Vláda schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách, do ktorej na rok 2024 vložila konkrétny výdavkový limit tak, ako to sľúbila v pláne obnovy. Jeho výšku nám vypočítala Európska únia na základe starých údajov o inflácii, vládu teda limitovať nebude. Vláda Smeru vo štvrtok (2. apríla) prijala novelu zákona o rozpočtových pravidlách. Chce ňou národné pravidlá, […]
Menej ako 1 min. min.
Vláda schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách, do ktorej na rok 2024 vložila konkrétny výdavkový limit tak, ako to sľúbila v pláne obnovy. Jeho výšku nám vypočítala Európska únia na základe starých údajov o inflácii, vládu teda limitovať nebude.
Vláda Smeru vo štvrtok (2. apríla) prijala novelu zákona o rozpočtových pravidlách. Chce ňou národné pravidlá, ktoré mali limitovať štátne míňanie, previazať s novými európskymi.
V rámci tejto novely chce aj vyriešiť problém s plánom obnovy menom výdavkové limity. Ide o míľnik, za ktorého splnenie už Slovensko dostalo peniaze, hneď v prvej žiadosti o platbu.
Na rok 2024 teda prijme výdavkový limit vypočítaný ako o medziročný nárast čistých výdavkov o 5,7 percenta. To plány vlády nijako nelimituje, keďže aj predtým počítala s nižším nárastom – o 4,9 percenta. Tvrdí, že s Európskou komisiou má toto riešenie predrokované.
Nelimitujúci limit
Slovensko v míľniku sľúbilo limitovať svoje štátne výdavky konkrétnym, číselne vyjadreným limitom, založeným na dôveryhodnej metodológii. Pôvodne malo ísť o výpočet, ktorý na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala na starosti Rada o rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán.
Doteraz sa výdavkové limity neobjavili ani v jednom štátnom rozpočte. To je problém, keďže za zvrátenie míľnika v pláne obnovy hrozí pozastavenie vyplácania ďalších peňazí. Vláda Eduarda Hegera vyrokovala s Európskou úniou výnimku, na základe ktorej Slovensko nemuselo sľúbené pravidlá dodržiavať, kým ani Európska únia nedodržiavala vlastné rozpočtové pravidlá. Tá ich pozastavila v reakcii vypuknutie pandémie a neskôr pre ruský útok na Ukrajinu a následnú energetickú krízu.
Dnes však už táto výnimka neplatí. To znamená, že aj Slovensko musí svoje výdavky nejako limitovať. Parlament však limit vypočítaný Radou pre rozpočtovú zodpovednosť odmietol prijať.
Vláda namiesto toho v aprílovej novele prijala limit verejných výdavkov na rok 2024 vo výške 58,156 miliardy eur. Ide o ukazovateľ čistých výdavkov, do ktorého sa nerátajú napríklad úroky za štátny dlh. Limit bude po novom vypočítavať ministerstvo financií a nie nezávislá Rada.
V dôvodovej správe sa píše, že toto číslo do zákona pribudlo práve preto, aby sa odvrátila hrozba zvrátenia míľnika v pláne obnovy. Ministerstvo financií toto číslo vypočítalo na základe odporúčania Rady Európskej únie. Tá Slovensku stanovila, že čisté výdavky by mali porásť maximálne o 5,7 percenta oproti roku 2023.
Ide o údaj ešte z roku 2023. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií skonštatoval, že jeho základom sú neaktuálne údaje o inflácií. Aj pôvodné rozpočtové ciele vlády totiž tento limit pohodlne spĺňajú – sú nastavené na úrovni 4,9 percenta.
Zdroj: IFP
Pôvodné výdavkové limity od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pritom po Slovensku požadovali tento rok konsolidáciu o 2,3 miliardy eur.
Ostáva teda iba počkať na to, či Európska komisia takto definovaný limit uzná ako splnenie míľnika plánu obnovy. Vládne plány tiež môže skrížiť Ústavný súd, keďže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že návrh zákona ide proti ústave.
„Nevidím dôvod, prečo by nám Európska komisia mala ešte zadržiavať peniaze,“ povedal k novele minister financií Ladislav Kamenický.
Nižšie, no častejšie pokuty
Nové európske pravidlá sa začnú oficiálne uplatňovať od budúceho roku. Staré európske pravidlá boli jednoduché, prísne, a v praxi často nedodržiavané. Nastavovali dva číselné limity: udržať vládny dlh pod 60 percentami HDP a ročný deficit pod tromi percentami HDP.
V pravidlách bola zakomponovaná aj pokuta, tú však Európska komisia žiadnemu štátu v histórii neudelila. Problémom bolo, že pokuta bola vysoká a pravidlá sa porušovali tak často, že sa Komisia štítila prísnu sankciu uložiť.
Nové pravidlá budú fungovať inak. Štáty sa s Európskou komisiou dohodnú na dlhodobých plánoch ozdravenia verejných financií, ktoré budú previazané na reformy. Tiež sa znížia pokuty, čiže ich môže Európska komisia začať reálne využívať.
Pre Slovensko je tiež podstatné, že nové pravidlá budú zhovievavejšie, ak bude napĺňať svoj plán obnovy. V takom prípade sa môže k rozpočtovým cieľom približovať v priebehu siedmych rokov. Ak plán obnovy nesplní, pôjde o drastickejšie šetrenie za štyri roky.
