
Vyhlásenie združení Samosprávne kraje Slovenska (SK8), Únia miest Slovenska (ÚMS) a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) k uzneseniu vlády SR znížiť flexibilitu eurofondov určených pre samosprávy o 50 percent.
Samosprávne združenia zásadne nesúhlasia s postupom Vlády SR, ktorá hlasovaním o zadržaní flexibility konala voči záujmom samosprávy a obyvateľom Slovenska. Na vopred dohodnuté a určené projekty z oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy, klímy a energetiky svojvoľne zobrala bez predchádzajúcej diskusie financie vo výške 200 miliónov eur. Toto rozhodnutie vlády je zároveň v rozpore so všetkými dohodami a prísľubmi premiéra Fica a ministra Migaľa z prechádzajúcich týždňov, ktoré dali združeniam zastupujúcim samosprávy.
„Na rokovaní, ktoré sme viedli s pánom ministrom len deň pred rozhodnutím vlády, zaznelo uistenie, že samosprávy o prostriedky neprídu a majú aktívne predkladať žiadosti o nenávratné finančné príspevky. O to väčšie je naše sklamanie z tohto obratu. Pána ministra preto pozveme na najbližšie online rokovanie stopäťdesiat člennej Rady ZMOS, aby nám osobne vysvetlil dôvody tohto postupu,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.


Za nízke čerpanie nenesú zodpovednosť samosprávy, tie svoje úlohy plnia a majú projekty pripravené. Skutočným problémom je nezvládnutý manažment zo strany štátu. Výzvy pre regióny boli oproti štátnym výzvam vyhlásené neskoro, prvá až v apríli 2024. Pričom viaceré z nich prešli opakovane zmenami, napr. hneď prvá má do dnešného dňa už šesť aktualizácií. Pravidlá sa priebežne menili, procesy sa byrokratizovali a MIRRI SR zasahovalo aj do samotných Rád partnerstva a Kooperačných rád, čo zbytočne predlžovalo schvaľovanie projektov. Tvrdenia, že samosprávy zlyhávajú pri čerpaní, sú preto nepravdivé a účelové.
V hre je 200 miliónov eur pre celé Slovensko. Hrozí teda, že aj Bratislavský kraj príde o nemalé prostriedky. Sú to peniaze určené, na lepšiu dopravu, modernejšie školy, či sociálne služieb. Prečo? Lebo vláda sa rozhodla blokovať tzv. flexibilitu. A to v rozpore s prechádzajúcou dohodou so samosprávami. Flexibilita je to nástroj, vďaka ktorému môžeme presúvať peniaze tam, kde sú najviac potrebné. Príklad? Máme pripravený kampus v Petržalke, nový obchvat v Modre, moderné autobusové terminály, zariadenia pre autistov či ľudí s Alzheimerom. Všetko sú to schválené a dobre pripravené projekty. Stačí ich len rozbehnúť. Lenže ak vláda tieto peniaze zadrží, znamená to jediné – nebude z čoho platiť faktúry. Projekty sa zastavia. Obce a mestá prídu o šancu stavať a modernizovať. Ľudia prídu o kvalitnejšie služby. Navyše, takýto zásah narušuje princíp partnerstva. Európska únia aj preto aktuálne presadzuje, aby samosprávy mali možnosť spolurozhodovať o tom, ako sa eurofondy využívajú. Vláda tvrdí, že nečerpáme. Pravda je však takáto: Samosprávy majú schválené projektové zámery na 60 percent dostupných peňazí. A do konca roka predložíme zámery, že budeme mať pokrytých 85 percent. To nie je nečinnosť – to je pripravenosť. A čo nás brzdí? Nie neschopnosť krajov, ale pomalé kontroly na ministerstvách a úradoch. Obce a mestá majú v zmluvách podmienku – nezačať skôr, než sa ukončí kontrola verejného obstarávania. A tie trvajú aj niekoľko mesiacov. Takže ak niečo nefunguje, je to štátna administratíva. Nie samosprávy. Žiadame preto vládu: zrušte toto škodlivé uznesenie a prestaňte brzdiť regionálny rozvoj. Nechajte samosprávy robiť svoju prácu.
