VIDEO: Ako vytvoriť peniaze z ničoho. „Aký hlúpy sa môžeš stať?“ Tucker Carlson robí rozhovor s ekonómom Richardom Wernerom

www.slovanskenoviny.sk/rss

Ešte 28. júla 2025 bol svetoznámy ekonóm Richard Werner hosťom Tuckera Carltona v rozhovore s názvom „Richard Werner odhaľuje zlo Fedu a súvislosť medzi bankovníctvom, vojnou a CIA“. Rozhovor si môžete pozrieť TU. Kompletný prepis rozhovoru si môžete pozrieť TU.

Naozaj provokatívny názov!

Poďme sa teda do toho ponoriť a uvedomiť si, že to, čo Richard Werner predstavuje ako svoj vlastný osobný objav – že banky vytvárajú peniaze ex-nihilo – čo menoví reformátori nazývajú „zo vzduchu“ – je známe a chápané už stáročia, a to aj napriek tomu, že peňažná moc, ktorá riadi ekonomiky sveta, vyhlásila túto skutočnosť za tabu, najmä dnešnými takzvanými „ekonómami“.

Tucker Carlton , hrajúci sa na nevinného, ​​vyznáva šok a prekvapenie z tohto odhalenia, hoci to skôr pripomína scénu v Casablance, kde policajný kapitán Louie zatvorí Rickovo kasíno s vetou: „Som šokovaný – šokovaný – z toho, že v tomto podniku prebieha hazard,“ po čom krupiér podá Louiemu jeho „výhru“.

Prívetivý Richard Werner, narodený v Nemecku, najprv študoval na London School of Economics a doktorát získal v Oxforde. Popri tom študoval v Japonsku v čase, keď japonská ekonomika horela infláciou. Bolo to obdobie, keď japonskí investori spôsobovali v zahraničí chaos nákupmi vecí, ako je Rockefellerovo centrum, len aby táto krajina skrachovala v cykle, ktorý sa opakoval v 90. rokoch 20. storočia v Kórei, na Taiwane a v Malajzii.

Pri skúmaní príčin Werner videl to, čo ekonómovia mali zakázané vidieť a Warner im radil ignorovať – že japonské banky investovali svoju vytvorenú úverovú likviditu do nevýkonných aktív, ako sú nehnuteľnosti. Robili to namiesto toho, aby nasledovali svoje predchádzajúce úspešné postupy investovania do produktívneho priemyslu – ako sú automobily a elektronika – ktoré premenili Japonsko na veľmoc a viedli k jeho oživeniu po devastácii druhej svetovej vojny.

Werner tiež videl:

1) že hyperinfláciu a kolaps východoázijských ekonomík im vynútili západné spravodajské služby pracujúce pre peňažnú moc, ktoré tieto národy považovali za príliš veľké pre ich nohavice; a

2) že riešenie bolo jednoduché – nechať centrálne banky odkúpiť nesplácané aktíva kolabujúcich podriadených bánk za nominálnu hodnotu, čo by týmto bankám umožnilo obnoviť bežný chod podnikania.

Richard Werner hovorí, že centrálne banky by si mali pri týchto odporúčaných nákupoch nesplácaných aktív vytvoriť vlastnú kúpnu silu ex nihilo a uložiť svoje novozískané problémové aktíva – napr. zabavené hypotéky – na špeciálny účet, ktorý napríklad Federálny rezervný systém teraz nazýva svojou „súvahou“. (Fed použil rovnaký trik na financovanie vládnych platieb na pomoc v súvislosti s COVID-19, ktoré zachránili americkú ekonomiku a spotrebiteľov v čase pandémie.)

Werner publikoval svoje zistenia v japončine v bestsellerovej knihe – Princovia jenu – ktorú nemohol vydať v USA, pretože tam bolo pre spravodajské agentúry príliš horúco. Jeho riešenie založené na nákupoch nesplácaných aktív centrálnymi bankami – ktoré nazval „kvantitatívne uvoľňovanie“ – „QE“ – však neskôr slávne prijal Federálny rezervný systém a ďalšie západné centrálne banky, aby sa dostali z finančnej krízy rokov 2008 – 2009, ktorú spôsobili bubliny aktív – t. j. na trhu s bývaním a komerčnými nehnuteľnosťami – podobným spôsobom, aký zažili východoázijské banky.

Richard Werner ako „objaviteľ“ tvorby bankových úverov a „vynálezca“ kvantitatívneho uvoľňovania má teraz zaručenú slávu

o čom svedčí jeho vystúpenie v časopise Tucker Carlton, opakovane prerušované Tuckerovými typickými poznámkami „jé, svišť“.

