„Videli ste, čo sa stalo Ficovi.“ Eurokomisár poprel, že sa vyhrážal premiérovi Gruzínska

Eurokomisár Olivér Várhelyi sa bráni, že sa len pokúšal varovať gruzínskeho premiéra, aby nerozdúchaval už beztak krehkú situáciu v krajine. V tej vládnu rozsiahle nepokoje pre kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve. Podľa Várhelyiho by prijatie zákona mohlo viesť k ďalšej polarizácii a nekontrolovaným situáciám v uliciach Tbilisi.

Gruzínsky predseda vlády Irakli Kobachidze vo štvrtok (23. mája) obvinil nemenovaného komisára EÚ zo snahy „vydierať“ ho kvôli „zákonu o zahraničných agentoch“. To vzápätí prinútilo komisára pre politiku susedstva a rozšírenie Olivéra Várhelyiho reagovať, že jeho telefonát s gruzínskym lídrom bol nesprávne prezentovaný.

Na základe znenia nového gruzínskeho zákona by sa musela každá mimovládna alebo mediálna organizácia zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získa viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia. Túto legislatívu sa s istou obmenou snaží presadiť aj SNS na Slovensku.

Zákon viedol k masovým protestom aj medzinárodnej kritike. Prozápadná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová ho vrátila do parlamentu, avšak proruská gruzínska vláda má dostatok hlasov na prelomenie jej veta.

Vytrhnuté z kontextu, tvrdí Várhelyi

Podľa Kobachidzeho mu eurokomisár naznačil opatrenia, ktoré by západní politici mohli prijať, ak by gruzínsky parlament prelomil prezidentkino veto. Tvrdí, že ho zároveň vyzval na opatrnosť, pričom odkázal na atentát na Roberta Fica z 15. mája.

„Videli ste, čo sa stalo Ficovi. Musíte byť veľmi opatrní,“ povedal údajne Kobachidzemu, ktorý tieto slová označil za „zarážajúcu“ a „mimoriadne znepokojivú“ vyhrážku.

„V záujme prevencie považujem za svoju povinnosť informovať o tejto hrozbe aj gruzínsku spoločnosť,“ uviedol v statuse na Facebooku.

Komisár pre rozšírenie Várhelyi vo vyhlásení vo štvrtok večer uviedol, že jeho telefonický rozhovor s Kobakhidzem bol „nielen úplne vytrhnutý z kontextu, ale bol tiež prezentovaný verejnosti spôsobom, ktorý by mohol viesť k úplne nesprávnej interpretácii pôvodne zamýšľaného cieľa telefonátu“.

Várhelyi povedal, že sa pokúsil varovať Kobachidzeho, aby „nerozdúchaval už beztak krehkú situáciu prijatím tohto zákona, ktorý by mohol viesť k ďalšej polarizácii a možným nekontrolovaným situáciám v uliciach Tbilisi“.

„Nedávna tragická udalosť na Slovensku bola v tomto zmysle uvedená ako príklad, kam až môže zájsť vysoká miera polarizácie spoločnosti dokonca aj v Európe,“ dodal.

Zároveň premiérovi zopakoval výzvu EÚ na stiahnutie kontroverzného zákona. „Hovorím vám to aj ako známy a doteraz rešpektovaný priateľ Gruzínska,“ mal dodať Várhelyi, ktorý v predchádzajúcich rokoch udržiaval priateľské vzťahy s gruzínskou vládnou stranou Gruzínsky sen.

Umlčanie kritikov

Predsedníčka Európskej komisie už pred schválením zákona uviedla, že kvôli nemu kandidátsky štát na Kaukaze stojí na križovatke. S odkazom na tisíce demonštrantov v uliciach poukázala na to, že bojujú za svoju európsku budúcnosť.

„Gruzínsko by malo ostať na ceste do Európy,“ napísala v statuse na sieti X. Gruzínsko získalo kandidátsky štatút v decembri 2023.

Na stiahnutie zákona tento týždeň naliehala aj Benátska komisia, podľa ktorej nová legislatíva môže poslúžiť na umlčanie kritikov.

„Jeho zásadné nedostatky budú mať výrazný negatívny dosah na slobodu združovania a prejavu, právo na súkromie, právo zúčastňovať sa na verejných záležitostiach, ako aj na zákaz diskriminácie,“ uviedol poradný orgán Rady Európy.

Podobný zákon platí od roku 2012 v Rusku. V roku 2017 sa ho snažilo presadiť aj Maďarsko. Súdny dvor Európskej únie však v roku 2020 rozhodol, že takýto zákon nie je v súlade s európskou legislatívou, keďže odporuje právu na voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi.

Európska komisia proti Orbánovmu kabinetu začala konať, čo ho napokon donútilo zákon stiahnuť.