Víťazkou eurovolieb sa stala Ursula von der Leyen

Predsedníčka eurokomisie sa pri snahe o znovuzvolenie ani nebude musieť uchýliť k hlasom tvrdej pravice. Súčasná stredová koalícia získala viac kresiel ako v roku 2019, spolu s hlasmi Zelených bude môcť von der Leyen rátať s pohodlnou väčšinou.

Vďaka dobrým výsledkom svojej stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP) je súčasná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen pripravená na boj o svoje opätovné vymenovanie.

V nedeľňajších voľbách získala stredopravá Európska ľudová strana (EPP) prvé miesto so 184 mandátmi, na druhom mieste skončili socialisti a demokrati (S&D) so 139 mandátmi a na treťom liberálna skupina Obnovme Európu s 80 mandátmi.

Krajne pravicové a tvrdé pravicové skupiny majú takmer štvrtinu kresiel, čo je viac, než v roku 2019, kedy mali zhruba pätinu. Von der Leyen v nedeľu povedala, že má v úmysle najprv osloviť socialistov a liberálov, aby „nadviazali na konštruktívny a osvedčený vzťah“ z posledných piatich rokov.

Cieľom je pokračovať v práci na základe neformálneho spojenectva s proeurópskymi, proukrajinskými a proprávnymi frakciami, zopakovala von der Leyen.

„Sme pripravení rokovať o dohode na ďalšie roky,“ povedal Nicolas Schmit, vedúci kandidát európskych socialistov (PES), v reakcii na výzvy von der Leyen.

„Veľmi jasne počujem odkazy, ktoré prichádzajú od Ursuly von der Leyen. Som si absolútne vedomý a presvedčený, že existuje pripravenosť spolupracovať a bojovať za nájdenie správnych kompromisov, ale aj správnych riešení,“ povedal.

V snahe získať širokú podporu pre svoje znovuzvolenie a pre prijatie budúcich zákonov – a väčšiu väčšinu ako v roku 2019, keď bola zvolená tesným rozdielom siedmich hlasov – nechala von der Leyen otvorené dvere pre časti tvrdej pravicovej strany Európski konzervatívci a reformisti (ECR), ktoré spĺňajú jej kritériá.

V nedeľu večer sa však vyhla odkazom na nich, čím si zrejme zatvorila dvere ku konzervatívnejšej európskej politike, ktorá sa zameriava na boj proti migrácii a menej podporuje zelené politiky. Von der Leyen by sa však ešte mohla obrátiť na ECR v budúcnosti.

„Von der Leyen je skvelá dáma,“ povedala pre Euractiv belgická poslankyňa Európskeho parlamentu Assita Kanko, ktorá vo volebnú noc hovorila za ECR. Kanko prejavila otvorenosť podporiť von der Leyen, „ak bude mať dobrý program“.

Aký bude mať von der Leyen program

Ursula von der Leyen sa v jej prvom mandáte venovala z veľkej časti riešeniu kríz – pandemickej, ale aj ekonomickej a energetickej po ruskej agresii na Ukrajinu.

Z čias vypuknutia pandémie ju prenasleduje škandál Pfizergate, v rámci ktorého sa verejnosť nedostala k SMS-kám Ursuly von der Leyen so šéfom spoločnosti Pfizer. Po väčšej transparentnosti ohľadom rokovaniach o dodávkach dôležitých vakcín pre Európsku úniu volal aj samotný europarlament.

Politika von der Leyen sa niesla v znamení snáh o geopolitickejšiu Úniu. To bolo jednak vidieť na úspešných vyjednávaniach o viac ako desiatich kolách sankcií voči Rusku, kontroverznejšou bola cesta von der Leyen do Izraela po teroristických útokoch Hamasu. Von der Leyen aj predsedníčka europarlamentu Roberta Metsola vyjadrili Izraelu podporu, čo niektorí europoslanci kritizovali ako prílišnú svojvoľnosť, keďže tak urobili bez konzultácie s inými zástupcami EÚ.

Von der Leyen sa ďalej venovala svojej kľúčovej iniciatíve Európskej zelenej dohody, ktorej ambiciózne ciele sa z veľkej časti podarili presadiť. Ku koncu mandátu sa Európska ľudová strana s von der Leyen nezhodla na smerovaní zelených iniciatív. Vedenie EPP napríklad volalo po prehodnotení zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035.