To neznamená, že to, o čom Werner hovorí, má zásadný význam, vzhľadom na závratnú rýchlosť, s akou sa Federálny rezervný systém, Európska centrálna banka a Banka pre medzinárodné zúčtovanie – teda hlavné pevnosti peňažnej moci – snažia zničiť to, čo zostalo z ekonomickej autonómie západných národov, pomocou digitálnej meny centrálnych bánk – CBDC – pred ktorou toľko „konšpiračných teoretikov“ – a to oprávnene – varuje.

Aby sme boli spravodliví, Richard Werner uznáva, že existovali časy, keď sa vytváranie úverov bankami a ich zavádzanie do svetových ekonomík prostredníctvom pôžičiek uznávalo a chápalo. Tuckerovi hovorí: „Banky vždy vytvárali peniaze. Ak sa pozriete späť do histórie bankovníctva, vždy išlo o vytváranie peňazí. To je tajomstvo bankovníctva. A preto sa to tiež udržiavalo v tajnosti...“ Dodáva však, že takéto pozorovania boli už dlho označované za „konšpiračné teórie“.

Werner hovorí, že prelomovou inštitúciou v ére moderného bankovníctva bola Bank of England, založená v roku 1694. Hovorí: „A v 17. storočí všetky bankové pravidlá a zákony týkajúce sa bankovníctva vznikli v podstate v Anglicku.“

Vznik Bank of England bol základným kameňom Britského impéria, ktorého založenie nahradilo anglický stredoveký systém počítacích tyčiniek a začalo modernú éru nekonečných vojen.

Werner vysvetľuje: „No, centrálne bankovníctvo a vojna sú veľmi úzko prepojené, ako som povedal. Myslím tým modernú veľkú banku, prvou modernou veľkou bankou a centrálnou bankou bola samozrejme Bank of England. A v samotnom akte parlamentu, v zákone, ktorým sa zakladá, sa hovorí o tejto „inštitúcii a mechanizme“, pretože nechceli odpor, nespomínajú Bank of England. My tu zakladáme banku. To udržali v tajnosti.“

Pokračuje: „‚Prostredníctvom týchto investorov zavádzame nový mechanizmus na získanie a požičiavanie veľkého množstva peňazí vláde, a to založením spoločnosti.‘ ‚Bolo by im dovolené založiť spoločnosť‘ – to je Bank of England. Na čo? Aby viedli vojnu. Bolo to preto, aby viedli vojnu. Takže sú úzko prepojení.“

Ale bol tu ešte jeden podstatný prvok. Tým bol fakt, že na to, aby Bank of England – vtedy súkromná spoločnosť – mohla požičiavať peniaze, ktoré nevlastnila, vyžadovala si určitý kolaterál – takzvanú „rezervu“. To bol pôvod „bankovníctva s čiastočnými rezervami“.

Rozhodli sa, že „rezervou“ budú štátne dlhopisy – teda dlh – ktoré banka odkúpi od vlády na úver – IOU. Banka potom požičia násobky tejto rezervy súkromným stranám – jednotlivcom, spoločnostiam atď. – ale požičia aj samotnej vláde na vedenie vojen. Takto boli financované vojny proti Napoleonovi a takto Británia financovala každú vojnu odvtedy – samozrejme s neskoršou pomocou USA.

Peniaze made in USA

Pretože USA vytvorili svoj vlastný klon Bank of England prostredníctvom Prvej banky Spojených štátov Alexandra Hamiltona. V skutočnosti Hamilton napísal legislatívu pre Prvú banku s chartou Bank of England, ktorú mal na stole .

Hamiltonov plán, veľmi jednoducho, spočíval vo využití vládneho dlhu, tak ako to urobili v Anglicku, na kapitalizáciu banky, ktorá by sa potom mohla použiť na financovanie americkej stálej armády, ktorá by vytvorila americké impérium na západnej pologuli v spojenectve s Britským impériom inde na svete.

Hamilton spočiatku sám loboval za to, aby sa stal vrchným generálom tejto armády, hoci táto časť plánu sa zvrtla, keď prezident John Adams uzavrel mier s Francúzskom, a tak sa vyhol vojne, na ktorú Hamilton počítal, aby sa veci rozbehli. Hamiltona samozrejme v roku 1804 zabil v súboji viceprezident USA Aaron Burr.

Kľúčom Hamiltonovho plánu bolo, že Bank of the US (Banka USA) by mala v USA vytvoriť peňažnú aristokraciu paralelnú s tou vo Veľkej Británii – to, čo ja nazývam Moc peňazí. Dejiny USA počas celého 19. storočia môžete čítať ako boj medzi Mocou peňazí a silami demokracie.

