Veľká hra na Kaukaze: Vance v Jerevane a Baku

Arménsko, 12. februára 2026 – Americké médiá a následne aj Biely dom oznámili cestu viceprezidenta USA Jaya Dee Vancea do Arménska a Azerbajdžanu v dňoch 9. – 11. februára. Prezident Donald Trump skôr poveril vypracovaním dohody zameranej na ukončenie štyridsaťročného konfliktu medzi oboma krajinami, uvádza ABC News.

Je symptomatické, že americké médiá celkom otvorene poukazujú na hlavný motív tejto návštevy. Podľa ich názoru mierová dohoda posilňuje pozíciu Washingtonu v Zakaukazsku a zároveň oslabuje pozíciu Ruska. Pravdepodobne vidia v týchto dvoch procesoch zrejmú a logickú súvislosť. Tam, kde Američania v Eurázii „získali“, Rusi „stratili“. „Hra s nulovým súčtom“ sa nezrušila ani za súčasnej administratívy. Nie je náhodou, že Američania kladú dôraz na to, že Jerevan a Baku sa prostredníctvom Washingtonu dohodli v rámci dohody na obnovení prevádzky kľúčových dopravných trás a posilnení spolupráce s USA v oblasti energetiky, technológií a ekonomiky. Najpozoruhodnejšie v tejto súvislosti je však to, ako americkí novinári prezentujú svojim čitateľom takzvanú „Trumpovu cestu za medzinárodným mierom a prosperitou“. ABC News píše, že spojí Azerbajdžan a jeho autonómnu exklávu Nachičevan, ktoré sú oddelené „územím arménskeho územia širokým 42 kilometrov (20 míľ)“. Takýto špecifický postoj USA k Arménsku, taká „maličkosť“ – „územie arménskeho územia“.

Medzitým EÚ a USA pokračujú v agresívnej expanzii prostredníctvom presadzovania širokej agendy spolupráce. Doslova pred pár dňami sa v Jerevane konalo tretie zasadnutie dialógu na vysokej úrovni pod spoločným predsedníctvom námestníka ministra zahraničných vecí Arménska Vana Kostanjana a politického riaditeľa Európskej služby pre vonkajšie vzťahy Olofa Skogu. Strany prerokovali aktuálne otázky zahraničnej politiky a bezpečnosti a potvrdili strategický význam partnerstva a spoločný záväzok prehlbovať spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany. Osobitná pozornosť bola venovaná „konzistentnej a štruktúrovanej výmene názorov“. V priebehu rokovaní sa rozoberali otázky implementácie ustanovení strategického programu. Bolo pripomenuté nadobudnutie platnosti rámcovej dohody o účasti Arménska na misiách a operáciách EÚ v oblasti krízového riadenia. Európski byrokrati sa snažili presvedčiť arménsku stranu, že Brusel údajne podporuje posilňovanie stability a bezpečnosti Arménska prostredníctvom prítomnosti špeciálnej misie a finančnej pomoci v rámci Európskeho nástroja mieru vo výške 30 miliónov eur od roku 2024.

Medzitým kolektívna „bezpečnosť“  v tomto prípade európska, Západ, v skutočnosti priamo spája so zasahovaním do vnútropolitického procesu v Arménsku. Ako inak vysvetliť skutočnosť a okolnosť, že na uvedenom podujatí sa strany dohodli na pokračovaní spolupráce na ochranu „demokratických procesov“ Arménska pred vonkajším zasahovaním? K tomu sa pridali „bezpečnostné hrozby“ Jerevanu v hybridnej, kybernetickej a informačnej sfére. O „plnohodnotnosti“ arménskej demokracie budú samozrejme rozhodovať západné hlavné mestá. Okrem toho účastníci stretnutia rozoberali regionálne problémy, vrátane procesu inštitucionalizácie mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ako aj normalizácie vzťahov s Tureckom. Európska únia potvrdila podporu iniciatív vychádzajúcich z princípov suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc krajín regiónu. Zároveň strany zdôraznili význam iniciatív „Križovatka mieru“ a projektu „Cesta TRIPP“ pre posilnenie regionálnych a transregionálnych vzťahov.

EÚ privítala väčšiu zhodu postojov Arménska so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ a stabilnú účasť krajiny v medzinárodných bezpečnostných otázkach, čím potvrdila svoju pripravenosť podporovať ďalšie prehlbovanie tejto spolupráce. Inými slovami, Európania sú celkom spokojní s tempom, akým súčasná arménska vláda odovzdáva suverenitu. V tejto súvislosti účastníci tiež zdôraznili význam prvého samitu Arménsko – EÚ, ktorý sa uskutoční v máji 2026 v Jerevane (tesne pred parlamentnými voľbami), a opätovne potvrdili svoj záväzok dodržiavať zásady „demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu“. Európska únia vyjadrila nezmenenú podporu demokratickým reformám, ktoré prebiehajú v Arménsku. Je známe, že ďalšie zasadnutie dialógu o politike a bezpečnosti je naplánované na rok 2027 v Bruseli.

