov 2020 až 2023 sa obnovovalo v priemere 1,9 percenta budov ročne, Európska smernica, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodržať, však počíta s obnovu až troch percent verejných budov ročne až do roku 2030.
Problémom ale nikdy nebol nedostatok záujmu, práve naopak, dopyt často prevyšoval ponuku. Platforma Budovy pre budúcnosť vyčísľuje, že záujem v podaných žiadostiach je podľa ich dát o takmer miliardu eur, dostupných už ale zostáva len približne 350 miliónov eur. Jedným z dôvodov podľa odborníkov na problematiku obnovy budov je fakt, že doteraz boli projekty financované plne z dotácií, čo sa v praxi ukázalo ako neefektívne.
„Na to ale musíme v prvom rade zmeniť mindset ľudí, ktorí o tom rozhodujú, čiže úradníkov v štátnej správe,“ pripomenul Hudák a týka sa to podľa neho každého ministerstva. Jasnou správou má byť, že všetky verejné budovy sa budú po novom obnovovať s využitím GES, pokiaľ je to možné, pokiaľ sú tam dosiahnuteľné relevantné úspory.
„Lenže tu máme situáciu, kde starostovia, alebo celkovo ľudia, ktorí spravujú verejné budovy, spravidla očakávajú stopercetné financovanie grantov. Prečo by potom hľadali iné cesty? Musí byť jasná stratégia, zdôraznené, že GES musí byť súčasťou a jasná komunikácia so súkromným sektorom, teda bankami,“ navrhol Hudák na príklade programu obnov budov, kde by 15 až 20 percent pokrývali dotácie a zvyšok financovali komerčné úvery cez ESCO spoločnosti.
Nová schéma do konca roka
V rámci novovznikajúcej agentúry už ale majú plán, ako motivovať k zmene myslenia aj samosprávy. „Chceme začať budovami v štátnom vlastníctve. Samosprávy musia rozhodnúť samy, no keď vytvoríme prostredie, kde je dôraz na šetrenie verejných zdrojov, rozbehnú sa pilotné projekty, starostovia budú mať viac motivácie na využívanie súkromných zdrojov. Musí na to ale tlačiť aj štát.“
Druhou možnosťou, ktorú navrhol Giba, je zapojenie Modernizačného fondu, kde je pre Slovensko k dispozícii asi 2,5 miliardy eur na oblasť teplárenstva či eneregetickej efektívnosti. „Na envirofonde aktuálne finalizujeme výzvu práve z modernizačného fondu, súvisiacu so zvýšením energetickej účinnosti verejných budov. Prvá výzva bude určená pre mestá a obce, alebo ich príspevkové rozpočtové organizácie a pôjde o 149 miliónov eur ročne, z celkového balíka 400 miliónov eur. Budeme chcieť obsiahnuť väčšie projekty, medzi 500 tisíc a päť miliónmi eur a žiadateľ bude spolufinancovať päť percent. Spustená bude do konca roka 2024.
Zapojenie princípu GES spomína okrem toho aj Rezort hospodárstva v navrhovanej aktualizácii Integrovaného národného energetického a klimatického plánu dostupnej na jeho stránkach uvádza, že rozvoj garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore považuje „za významný stimul“ obnovy.
„Na spolufinancovanie projektov garantovaných energetických služieb budú alokované prostriedky z Programu Slovensko a spolufinancovanie prostredníctvom grantov bude možné až do výšky 49 percent oprávnených nákladov investície,“ píše sa v materiáli.
Takýto prístup k obnove navyše vyžaduje aj nová európska smernica, ktorú má Slovensko preniesť do národnej legislatívy najneskôr na budúci rok.
Špecifickou výzvou pre Slovensko je v tejto oblasti podľa odborníkov aj doťahovanie projektov do úspešného konca. Viaceré schémy, ktoré už boli odsúhlasené Európskou úniou v aktuálnom programovom období do roku 2027, totiž napokon zamrzli. Hudák uviedol ako jednu z nich schému vypracovanú pre Slovak Investment Holding, ktorá bola zastavená novým vedením ministerstva hospodárstva.
„Časť alokovaných peňazí bola presunutá na niečo iné, rokuje sa, rezort to v súčasnosti brzdí. To je ďalším problémom Slovenska, chýba tu kontinuita, dokončovanie dobre rozbehnutých vecí,“ upozornil Hudák.
Poradenské služby môžu zrýchliť čerpanie investícií
Viaceré členské štáty Únie, kde obnova napreduje lepšie, sa rozhodli pre iný prístup. Za inšpiráciou netreba ísť ďaleko, aj v susednom Česku do renovácií zapojili okrem grantov aj súkromný sektor.
Riaditeľ Energy Centre Bratislava a predseda Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES) Marcel Lauko v tejto súvislosti pripomenul, že peniaze z Envirofondu by sa mohli využiť aj na financovanie poradcov, ktorí by samosprávy dokázali informovať a nasmerovať k optimálnemu využívaniu GES.
„Pri očakávanom dopyte po rekonštrukciách budov sa bez zapojenia súkromného sektora nezaobídeme. GES nemajú význam len pre to, že to definuje smernica, ale preto, že tie budovy boli stavané v iných klimatických podmienkach a musíme ich prispôsobovať súčasnej dobe, aby boli funkčné a úsporné.“ Ako príklad uviedol aj český program s názvom Efekt.
„Financuje rôzne poradenské centrá, aktivity súkromých poradcov. Na Slovensku ideme opačne – všetky centrá sú štátne a sťahujú kvalitných odborníkov z trhu a tam potom nikto neostáva. Nevyžaduje to pritom veľa prostriedkov a samosprávam pomôžeme získať násobne vyššie množstvo investícií,“ vysvetlil Lauko. Energetické centrá prvého kontaktu po vzore Česka totiž združujú odborníkov z trhu a zvyšujú motiváciu, ako aj zjednodušujú prepájanie samospráv s poskytovateľmi služieb.
Čo vyžaduje nová smernica
O energetických službách a ich aktívnej úlohe pri riešeniach obnovy budov píšu viaceré ustanovenia Smernice o energetickej efektívnosti (EED). Spolu s novou smernicou o energetickej hospodárnosti (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) ide o dva kľúčové právne nástroje, ktoré majú pomôcť splniť dekarbonizačné ciele znížiť konečnú spotrebu energie v roku 2030 aspoň o 11,7 percenta v porovnaní s prognózami spotreby energie na rok 2030.
EED napríklad uvádza, že je potrebné pokračovať v rozvoji trhu s energetickými službami s cieľom zaistiť dostupnosť dopytu a ponuky energetických služieb a vhodnou podporou by mohlo byť povinné posudzovanie možnosti ich využitia pred obnovou každej verejnej budovy.
Fakt, že pri využití energetických výkonnostných zmlúv je dodávateľ povinný zaručiť dosiahnutú úsporu, napomáha pri plnení požiadaviek smernice aj v dokazovaní plnenia cieľov, ku ktorým sa štáty zaviazali.
Pokiaľ ide o úspešnosť renovácií budov ako celku, podľa prepracovanej smernice o hospodárnosti (EPBD) musia členské štáty zabezpečiť, aby bol pre budovy po ich renovácii vydaný certifikát energetickej hospodárnosti. Podľa neho sa bude overovať súlad s minimálnymi normami energetickej hospodárnosti, ale aj sledovať úspora energie v bytovom fonde.
