Ako informoval primátor Žiaru Peter Antal, vežu mesto plánuje kompletne zrekonštruovať. Okrem rozhľadne by tak mohla obyvateľom mesta poskytnúť aj iný zaujímavý účel, o ktorom môžu pomôcť rozhodnúť aj občania. Na najbližšom rokovaní zastupiteľstva BBSK, ktoré bude v marci tohto roka, bude schvaľovaná zámena tzv. vodárenskej veže (bývalá pozorovateľňa hvezdárne), ktorú má roky vo vlastníctve […]
Menej ako 1 min. min.
Ako informoval primátor Žiaru Peter Antal, vežu mesto plánuje kompletne zrekonštruovať. Okrem rozhľadne by tak mohla obyvateľom mesta poskytnúť aj iný zaujímavý účel, o ktorom môžu pomôcť rozhodnúť aj občania.
Na najbližšom rokovaní zastupiteľstva BBSK, ktoré bude v marci tohto roka, bude schvaľovaná zámena tzv. vodárenskej veže (bývalá pozorovateľňa hvezdárne), ktorú má roky vo vlastníctve kraj, za pozemky, ktoré vlastní mesto pod cestami. Mesto tak do svojho vlastníctva získa historický objekt, ktorý v roku 2024 oslávil 100 rokov od jeho postavenia.
Vodárenská veža bola postavená v roku 1924 na základe projektu firmy Kuncz – Hranice v rámci vybudovania verejného vodovodu. Pôvodne tento objekt slúžil pre zásobovanie starej časti mesta vodou, čo bol veľký pokrok pre obyvateľov sv. Kríža. Veža zásobovala mesto vodou až do roku 1951.
Neskôr bola upravená jej horná časť na hvezdáreň astronomického krúžku pri ZK ROH. V roku 2003 v nej činnosť stretávania sa profesionálnych a amatérskych astronómov zničila veterná smršť, ktorá zapríčinila deformáciu kupoly. Navyše do veže udrel blesk, čo zapríčinili vyhoreniu elektroinštalácie.
Už dlhšiu dobu tento objekt neslúži svojmu účelu, keďže naša Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella má svoju pozorovateľňu. Vodárenská veža tak už roky chátra bez konkrétneho využitia a kraj peniaze na jej obnovu nemá. V zlom stave sú aj sociálne zariadenia, niekdajšia fotokomora a malý sklad v prístavbe, do ktorej pred niekoľkými rokmi začalo zatekať.
Kaviareň, rozhľadňa alebo múzeum?
Ako informoval primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal, vo veži bude nutná kompletná rekonštrukcia, vrátane elektroinštalácie, omietok, okien, sociálnych zariadení či prístavby, ktorá sa chátraním postupne oddeľuje od hlavnej budovy.
„Vežu po nadobudnutí do vlastníctva plánujeme zrekonštruovať a využiť ju okrem rozhľadne aj iný turistický zaujímavý účel,“ priblížil Antal s tým, že mesto má viacero nápadov, čo by vo veži mohlo byť, konkretizovať však zatiaľ nechcel. Zároveň podotkol, že radi prijmú nápady aj od verejnosti. „Veža má okrem schodiska v strede aj malé medzi podesty, kde môže byť expozícia nejakých zaujímavých alebo historických vecí,“ zamyslel sa primátor, ktorý zároveň vyzval verejnosť, aby svojimi nápadmi o využití veže prispela tiež.
Na sociálnych sieťach sa už začali ozývať obyvatelia so zaujímavými nápadmi, na čo by mohla veža v meste svojim obyvateľom slúžiť. „Mohla by tam byť kaviareň, čajovňa, nejaký taký „oddych“ priestor pre ľudí, na viacerých poschodiach s možnosťou pozrieť sa hore a užiť si výhľad,“ znel jeden z nápadov s tým, že priestory veže obyvatelia ešte nevideli a tak sa potešia ich sprístupneniu. „Určite rozhľadňa, expozícia je tiež dobrý nápad, a keby sa dal dať hore nejaký ďalekohľad vhodný aj na pozorovanie hviezd – aj to by mohlo byť pre ľudí zaujímavé,“ pripojili sa ďalší, podľa ktorých by nebol zlý nápad ani múzeum, či výstava historických fotografií mesta.
O tom, čo nakoniec v priestoroch veže vznikne, sa rozhodne v dobe, keď už mesto bude mať v rukách vypracovaný projekt a získané financie na jej rekonštrukciu. Ako prisľúbil primátor, určite si nechá poradiť aj od obyvateľov.
V roku 1924 sa vo Svätom Kríži vybudoval verejný vodovod
Vo Svätom Kríži (Žiari nad Hronom) ľudia používali pre svoju potrebu vodu zo svojich studní. V roku 1924 prišlo mesto s projektom vybudovania verejného vodovodu. Mnoho ľudí v tom čase neboli zo stavby nadšení, nemali záujem o zavedenie mestského vodovodu, najmä tí ktorí mali vybudované studne. Napriek tomu sa stavba rozbehla, realizovala ju pražská firma Matička. Vodárenská veža bola postavená zo železobetónu, mala výšku 20 m. Vo veži bol zásobník vody, do ktorého sa čerpala voda zo studne na Farských lúkach. Následne voda bola samospádom rozvádzaná do jednotlivých domácností. Stavba slúžila svojmu účelu až do roku 1962, keď bol Žiar nad Hronom napojený na pohronský vodovod.
Vodárenskú vežu prebudovali na hvezdáreň
Vodárenská veža po tom, ako bola odpojená od mestského vodovodu zostala niekoľko rokov nevyužitá. V roku 1963 vznikol v Žiari nad Hronom astronomický krúžok. Jeho vedúcim bol technik zo ZSNP Štefan Kochan, spolu Jánom Lačným prišli s nápadom prerobiť vodárenskú vežu na astronomickú pozorovateľňu. Spolu s ďalšími nadšencami sa im podarilo v rokoch 1967 – 70 vodárenskú vežu prebudovať a vytvoriť v nej podmienky pre kvalitné pozorovanie oblohy. Pozorovateľňu sa im podarilo vybaviť na tú dobu kvalitnými ďalekohľadmi, aj keď boli len amatérskej výroby. V roku 1986 sa vo hvezdárni uskutočnilo jedinečné pozorovanie Halleyovej kométy.
Silný vietor a blesk odstavili hvezdáreň
Hvezdáreň v Žiari nad Hronom takto slúžila až do roku 1996, keď bola uvedená do prevádzky Krajská hvezdáreň M. Hella. Po otvorení novej hvezdárne bývala vodárenská veža zostala ešte slúžiť pre potreby astronómov až do roku 2003, kedy silný vietor poškodil strechu a udrel do nej blesk, ktorý zničil elektroinštaláciu. Poškodená strecha bola opravená, aby objekt nezatekal, ale veža už zostala uzavretá. Odvtedy nenašla zatiaľ nové využitie, až doteraz.
(šov)
Zdroj: František Kovár – Inovinky.sk
Foto: FB Peter Antal – Primátor Žiaru nad Hronom, OZ KAMENICA
