Ministerstvo investícií dalo do medzirezortného pripomienkového konanie návrh národnej pozície k reforme Politiky súdržnosti EÚ. Bude presadzovať čo najväčší rozpočet eurofondov a viac slobody členským krajinám v rozhodovaní, ako ich použijú. Predstavenie reformy Kohéznej politiky, teda eurofondov, po roku 2027 bude pre Slovensko jednou z najdôležitejších udalosti v európskej politike. Kohézne fondy sú stále najväčším prameňom európskych […]
Menej ako 1 min. min.
Ministerstvo investícií dalo do medzirezortného pripomienkového konanie návrh národnej pozície k reforme Politiky súdržnosti EÚ. Bude presadzovať čo najväčší rozpočet eurofondov a viac slobody členským krajinám v rozhodovaní, ako ich použijú.
Predstavenie reformy Kohéznej politiky, teda eurofondov, po roku 2027 bude pre Slovensko jednou z najdôležitejších udalosti v európskej politike. Kohézne fondy sú stále najväčším prameňom európskych peňazí tečúcich na Slovensko a súčasne a súčasne skoro výhradným zdrojom verejných investícií – štátnych či regionálnych.
Reformu by Európska komisia v polovici roka najskôr predstaví Viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet EÚ po roku 2027. Ten dá odpoveď na prvú kľúčovú otázku o budúcnosti eurofondov – aký bude ich rozpočet.
Následne nový eurokomisár pre regionálnu politiku Raffaele Fitto navrhne novú Kohéznu politiku. Ako sa eurofondy zmenia teda zatiaľ nevieme, no možné línie uvažovania o reforme sa dajú odvodiť z prebiehajúcej európskej diskusie.
V tomto texte si hlavné body diskusie o smerovaní hlavnej investičnej politiky EÚ ukážeme na tom, ako ich vidí súčasná vláda.
Hlavne čo najviac
Ešte pred návrhom Komisie svoju pozíciu k budúcnosti eurofondov začalo pripravovať aj Slovensko. Vláda sa napríklad v dotazníku pýtala kľúčových aktérov z eurofondového prostredia na ich názory, čo by sa malo zmeniť a čo nie. V novembri potom zorganizovala Národné kohézne fórum na tému nových eurofondov.
Výsledkom je návrh východiskovej pozície k reforme Kohéznej politiky, ktorú minulý týždeň (15. januára) do medzirezortného pripomienkového konania dal minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Richard Raši (Hlas-SD). Verejnosť môže materiál pripomienkovať do utorka (28. januára).
Pozícia obsahuje základné priority, ktoré bude presadzovať vláda na rokovaniach v EÚ. Ako si teda predstavuje eurofondy od roku 2028?
Hlavnou prioritou slovenskej vlády je „zachovanie politiky súdržnosti ako hlavnej európskej investičnej politiky s adekvátnym rozpočtom“. V preklade to znamená, že bude bojovať za to, aby sa eurofondy Slovensku neškrtali. Vláda to odmieta aj v kontexte možného rozširovania EÚ. „Zameranie sa na integráciu a rozvoj nových členských štátov by nemalo ísť na úkor investícií v súčasných regiónoch EÚ,“ varuje.
Rozpočet kohézie sa s každým rozpočtom znižuje, pretože v Únii a teda aj v jej rozpočte pribúdajú stále nové priority, no už nie príjmy. To sa prejavilo aj na súčasnej eurofondovej alokácii Slovenska, ktorý je o tri miliardy nižšia ako v období pred rokom 2021. Stále však z eurofondov na hlavu dostáva tretiu najvyššiu podporu v celej EÚ.
Slovensko bude k peniazom z fondov EÚ určite prístup aj po roku 2027. Otázne je, ako sa na ich objeme odzrkadlí európska zahraničná politika vlády Roberta Fica. Slovensko v súčasnosti nie je v EÚ vnímané ako veľmi aktívna a už vôbec nie konštruktívna krajina pri tvorbe spoločných politík EÚ, čo určite národnej alokácii nepomôže. Treba sa tak pripraviť na to, že peňazí na rozvoj regiónov bude ešte menej ako doteraz.
Nie posilneniu Bruselu
Ministerstvo investícií tiež zásadne „odmieta centralizáciu politiky súdržnosti EÚ“.
„Prechod na priame riadenie zo strany Európskej komisie by znamenal zásadnú zmenu v systéme riadenia a kontroly. V záujme stability a kontinuity je nevyhnutné zachovanie systému zdieľaného riadenia s posilnením výsledkovej orientácie politiky súdržnosti EÚ,“ píše v dokumente.
Z textu nie je jasné, či s takým niečím interne pracuje eurokomisia alebo ide len o prevenciu. Komisia verejne totiž sama vopred hovorí o tom, že treba posilniť partnerský princíp a zachovať viacúrovňové riadenie eurofondov. To v preklade znamená, že do ich prípravy a implementácie treba zapojiť všetky úrovne: európsku, národnú, regionálnu a územnú.
Keď ministerstvo investícií hovorí o centralizácii, zrejme tým myslí jeden z návrhov budúcej podoby európskych fondov, ktorý vlani unikol do médií. Dokument generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre rozpočet (DG BUDG), podľa neho pracoval aj možnosťou, že sa viacero európskych fondov a programov spojí do jedného balíka, ktorý by fungoval podobne ako plán obnovy a odolnosti.
MIRRI tvrdí, že je kľúčové v eurorozpočte „zachovať dedikovanú politiku súdržnosti EÚ pre podporu regionálneho rozvoja“.