Moc peňazí nakoniec zvíťazila prijatím legislatívy o vytvorení Federálneho rezervného systému 23. decembra 1913, hoci boj stále pokračuje prostredníctvom malého, ale dôležitého hnutia za menovú reformu, ktoré stále existuje, hoci sa zdá, že ani Richard Werner, ani Tucker Carlson o ňom nikdy nepočuli. Preto aj ten istý, priznávam, ironický názov tohto článku: „Aký hlúpy môžeš byť?“. Chcem tým povedať, že nič z toho, čo Werner hovorí, nie je pre hnutie za menovú reformu šokom ani prekvapením, ktorého reakcia je skôr v štýle: „Čo ti tak dlho trvalo?“.

V tomto bode vás odkážem na početné články, ktoré som uverejnil na Three Sage a inde na tému menovej reformy, vrátane dvoch mojich kníh: We Hold These Truths: The Hope of Monetary Reform a Our Country, Then and Now.

Predtým, ako skončíme, sa však pozrime na ešte niekoľko bodov, ktoré Werner uvádza v rozhovore s Tuckerom Carlsonom.

Jeden z týchto bodov už bol spomenutý. Je to tak, že počas 21.storočia za vlády  šéfov Federálneho rezervného systému – Werner spomína Alana Greenspana a Bena Bernankeho, ale to isté platí aj pre Janet Yellenovú a Jeromea Powella – sa americký bankový systém dostal do rovnakej krízy ako východoázijskí obyvatelia minulosti a z rovnakých dôvodov – investície do neproduktívnych aktív.

Ďalším slovom pre tieto „investície“ je „špekulácia“. Nie sú to teda vôbec „investície“. Skôr ide o legalizovaný hazard – t. j. „bubliny“. A hazardné hry boli vždy špeciálnou doménou organizovaného zločinu a vždy boli zmanipulované v prospech „domu“.

Znie vám to povedome? Vitajte na „trhoch“. „Kúpte teraz – sledujte, ako inflácia zvyšuje hodnotenie vášho nákupu – a potom ho predajte nejakému chudákovi, kým sa nezrúti.“

Všetci poznáme realitnú bublinu Alana Greenspana. Ale čo tak univerzálna prax nákupu akcií a dlhopisov za požičané peniaze – na „maržu“? A čo tak „supí kapitalisti“, ktorí si požičiavajú milióny dolárov na vymyslený úver na nákup spoločností, ktoré sú potom zbavené majetku a ponechané napospas krachu s prepustenými pracovníkmi, zničenými rodinami a komunitami atď.? Honosný názov pre toto je „pákové odkupy“.

Potom sú tu „spätné odkupy“ firemných akcií, opäť uskutočňované s vymysleným úverom požičaným od bánk. Alebo čo tak miliardy dolárov, ktoré si ľudia požičiavajú pomocou kreditných kariet len ​​na nákup potravín alebo zaplatenie nájmu. Potom je tu temný a nejasný svet „derivátov“ – to, čo Warren Buffet nazval „zbraňami hromadného finančného ničenia“.

Richard Werner nám neposkytuje odhad, ale čítal som, že až 50 percent všetkých bankových úverov je dnes určených výlučne na špekulácie. Zamyslite sa nad tým a nad tým, čo to znamená pre svet, ktorý Moc peňazí vytvorila a v ktorom žijeme.

Druhý bod, ktorý Richard Werner uvádza a ktorý chcem spomenúť, je jeho navrhované riešenie tohto obrovského problému galaktických rozmerov, ktorý centrálne banky navrhujú vyriešiť zatvorením všetkých ostatných bánk na svete v úcte k ich univerzálnej digitálnej mene centrálnych bánk.

Richard Werner hovorí, že potrebujeme výrazný nárast počtu miestnych bánk, ktoré investujú do produktívnych podnikov na úrovni komunity.

Tvrdí, že práve to je zodpovedné za hospodársky zázrak Japonska v 20. storočí, ktorý Čína skopírovala pre svoj vlastný hospodársky zázrak v 21.storočí. ^. Naznačuje, že práve existencia miestnych bánk je zodpovedná za akýkoľvek stupeň ekonomického zdravia, ktorý zostáva v ekonomikách Nemecka a USA. Tvrdí, že zatváranie miestnych bánk je to, čo škodí ekonomike Británie. Tvrdí, že je to naliehanie MMF a Svetovej banky, aby si krajiny požičiavali od veľkých západných bánk, a nie aby vytvárali úvery prostredníctvom vlastných bankových systémov, čo tak dlho udržiava globálny Juh v chudobe.

Werner tiež uvádza potenciál bankovníctva vo verejnom vlastníctve, pričom poukazuje na jedinú štátom vlastnenú banku v USA – Bank of North Dakota – ako možnú cestu k prosperite. Nakoniec uvádza niekoľko vágnych zmienok o inom type kvantitatívneho uvoľňovania, ktorým by bolo, keby sa do hry tvorby úverov zapojila vlastná štátna pokladnica a zamerala by tieto úvery na hmatateľnú produkciu, nie na infláciu aktív alebo spotrebiteľské úvery, ktoré sú tiež inflačné.