Pohodlná väčšina pre von der Leyen, aj v spolupráci so Zelenými, by jej mohla dať väčší priestor pre presadzovanie environmentálnej politiky, bez nutnosti hľadania kompromisov s tvrdšími pravicovými zoskupeniami, ako napríklad ECR, ktoré sú proti zeleným legislatívam.

Podľa vyhlásení von der Leyen sa dá usúdiť, že druhý mandát bude oveľa viac sústrediť na podporu ekonomiky. V strede jej záujmu bude obchodná vojna s Čínou, nezávislosť európskeho zeleného priemyslu a implementácia rôznych zelených politík tak, aby šli ruka v ruke s ekonomickým rastom.

Pohodlná väčšina pre von der Leyen

Kandidátka alebo kandidát na najvyšší post v eurokomisii potrebuje aspoň 361 hlasov v 720-člennom parlamente.

Trojkoalícia centristov z EPP, S&D a Obnovme Európu, ktorá doteraz vládla Európe, má podľa najnovších prognóz v súčasnosti 403 kresiel.

V roku 2019 sa von der Leyen presadila, keď za jej kandidatúru hlasovalo len 383 zákonodarcov EÚ.

Zelení, najväčší porazení vo voľbách – stratili 20 kresiel – tiež vyjadrili svoju pripravenosť vstúpiť do takejto koalície.

Spolukandidát Zelených Bas Eickhout povedal, že je „úplne jasné, že potrebujeme stabilnú väčšinu v tomto Parlamente, aby sme mohli plniť úlohy pre občanov (…), a my ako Zelení sme pripravení prevziať túto zodpovednosť“.

Vďaka všetkým štyrom skupinám by koalícia získala 455 kresiel, čo by von der Leyen zabezpečilo pohodlnú väčšinu, a to aj s prihliadnutím na prípadné odchody.

V decembri 2023 parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzval na „legislatívnu dohodu“ medzi politickými skupinami zapojenými do súčasnej koalície s cieľom zabezpečiť väčšinu na voľbu budúceho predsedu Komisie, ktorá by slúžila ako základ pre ďalší pracovný program exekutívy EÚ.

Takáto dohoda nedávno získala na sile, keďže socialisti a liberáli chcú zabezpečiť, aby sa EPP držala dohodnutého programu bez toho, aby ustúpila od kľúčových legislatívnych dokumentov, ako sa to stalo na konci minulého funkčného obdobia v prípade zákona o obnove prírody a nariadenia o pesticídoch.

Odporcovia von der Leyen oslabili

V celej Európe oslabili viaceré vlády, ktoré boli považované za odporcov von der Leyen. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že podporí Maria Draghiho , a po výraznom víťazstve krajne pravicového opozičného Národného zhromaždenia vyhlásil predčasné voľby.

Nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý spochybnil znovuzvolenie von der Leyen, tiež utrpel úder, keďže jeho strana stratila kreslá v prospech jej politickej rodiny (CDU/EPP) a krajne pravicovej AfD, čo oslabilo jeho pozíciu pred budúcoročnými spolkovými voľbami.

V Maďarsku je strana Fidesz premiéra Viktora Orbána na ceste dosiahnuť svoj najhorší eurovolebný výsledok v histórii.

Naopak, dvaja kľúčoví spojenci von der Leyen vyšli z prieskumov posilnení. V Taliansku sa na vrchole exit pollov ocitlo tvrdé pravicové hnutie Fratelli d’Italia premiérky Giorgie Meloni, čo upevnilo jej pozíciu a pravdepodobne posilnilo jej pozíciu pri rokovaniach o najvyšších postoch v EÚ.

V Poľsku získala Občianska koalícia premiéra Donalda Tuska po prvýkrát za desať rokov viac kresiel ako krajne pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS), čo jednému z kľúčových podporovateľov von der Leyen dodalo váhu.

Očakáva sa, že lídri EÚ začnú v pondelok neformálnymi rozhovormi o rozdelení štyroch najvyšších postov v EÚ, po ktorých bude v pondelok (17. júna) nasledovať neformálny samit.