Veľká hra o mier? Macron obnovil kontakty s Putinom!? | AKTUALITA

Emmanuel Macron sa opäť pokúša hrať rolu európskeho stratéga. Jeho snaha obnoviť dialóg s Vladimirom Putinom – hoci zatiaľ len na „technickej úrovni“ – je prezentovaná ako chladnokrvný realizmus: Rusko nikam nezmizne, Európa s ním bude musieť žiť a raz aj rokovať. Táto logika znie rozumne. Problém je, že realita vojny na Ukrajine jej kladie oveľa tvrdšie otázky, než si Paríž pripúšťa.

Macron priznáva, že prvé kontakty s Moskvou potvrdili, že Rusko momentálne nechce mier. Napriek tomu považuje za úspech samotný fakt, že sa obnovili komunikačné kanály. V diplomatickom jazyku je to pochopiteľné: aj v čase konfliktu je lepšie hovoriť než mlčať. No v politickom zmysle to vyvoláva podozrenie, že Európa si zamieňa proces za výsledok. Ak dialóg nevedie k zmene správania agresora, stáva sa len kulisou – a v horšom prípade nástrojom, ktorý Moskva využije vo svoj prospech.

Macron zároveň trvá na tom, že tento dialóg musí byť európsky, nie delegovaný na Spojené štáty. Aj tu má jeho argument váhu. Európa sa príliš dlho spoliehala na americký bezpečnostný dáždnik a každá kríza – od Ukrajiny po napätia v obchode a technológiách – odhaľuje jej strategickú zraniteľnosť. Prezident Francúzska správne upozorňuje, že geografiu nemožno ignorovať: Rusko je a zostane susedom Európy.

Otázka však znie, či je Európa dnes schopná viesť jednotný a dôveryhodný dialóg. Macron hovorí o malom počte účastníkov, jasnom mandáte a ľuďoch s rozhodovacou právomocou. To znie ako pokus vyhnúť sa chaosu, ktorý často sprevádza veľké multilaterálne formáty. Lenže Európska únia nie je Francúzsko. Bez jasného konsenzu medzi členskými štátmi hrozí, že „európsky dialóg“ bude vnímaný skôr ako francúzska iniciatíva s európskou nálepkou.

Najkontroverznejšia je Macronova vízia povojnovej bezpečnostnej architektúry, do ktorej má byť zahrnuté aj Rusko. V abstraktnej rovine ide o nevyhnutnú úvahu – trvalá bezpečnosť na kontinente bez Ruska je sotva predstaviteľná. V konkrétnom čase a kontexte však táto myšlienka pôsobí predčasne, ak nie priamo odtrhnuto od reality. Kým ruské rakety dopadajú na ukrajinské mestá a Moskva spochybňuje samotnú existenciu Ukrajiny ako suverénneho štátu, hovoriť o budúcej architektúre môže znieť ako signál únavy, nie sily.

Macron sa snaží chodiť po tenkej čiare: zdôrazňuje, že nechce vyvíjať tlak na Ukrajinu ani byť naivný. No história vzťahov s Kremľom ukazuje, že práve nejednoznačnosť a túžba „udržať dialóg za každú cenu“ boli opakovane interpretované ako slabosť. Ak Rusko dnes nemá záujem o mier, potom otázka neznie, ako s ním hovoriť, ale za akých podmienok má dialóg zmysel.

Napokon je tu širší rámec Macronovho posolstva: výzva, aby sa Európa pripravila na dlhodobejšie napätie so Spojenými štátmi a posilnila vlastnú hospodársku a strategickú autonómiu. Kauza okolo Grónska či spory o technológie a obranu sú pre neho „budíčkom“. V tomto bode má pravdu bez výhrad. Európa potrebuje sebavedomie, investície a spoločnú stratégiu.

Sebavedomie však neznamená ilúzie. Ak má byť dialóg s Ruskom súčasťou realistickej európskej politiky, musí byť pevne ukotvený v podpore Ukrajiny a v jasných červených čiarach. Inak sa z neho stane len elegantná rétorika, ktorá síce dobre znie v rozhovoroch pre veľké noviny, no na realite vojny a moci nezmení vôbec nič.

Zdroj: AFP

redakcia PremiumNews

The post Veľká hra o mier? Macron obnovil kontakty s Putinom!? | AKTUALITA first appeared on Premium NEWS™.