Venezuelou po voľbách otriasajú protesty. Opozícia hovorí o jasnom víťazstve, o podporu žiada aj armádu

Venezuelská opozícia vyhlásila, že má dostatok dôkazov o volebnej prehre Nicolása Madura, ktorý krajinu doviedol k hospodárskemu kolapsu a masívnemu exodu občanov. Expert upozorňuje, že v najbližších dňoch bude kľúčové, ako sa zachovajú ozbrojené sily. Zatiaľ ostávajú zdržanlivé.

Venezuelská volebná komisia vyhlásila za víťaza víkendových prezidentských volieb Nicolása Madura, ktorý by tak mal krajinu viesť už tretie funkčné obdobie a ďalej predĺžiť 25-ročnú vládu socialistickej strany.

Nezávislí pozorovatelia však označujú tento výsledok za vysoko nepravdepodobný a vyzývajú volebnú komisiu, aby zverejnila výsledky hlasovania.

Volebná komisia, ako aj mnohé ďalšie zložky krajiny, sú pod mocou Madurovej vlády. Práve z tohto dôvodu bolo tiež odopreté kandidovať opozičnej líderke Marii Corine Machado. V prezidentských voľbách ju preto nahradil bývalý diplomat Edmundo González Urrutia, ktorý z nich podľa odporcov vyšiel ako skutočný víťaz.

Machado v utorok uviedla, že opozícia získala prístup k viac ako 70 percentám volebných zápisníc. Tie ukazujú, že kým Maduro získal len celkovo 2,75 milióna hlasov, jeho súper González až 6,27 milióna hlasov.

Tieto cifry korešpondujú aj s výsledkami nezávislých exitpollov, podľa ktorých Gonzálezovi vykázalo podporu 65 percent opýtaných a Madurovi 14 – 31 percent.

Všetky tieto čísla tak rozprávajú úplne iný príbeh než verzia volebnej komisie, podľa ktorej mal súčasný prezident získať 5,15 milióna hlasov a jeho protivník 4,45 milióna.

Pozorovatelia, ktorí mali na starosti sledovať sčítavanie hlasov, majú právo na kópiu výsledkov z každého hlasovacieho zariadenia. Podľa opozície však bolo niektorým pozorovateľom znemožnené túto úlohu vykonať.

Opozícia už dlho predtým varovala, že voľby nebudú spravodlivé. K tomu prispelo aj prenasledovanie či zatýkanie jej predstaviteľov.

Demokracie žiadajú prerátanie hlasov, Putin gratuluje

Vláda vo Washingtone a ďalšie zahraničné demokracie výsledky venezuelských volieb spochybnili a vyzvali na úplné prerátanie hlasov.

Predstavitelia administratívy Joea Bidena obvinili Madurovu vládu z „volebnej manipulácie“. Zatiaľ neoznámili žiadne nové opatrenia, ale ponechali otvorené dvere pre ďalšie sankcie.

Európska únia, ako aj Brazília, vyzvala na transparentnosť volebných údajov. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyzval Venezuelu, aby si ctila vôľu svojho ľudu.

„Obyvatelia Venezuely hlasovali o budúcnosti svojej krajiny pokojne a vo veľkom počte. Ich vôľa sa musí rešpektovať. Je nevyhnutné zabezpečiť úplnú transparentnosť volebného procesu vrátane podrobného sčítania hlasov a prístupu k záznamom o hlasovaní vo volebných miestnostiach,“ uviedol v príspevku na sieti X.

Vlády Argentíny, Čile, Kostariky, Peru, Panamy, Dominikánskej republiky a Uruguaja zase podpísali spoločné vyhlásenie požadujúce úplné preverenie výsledkov volieb. Madurova vláda na to reagovala tým, že z krajín stiahne svojich diplomatov.

Maudrovi však už zagratuloval prezident, ktorý má sám skúsenosti s netransparentnými a neférovými voľbami, šéf Kremľa Vladimir Putin. Onedlho sa pridali aj lídri Číny, Kuby či Nikaraguy.

Maduro, ktorého znovuzvolenie už v roku 2018 považovali Spojené štáty a ďalšie krajiny za podvod, vo večerných vyjadreniach uviedol, že platení agitátori zaútočili na kancelárie volebných agentúr.

„Vieme, ako čeliť tejto situácii a ako poraziť násilníkov,“ vyhlásil v štátnej televízii Maduro. Jorge Rodriguez, poslanec vládnucej strany a Madurov volebný manažér, vyzval svojich priaznivcov, aby v utorok pochodovali na podporu vlády.