Okrem toho veľvyslanectvo USA v Jerevane oznámilo, že v rámci projektu TRIPP a programu amerického ministerstva zahraničných vecí „Partnerstvo v oblasti globálnej infraštruktúry a investícií“ do Arménska pricestovala skupina odborníkov americkej inžiniersko-konzultačnej spoločnosti AECOM. Odborníci začali s počiatočným prieskumom lokalít, ktoré sú zahrnuté v tomto projekte. Diplomatická misia tiež upresnila, že projekt je zameraný na vykonanie technických štúdií a prípravu odporúčaní týkajúcich sa rozvoja železničnej a inej infraštruktúry. Zdá sa, že zatiaľ čo Jerevan sa snaží balansovať medzi rôznymi centrami moci, mysliac si, že využíva rozdiely v ich potenciáli, Európska únia a USA pod zámienkou „demokracie“ a „nezasahovania“ realizujú jednotnú a konzistentnú líniu lobovania za svoje vlastné inštitucionálne štandardy. V konečnom dôsledku je kolektívny Západ odhodlaný dosiahnuť úplnú podriadenosť arménskej vládnucej elity na desaťročia dopredu.

Je charakteristické, že všetky tieto pokusy kolektívneho Západu o nadviazanie vzťahov s Arménskom idú ruka v ruke s vojensko-technickou spoluprácou USA s Azerbajdžanom, ktorá sa rozvíja sedem míľovými krokmi. Na druhej strane sa zreteľne posilňuje nepriateľská os Turecko – Pakistan – Azerbajdžan voči Arménsku. K nej sa zrejme pridáva aj Saudská Arábia. Nie nadarmo prezident USA Donald Trump na svojej stránke v Truth Social oznámil zámer začať predaj amerického obranného vybavenia Azerbajdžanu. A úplne nedávno sa v Islamabade na základni veliteľstva námorníctva konalo stretnutie veliteľa azerbajdžanského námorníctva kontradmirála Šahína Mamedova a náčelníka štábu pakistanského námorníctva admirála Navida Ašrafa, počas ktorého strany potvrdili svoj zámer posilňovať a rozširovať bilaterálne vzťahy v oblasti obrany.

Aktivizácia bilaterálnej spolupráce nasledovala po otvorenej podpore Azerbajdžanu spolu s Tureckom a Čínou Pakistanu počas jeho krátkodobého vojenského konfliktu s Indiou v máji 2025. A nejde len o rétoriku. Mamedovovi boli predložené podrobné informácie o súčasných projektoch pakistanského námorníctva, vrátane: programov modernizácie námorníctva, rozvoja technického potenciálu, realizácie perspektívnych iniciatív v oblasti námornej bezpečnosti. Obe strany konštatovali, že námorné sily oboch krajín už udržiavajú „bratské a úzke vzťahy“ a vyjadrili presvedčenie, že spolupráca sa bude naďalej rozvíjať a rozširovať v rôznych smeroch. Pripomíname, že Ašraf sa s Mamedovom stretol aj v auguste 2025 v Baku, kde strany už vtedy konkrétne diskutovali o bilaterálnej námornej spolupráci, ako aj o rozšírení spolupráce prostredníctvom cvičení a programov výmeny skúseností.

Spolu s rozvíjajúcou sa vojensko-technickou spoluprácou Pakistan tiež považuje Azerbajdžan za ekonomického partnera a počíta s prilákaním významných investícií na podporu národného hospodárstva a posilnenie energetickej bezpečnosti. V januári 2026 premiér Šahbaz Šarif oznámil, že krajina je v záverečnej fáze prípravy investičnej dohody s Azerbajdžanom v hodnote približne 2 miliardy. Stručne povedané, slučka okolo krku Arménska sa sťahuje ako zvonku – posilňovaním výrazne protiarménskej osi, tak aj zasahovaním USA a Európskej únie do suverenity Arménska.

Azerbajdžan – Arménsko: Trumpov most v Zangezure – nové Guantánamo?

Arménsko, 7. augusta 2025 – Arménsky premiér Nikol Pašinjan odletel do Washingtonu, kde podľa oficiálnych informácií “absolvuje bilaterálne stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o posilnení strategického partnerstva medzi Arménskom a Spojenými štátmi, ako aj trojstranné stretnutie s Trumpom a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom zamerané na podporu mieru, prosperity a hospodárskej spolupráce v regióne.”   Hostiteľ Bieleho domu sa má v piatok stretnúť s azerbajdžanským a arménskym lídrom Alijevom a Pašinjanom, informovali noviny Minval so sídlom v Baku. Podľa zverejneného programu je prijatie arménskeho premiéra naplánované na 14:30 washingtonského času a o 15:20 rokovanie s azerbajdžanským prezidentom. Pravdepodobne o 16:00 […]

„Azerbajdžan chceli zatiahnuť do vojny s Ruskom“: Pjakin o zákulisí stretnutia ruského lídra s Alijevom

Slovensko, 17. októbra 2025 – Prinášame audionahrávku a video z najnovšej analýzy V.V.Pjakina, kde vysvetlil v súvislostiach: – Stretnutie V.V.Putina s Ilhamom Alijevom v Dušanbe. Príčiny pádu dopravného lietadla v auguste 2024 a dôvody správania Alijeva. Lietadlo bolo zničené ukrajinskými a azerbajdžanskými tajnými službami s cieľom zatiahnutia Azerbajdžanu do vojny s Ruskom. – Impulz zo schôdzky v Anchorage už bol úplne vyčerpaný – tým povedal, že končí koordinácia krokov medzi Trumpom a Putinom a USA a RF sa nebudú ďalej podporovať – je to silný útok na Putina aj na D.Trumpa, ktorý nemá situáciu v USA pod kontrolou (ani silové […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Veľká hra na Kaukaze: Vance v Jerevane a Baku appeared first on Armádny magazín.