Juraj Droba, predseda BSK |
Zvlášť neakceptovateľné je vyjadrenie podpredsedu vlády Tarabu, podľa ktorého sú VÚC „totálne nekompetentné“. Takéto výroky sú nielen nepravdivé, ale hrubo urážajú prácu regionálnych a miestnych samospráv, ktoré reálne nesú zodpovednosť za poskytovanie verejných služieb. Ak má niekto problém s čerpaním eurofondov, sú to samotné ministerstvá v dopytových výzvach, v ktorých zostávajú nečerpané stovky miliónov eur. Namiesto hľadania vinníkov by si mali urobiť poriadok doma a vrátiť sa k úlohám subjektov podporujúcich implementáciu politiky súdržnosti EÚ a dosahovanie rozvojových cieľov.
“Odmietame absurdnú výhovorku vlády SR, že samosprávy nečerpajú. Z celkovej alokácie 1,4 miliardy eur v krajských Radách partnerstva je dnes už 62% projektov schválených, s očakávaným nárastom nad 85 % do konca tohto roka. Problémom je spomaľovanie zo strany vlády častými zmenami výziev, byrokratickými zásahmi, ako aj predlžovaním schvaľovacích procesov,” zdôraznil Jozef Viskupič, predseda SK8.
Tento krok je tiež v rozpore s aktuálnym návrhom k strednodobej revízii kohéznej politiky, ktorý získal širokú podporu naprieč všetkými politickými skupinami v Európskom parlamente. Návrh po schválení zabezpečí, že peniaze z eurofondov určené pre samosprávy nebude možné presmerovať na iné priority bez súhlasu dotknutých regiónov a miest. Inými slovami, ak ministerstvo aj dnes tieto prostriedky zmrazí, presunúť ich bude môcť až po schválení revízie na európskej úrovni. Tento návrh bol už v máji schválený v Európskom výbore regiónov.
„Zablokovanie flexibility považujeme za priamy útok na dôveru medzi štátom a mestami. Pravidlá sa menia uprostred hry, bez upozornenia a bez rešpektu k samosprávam, ktoré už investovali čas, ľudí aj peniaze do pripravených projektov. Takéto rozhodnutie ničí predvídateľnosť a partnerstvo – základné princípy pre rozvoj, ale najmä politiku súdržnosti EÚ. Vláda týmto krokom podkopáva dôveru, ktorú sa len nedávno zaviazala budovať. Mestá nepotrebujú výnimky. Potrebujú, aby štát dodržiaval dohody a pravidlá, ktoré si sám nastavil,” dodal Richard Rybníček, prezident ÚMS.
Rozhodnutie Vlády SR považujeme za neočakávaný obrat vo vzťahu k územnej samospráve, ktorý zneisťuje samosprávy a spochybňuje deklarovanú dôveru a partnerstvo medzi štátom a územnou samosprávou.


Samosprávne združenia SK8, ZMOS a ÚMS vyzývajú vládu SR:
- okamžite zrušiť rozhodnutie o zmrazení 200 miliónov eur určených samosprávam,
- zvolať Monitorovací výboru pre Program Slovensko, aby bola situácia otvorene prerokovaná na úrovni všetkých partnerov a príslušných riadiacich orgánov,
- dodržiavať všetky dohody a verejné prísľuby daných počas rokovaní,
- zrýchliť vyhlasovanie výziev, schvaľovanie žiadostí a kontrolu verejných obstarávaní,
- ukončiť verejnú diskreditáciu samospráv a návrat k vecnému dialógu.
Nežiadame výhody ani výnimky – len dôsledné dodržiavanie pravidiel a partnerstvo, ktoré bude prínosom pre všetkých obyvateľov Slovenska. V najbližších dňoch preto partnersky oslovíme troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta SR, predsedu vlády SR a predsedu parlamentu SR – aby sme zvrátili rozhodnutie, ktoré tvrdo zasiahne rozvoj samospráv.