Minister obrany Vladimir Padrino varoval, aby sa nezopakovali „hrozné udalosti z rokov 2014, 2017 a 2019“, keď bolo počas protivládnych protestov zabitých stovky ľudí.

Kľúčový hlas armády a Madurových spojencov

Opozičná líderka Machado už vyzvala aj armádu, aby sa postavila proti vláde a podporila skutočné výsledky volieb. Ozbrojené sily dlhodobo podporovali Madura.

Expert na Venezuelu Geoff Ramsey z amerického think tanku Atlantickej rady si myslí, že súboj o prezidentský post sa zatiaľ ešte neskončil. Pripomína, že ministerstvo obrany zatiaľ ostalo vo vyjadreniach pomerne zdržanlivé.

„V najbližších hodinách a dňoch sa budú zraky upierať na ozbrojené sily a na kľúčových ľudí vo vláde, na ktorých sa Maduro spolieha,“ povedal Ramsey pre nemeckú stanicu Deutsche Welle. Dôležitá podľa neho bude hlavne úloha Washingtonu, Európskej únie a Latinskej Ameriky.

„Treba uznať, že venezuelská opozícia sa naozaj zjednotila. Má v rukách dôkazy o volebnom podvode a dokázala mobilizovať spoločnosť, aby sa postavila Madurovmu prisvojeniu moci. Nemyslím si, že je teda koniec. Ak by som si mal na niečo staviť, priklonil by som sa k tomu, že veci už nemôžu zostať celkom také, aké boli doteraz,“ dodal.

Maduro počas svojho pôsobenia krajinu doviedol k hospodárskemu kolapsu, migrácii približne tretiny obyvateľstva za hranice, a k sankciám, ktoré uvalili Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré ochromili už aj tak problémový ropný priemysel.

Po tom, čo sa vyhlásil za víťaza volieb, venezuelské dlhopisy a dlhopisy štátnej ropnej spoločnosti PDVSA v pondelok klesli ešte hlbšie do problémového teritória.

Protesty sa menia na násilné

Mnohí venezuelskí voliči sa po ohlásení výsledkov začali búriť. Počas pondelka vypukli protesty v mestách po celej Venezuele.

Miestne pozorovateľské centrum uviedlo, že zaregistrovalo 187 protestov v 20 štátoch. Demonštranti skandovali heslá ako: „Sloboda, sloboda!“ a „Táto vláda padne!“. V utorok chcú pokračovať pred sídlom OSN vo venezuelskej metropole Caracas.

„Máme toho plné zuby, chceme slobodu,“ povedal 41-ročný vodič motocyklového taxíka Fernando Mejia, keď pochodoval v meste Maracay.

Pouličné protesty nasledovali po predchádzajúcich demonštráciách „cacerolazo“ – tradičnom latinskoamerickom proteste, pri ktorom ľudia búchajú hrncami a panvicami – po celej krajine.

Pravdepodobný víťaz volieb González opakovane vyjadril obavy pred možným krviprelievaním. V súvislosti so sčítaním hlasov alebo protestmi už boli zabití najmenej dvaja ľudia.

V caracaskej štvrti El Valle a v meste Maracay polícia použila slzotvorný plyn, zatiaľ čo protestujúci zablokovali časť hlavnej cesty v Barquisimete.

V meste Coro, hlavnom meste štátu Falcon, protestujúci strhli sochu zobrazujúcu zosnulého prezidenta Huga Cháveza, Madurovho mentora. Na internete sa tiež objavili videá, kde protestujúci strhávajú Madurove billboardy.

Opozičný poradca na sociálnych sieťach uviedol, že bezpečnostné sily sa dvakrát neúspešne pokúsili dostať na argentínske veľvyslanectvo v Caracase, kde on a ďalších päť ľudí žije od marca po tom, ako na nich boli vydané zatykače.

„Maduro mi včera zničil môj najväčší sen, vidieť opäť svoju jedinú dcéru, ktorá pred tromi rokmi odišla do Argentíny,“ povedala 59-ročná dôchodkyňa Dalia Romer v Maracaibe.

„Zostala som tu sama s rakovinou prsníka, aby tam mohla pracovať a posielať mi peniaze na liečbu. Teraz viem, že zomriem sama a už ju neuvidím,“ povedala cez slzy.