Čože, vláda vytvára úver priamo jeho míňaním do obehu, namiesto toho, aby sa spoliehala na peňažnú moc a jej súkromné ​​banky – vrátane centrálnych bánk – pri kontrole ekonomického života národov?

Aký nový nápad!

Ale opäť, „aký hlúpy môžeš byť?“ Nevieme, že tento systém sa praktizoval v amerických kolóniách pred Americkou revolúciou? Napríklad vláda Massachusetts mala dlhoročnú prax vkladať do obehu vlastné razené a tlačené peniaze. Takto Kontinentálny kongres financoval washingtonské armády predtým, ako Briti zničili hodnotu kontinentálnej meny falšovaním.

Potom sa však objavil Alexander Hamilton, ktorý ubezpečil, že právomoc vlády míňať úvery do obehu nie je zahrnutá v ústave USA. Namiesto toho bol pripravený zapojiť svoju Banku Spojených štátov do akcie, aby rozbehol vojnový stroj.

Madisonova administratíva sa napriek tomu spoliehala na priamu tvorbu úverov v boji proti vojne v roku 1812, rovnako ako Lincoln s Greenbacks v čase občianskej vojny. Prezident Andrew Jackson zaútočil na peňažnú moc zničením Druhej banky Spojených štátov a ochranou vládnych aktív v nezávislej pokladnici, a to aj popri splatení štátneho dlhu a vyrovnaní federálneho rozpočtu. Neskôr Thomas Edison a Henry Ford obhajovali budovanie infraštruktúry priamou tvorbou federálnych úverov. Prezident John F. Kennedy podpísal výkonný príkaz – neskôr zrušený – na priame vynakladanie strieborných certifikátov do obehu. Ale

bol to Federálny rezervný systém, ktorý priviedol USA do éry svetových vojen, ktorá pokračuje dodnes.

Práve to vložilo silu národa do rúk Moci peňazí – kde sídli aj teraz – a to bolo hlavným vinníkom toho, že sa naša krajina stala najväčším predátorom na planéte prostredníctvom zlyhávajúcej dolárovej hegemónie, ktorú sa Trumpova administratíva tak zúfalo snaží chrániť.

Táto katastrofálna situácia by sa mohla skončiť dnes skutočnou menovou reformou . Opakovane som písal, že by sa to dalo dosiahnuť implementáciou zákona NEED z roku 2011, ktorý predložil kongresman Dennis Kucinich a ktorý je v Kongrese pripravený na implementáciu. Zákon NEED, ktorý som pomohol vypracovať, je súčasťou programu Strany zelených a poskytol by Richardovi Warnerovi a Tuckerovi Carlsonovi ďalšiu fázu kvantitatívneho uvoľňovania, ktorá by vyriešila problémy, ktoré identifikovali vo svojom rozhovore z 25. júla 2025.

A čo s tým, páni?

Richard C. Cook

O autorovi: Richard C. Cook je americký federálny analytik na dôchodku s rozsiahlymi skúsenosťami v rôznych vládnych agentúrach vrátane Komisie pre štátnu službu USA, FDA, Carterovho Bieleho domu, NASA a amerického ministerstva financií. Je absolventom College of William and Mary. Ako informátor v čase katastrofy Challengeru odhalil chybné O-krúžkové spoje, ktoré zničili raketoplán, a svoj príbeh zdokumentoval v knihe „Challenger Revealed“. Po pôsobení na ministerstve financií sa stal hlasným kritikom menového systému ovládaného súkromnými financiami a svoje obavy podrobne opísal v knihe „We Hold These Truths: The Hope of Monetary Reform“. Pôsobil ako poradca Amerického menového inštitútu a spolupracoval s kongresmanom Dennisom Kucinichom na presadzovaní nahradenia Federálneho rezervného systému skutočnou národnou menou. Pozrite si jeho novú knihu Our Country, Then and Now , Clarity Press, 2023. Pozrite si tiež jeho články Three Sages Substack a jeho články v Americkom geopolitickom inštitúte na https://www.vtforeignpolicy.com/category/agi/ .

„Každý ľudský podnik musí slúžiť životu, musí sa snažiť obohatiť existenciu na zemi, aby sa človek nestal otrokom tam, kde sa snaží ustanoviť svoju vládu!“ Bô Yin Râ (Joseph Anton Schneiderfranken, 1876 – 1943), preklad Posthumus Projects Amsterdam, 2014. Stiahnite si tu aj vydanie Knihy o živom Bohu od vydavateľstva Kober Press . Je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).

skspravy.sk

Príspevok VIDEO: Ako vytvoriť peniaze z ničoho. „Aký hlúpy sa môžeš stať?“ Tucker Carlson robí rozhovor s ekonómom Richardom Wernerom je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.