Ľudia v hlavnom meste sa môžu nasťahovať do desiatok bytov so zvýhodneným nájomným. Eurofondy použité na ich výstavbu sa budú môcť použiť opakovane. Situácia na trhu s bývaním sa na Slovensku zhoršuje. Väčšina ľudí chce bývať vo vlastnom, ceny nehnuteľností však rastú rýchlejšie ako mzdy a nových sa stavia málo. V tomto prostredí sa však […]
6
min.
Ľudia v hlavnom meste sa môžu nasťahovať do desiatok bytov so zvýhodneným nájomným. Eurofondy použité na ich výstavbu sa budú môcť použiť opakovane.
Situácia na trhu s bývaním sa na Slovensku zhoršuje. Väčšina ľudí chce bývať vo vlastnom, ceny nehnuteľností však rastú rýchlejšie ako mzdy a nových sa stavia málo. V tomto prostredí sa však darí rozvíjať dostupné bývanie spoločnému projektu štátu a najväčšej banky. Dostupný Domov funguje vďaka finančným nástrojom, teda eurofondom, ktoré sa po použití do rozpočtu vrátia.
Dostupný Domov je firma, ktorá existuje už piaty rok a za ten čas sa stala podľa slov jej zástupcov najväčším prenajímateľom rezidenčného bývania na Slovensku. Iniciatíva spojila financovanie štátneho Slovak Investment Holding (SIH), ktorý využíva finančné nástroje z eurofondov a investíciu Slovenskej sporiteľne.
Hoci jej cieľovou skupinou sú hlavne znevýhodnení ľudia, ktorí by inak na trhu nemali šancu, nájomné bývanie môžu využiť aj bežní záujemcovia cez portály realitných kancelárií.
„Za päť rokov sme pomohli viac ako tisícke ľudí nájsť stabilitu, bezpečie a nový začiatok. Naše ciele sú však väčšie. Z dnešných 412 bytov sa chceme do roku 2030 dostať až na 1 500 bytov,“ uviedla Zdenka Polednáková, predsedníčka predstavenstva Dostupného Domova.
Nedávno kolaudovali aj novú bytovku v Rači. V modernom areáli neďaleko lesa a zároveň pár metrov od zastávky MHD sa nachádza 34 bytov, od jednoizbových po štvorizbové. Záujem je podľa Polednákovej veľký – voľné už sú len posledné dva. Čoskoro k nim však pribudne aj ďalší projekt, novostavba v Petržalke. Neďaleko jazera Draždiak ponúka 15 dvojizbových bytov.
Slovákom sa páči bývať vo vlastnom
Slovensko má v porovnaní so zvyškom EÚ veľmi málo obydlí na tisíc obyvateľov. Menej je to už len v troch krajinách EÚ.
V Bratislave je tento problém o to horší, že ide o región s nízkou nezamestnanosťou.
„Regióny s nízkou nezamestnanosťou majú tendenciu priťahovať obyvateľov, čo vedie k vyššiemu dopytu po nehnuteľnostiach,” vysvetľuje analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Dostupné bývanie nedávno kolaudovalo v Bratislave novú budovu s nájomnými bytmi v Rači. Nehnuteľnosť vyniká lukratívnou lokalitou a vysokým štandardom bývania, avšak za nájomné, ktoré je výhodnejšie, než keby byty ponúkali bežní komerční prenajímatelia.
Udržateľnosť tohto modelu funguje vďaka finančným nástrojom, ako aj záujmu o zvyšovanie úspornosti bytov. Preto v projekte často pribúdajú novostavby, prípadne obnovené bytovky. Každý byt má základné zariadenie, teda novú kuchynskú linku so spotrebičmi, sanitu, osvetlenie. Byty však majú čoraz častejšie aj rekuperáciu vzduchu, špeciálne žalúzie a fotovoltaiku na strechách. Cieľom firmy je dopracovať sa k energetickému certifikátu A0 mínus 10 percent.
Ceny rastú, bytov je málo
Záujem nájomcov, ako aj rast portfólia Dostupného Domova dokazuje, že cez tento typ financovania sa dá prinášať ľuďom nové obydlia aj podporovať ich výstavbu. Tá je na Slovensku podľa Eurostatu problém, keďže vlani o pätinu klesla plocha bytov, na ktoré boli vydané stavebné povolenia.
Bol to najvýraznejší prepad spomedzi všetkých krajín EÚ, pričom prepad je dlhodobý a oproti desaťročnému priemeru bola plocha už nižšia o viac ako tretinu. Ako upozornil Denník N, trend podľa analytikov nenaznačuje zlepšenie ani do budúcna.