Reformy do eurofondov nepleťme
Uniknutý návrh obsahoval ešte jednu zásadnú zmenu, ktorá čerpá inšpiráciu z plánu obnovy. Vyplácanie eurofondov by sa podľa neho malo podmieniť plnením vopred dohodnutých reforiem a míľnikov.
Komisia totiž hľadá spôsoby ako politiku súdržnosti viac prepojiť s hospodárskou politikou EÚ a snahou posilňovať jej konkurencieschopnosť.
Experti zo Skupiny na vysokej úrovni, ktorých dala dokopy exkomisárka Elisa Fereira, aby navrhli zlepšenia kohéznej politiky, odporučili eurofondy prepojiť s Európskym semestrom. Jeho cieľom je koordinovať hospodárske politiky členských krajín, v rámci čoho im v každoročných správach odporúča prijatie konkrétnych reforiem.
Rezort investícií priznáva, že eurofondy by sa mali stať investičnou podporou štrukturálnych reforiem, čomu by podľa neho mohlo pomôcť spojenie s Európskym semestrom.
Voči reformám ako podmienke čerpania má zdržanlivý postoj. „Realizácia reforiem by v žiadnom prípade nemala určovať ani podmieňovať vyplácanie finančných prostriedkov na investície subjektom, ktoré nie sú zodpovedné za ich realizáciu a nemôžu uskutočnenie reforiem ovplyvniť,“ píše.
Ako rozdeliť peniaze do regiónov
Alokačný kľúč býva tradične jednou z najdiskutovanejších tém v rokovaniach o kohéznej politike. Majú mať možnosť čerpať eurofondy všetky regióny alebo len tie najzaostávajúcejšie, ktoré ich najviac potrebujú? Podľa akých kritérií prerozdelíme peniaze, aby sa využili čo najefektívnejšie a zároveň sa cítili všetci spokojní?
Je to dlhodobo politický citlivá téma, preto sa aj spôsob redistribúcie dlho nemení. Takzvaná berlínska metóda má korene v roku 1999. Hlavným kritériom prerozdeľovania je relatívne bohatstvo regiónov (HDP na obyvateľa).
MIRRI v tejto otázke má rozkročenú pozíciu. Chystá sa „presadzovať“ stabilitu v spôsobe alokovania peňazí a zachovanie doterajšej metodológie. Neskôr ale dopĺňa, že by sa pri programovaní nových eurofondov mali zohľadňovať aj ďalšie aspekty rozvinutosti regiónov ako úroveň zdravotníctva či školstva a sociálne služby.
Ide o kľúčovú otázku hlavne pre bratislavský kraj, ktorý podľa európskej metodiky patrí medzi bohaté regióny, čo mu výrazne obmedzuje prístup k eurofondom. Bratislavská župa sa ju preto dlhodobo na úrovni EÚ snaží zmeniť, aby zohľadňovala aj faktory ako životné prostredie, kvalitu bývania a podobne.
Slovensko ale v rokovaniach bude presadzovať, aby peniaze z fondov EÚ boli dostupné pre všetky regióny EÚ, vrátane najbohatších.
Eurofondy ako záchranné koleso
Podobne protichodne vyznieva aj slovenská pozícia v otázke toho, či by sa eurofondy mali používať na riešenie mimoriadnych krízových situácií. Slovensku takto výrazne pomohli pri znižovaní ekonomických a sociálnych dopadov pandémie či energetickej krízy.
MIRRI na jednej strane „odmieta“, aby politika súdržnosti bola „núdzovou politikou“ na úkor jej hlavného cieľa, teda podpory rozvoja regiónov. Zároveň ale chce, aby štátom EÚ dávala možnosť pružne reagovať na neočakávané krízy.
„Stanovenie takejto flexibility v krízových situáciách, vrátane formy a mechanizmu jej uplatnenia, by malo byť zahrnuté do legislatívy politiky súdržnosti EÚ hneď od začiatku programového obdobia,“ argumentuje rezort investícií.
Vláda by chcela v eurofondoch celkovo viac voľnosti. Žiada upustenie od takzvanej tematickej koncentrácie, ktoré núti členské krajiny vyčleniť určitú časť eurofondov do vybraných politických priorít EÚ. Slovensko pre roky 2021 až 2027 muselo nasmerovať štvrtinu eurofondov do projektov digitalizácie a inovácií a ďalších 30 percent na zelené projekty.
Kde bude miesto regiónov
Ministerstvo investícií bude v rokovaniach presadzovať aj posilnenie územného princípu. Po roku 2027 chce väčšie uplatnenie integrovaného územného rozvoja v regiónoch a mestách.
Tento prístup sa prvýkrát na Slovensku v eurofondoch rozbieha až v tomto programovom období. Je založený na tom, že kraje a mestské územia rozhodujú samostatne o časti eurofondov.
„Politika súdržnosti EÚ by mala viac reagovať na konkrétne potreby jednotlivých regiónov EÚ. Namiesto jednotného prístupu by sa mali viac uprednostňovať riešenia „šité na mieru“ špecifickým výzvam, potrebám a rozvojovým cieľom jednotlivých území,“ píše Rašiho rezort.
Pochvaľuje si fungovanie Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý pomáha trom slovenským krajom (horná Nitra, banskobystrický a košický kraj) so zelenou transformáciou energetiky a priemyslu, na ktorých stojí ich hospodárstvo.
Podľa vlády by sa jeho rozsah mal rozšíriť aj na ďalšie odvetvia, ktoré čelia novým výzvam. „Osobitným príkladom môže byť automobilový priemysel, ktorý dlhodobo predstavoval motor ekonomiky EÚ a dnes čelí existenčným výzvam, a to v regiónoch, v ktorých je silná koncentrácia jeho výrobných a vývojových kapacít,“ vysvetľuje MIRRI.