Analytička Sadovská však zároveň pripomína, že ceny bývania rástli za posledných päť rokov rýchlejšie, ako priemerné mzdy.
Ako jeden z indikátorov cenovej dostupnosti bývania uvádza ukazovateľ, ktorý odpovedá na otázku: „Koľko m² si môže človek kúpiť za ročný plat?“ Ak je výsledok menej ako 10 m², tak ide o „drahé“ bývanie. „Najnižšia hodnota bola dosiahnutá v Bratislave (7,0 m²) a regiónoch východného Slovenska,” spresňuje.
Dostupný Domov sa na tieto trendy snaží reagovať tým, že bývanie ponúka práve v oblastiach, kde je po ňom dopyt.
Nájomné nebolo pre každého
Ďalším z argumentov, prečo ľudia na Slovensku inklinujú k vlastným nehnuteľnostiam, býva aj nedostupnosť nájomného bývania. Tento segment aktuálne pokrývajú jednak komerční prenajímatelia a potom samosprávy formou mestských bytov.
Mnoho záujemcov ale cez toto pomyselné sito prepadá: komerčný prenájom býva spravidla drahší a súkromný majiteľ si môže nájomcov vyberať podľa vlastných kritérií, teda odmietnuť napríklad rodinu s malými deťmi, domácimi zvieratami či príslušníkov menšín. Mestské sociálne byty zas mávajú prísnejšie regulovaný maximálny príjem domácnosti a ich počet býva obmedzený s dlhými poradovníkmi.
Projekt Dostupné bývanie ponúka tri typy nájmov a podľa predsedníčky predstavenstva Zdenky Polednákovej tak dokáže aj týmto ľuďom pomôcť.
Prvý, pre bežných žiadateľov, je v cenovej úrovni mierne pod priemernou trhovou cenou. Druhý je určený takzvanej cieľovej skupine: patria tam znevýhodnení a zraniteľní, napríklad jednorodičovské rodiny, mladí pracujúci, zdravotne postihnutí, odchovanci detských domovov, dôchodcovia, či osoby sťahujúce sa za prácou. Títo ľudia platia približne o desať percent nižšie nájomné a tvoria aktuálne asi 65 % nájomníkov. Tretia skupina sú ľudia, ktorí sa k bytom dostanú cez rôzne sociálne organizácie a platia približne o 20 percent menej.
„Do súčasného mixu nájomného bývania nám ešte chýbal inštitucionálny investor, ktorý by taktiež dlhodobo spravoval nájomné byty. Veríme, že profesionálnou správou a kvalitou služieb, umožníme ľuďom lepšie a lacnejšie bývať,” uviedol Rastislav Blažej zastupujúci nájomné bývanie Slovenskej sporiteľne ako dôvod, prečo do projektu vstúpila najväčšia banka.
Súkromný kapitál aj návratné eurofondy
Pre sporiteľňu je to výhodné, pretože nákupom viacerých nehnuteľností naraz s väčším kapitálom dokážu zjednať lepšie ceny, ako jednotliví záujemcovia a zároveň tak poskytnúť lepšie služby a výhodnejší nájom záujemcom o bývanie. Aj preto sa banka spojila so štátnym Slovak Investment Holding.
„Dostupný Domov je dôkazom, že spojenie verejného a súkromného kapitálu dokáže priniesť konkrétne a udržateľné riešenia pre spoločnosť. Investíciu do spoločnosti sme realizovali formou takzvaných finančných nástrojov. Investovali sme 25 miliónov eur za rovnakých podmienok, ako investovala Slovenská sporiteľňa,” doplnil finančný riaditeľ a člen predstavenstva Slovak Investment Holding Miloš Ješko.
Slovak Investment Holding na Slovensku spravuje všetky finančné nástroje, teda návratné investície z eurofondov. Môže ísť o zvýhodnené pôžičky, aj o kapitálový vstup do podnikov.
Finančné nástroje, ktoré použil SIH v tomto prípade, fungujú inak ako klasické eurofondové dotácie. Sú určené najmä pre komerčné projekty, ktoré majú perspektívu, že si na seba eventuálne zarobia a podporu z európskych peňazí budú môcť vrátiť. EÚ tak z jednej obálky investuje do ekonomiky viacnásobne a tiež môže podporovať projekty, ktoré spĺňajú jej ciele.
„Dostupný domov vnímame ako dlhodobú investíciu v desiatkach rokov, pretože dostupnosť bývania je veľkou témou. Bývanie bude dôležité aj v budúcnosti,” dodal Ješko.
The post Vďaka vratným eurofondom v Bratislave pribudla novostavba s nájomnými bytmi appeared first on euractiv.sk.
