Voda nie je zadarmo, naopak, čoskoro sa stane najcennejšou komoditou. Preto je nutné nájsť pre ňu nové zdroje investícií, znie hlavný odkaz z rokovaní o budúcnosti vodnej infraštruktúry v Bruseli. Nová vodná stratégia komisárky pre životné prostredie Jessiky Roswall bola v Bruseli v posledných týždňoch témou viacerých okrúhlych stolov, do ktorých sa zapojili aj zástupcovia sektora zo […]
Menej ako 1 min. min.
Voda nie je zadarmo, naopak, čoskoro sa stane najcennejšou komoditou. Preto je nutné nájsť pre ňu nové zdroje investícií, znie hlavný odkaz z rokovaní o budúcnosti vodnej infraštruktúry v Bruseli.
Nová vodná stratégia komisárky pre životné prostredie Jessiky Roswall bola v Bruseli v posledných týždňoch témou viacerých okrúhlych stolov, do ktorých sa zapojili aj zástupcovia sektora zo Slovenska. Debatovalo sa najmä o tom, ako komoditu udržať dostupnú pre ľudí, ale aj o spôsoboch, ako dokážu štáty pokryť náklady potrebné na opravy a modernizáciu vodovodov či kanalizácií.
„Diskusie boli veľmi podnetné a priniesli niekoľko kľúčových zistení. Efektívne využívanie vody musí byť prvoradé, ak chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Túto tému musíme riešiť na miestnej aj regionálnej úrovni a je kriticky dôležité odstrániť investičnú medzeru,” zhrnula po stretnutiach Roswall.
Zároveň vyhlásila, že na splnenie týchto cieľov verejné financie nestačia. „Musíme pritiahnuť súkromný kapitál tým, že vodu správne naceníme,” dodala komisárka.
Riešenia na tieto problémy má priniesť Stratégia vodnej odolnosti EÚ (ERWS), ktorú má Komisia má predstaviť v druhom štvrťroku 2025. Téma získala aj silný ohlas verejnosti, keď k nej v procese verejného pripomienkovania za mesiac prišlo takmer 600 reakcií od občanov, firiem aj organizácií z celej Európy.
Od poľnohospodárstva cez priemysel až po banky
Na konci marca sa preto uskutočnilo viacero stretnutí na najvyššej úrovni, na ktorých experti európskych inštitúcií aj zástupcovia vodárenského sektora diskutovali o pripravovaných opatreniach.
Prvý okrúhly stôl za účasti komisárky sa sústredil na možnosti, akými môžu prispieť k posilneniu odolnosti voči nedostatku vody poľnohospodársky a potravinársky sektor.
Ďalšia debata sa venovala vode a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, možnostiam zvyšovania efektívnosti využívania vody, ako aj otázke, ako si udržať a posilniť konkurenčnú výhodu v oblasti hospodárenia s vodou.
V neposlednom rade boli významnou témou aj investície do vodnej odolnosti. Európska vodná infraštruktúra je totiž do veľkej miery opotrebovaná. Hoci postupne prechádza modernizáciou, mnohé krajiny trápia aj vysoké investičné dlhy. V tejto oblasti Roswall vidí riešenie v zapojení súkromných investorov.
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer/nezaradená) na jednom z okrúhlych stolov na tému vodnej stratégie v Bruseli, na príprave ktorého sa podieľal slovenský Klub akcionárov VVS, upozornila, že rastúce náklady na infraštruktúru by nemali viesť k tomu, že si ľudia nebudú môcť dovoliť čistú pitnú vodu.
Vyzvala preto Európsku komisiu, aby vo svojich vodných iniciatívach, ako aj v budúcom rozpočte EÚ zabezpečila dostatočné financovanie pre udržanie kvalitnej infraštruktúry. Odvolala sa pritom aj na odhady Európskej investičnej banky (EIB), podľa ktorej európska vodná infraštruktúra ročne potrebuje 90 miliárd eur.
Európske investície smerujú aj na Slovensko
Riaditeľka odboru pre nulové znečistenie riaditeľstva Komisie pre životné prostredie (DG ENVI) Veronica Manfredi v diskusii uviedla, že voda sa musí stať jednou z najatraktívnejších investícií nasledujúceho desaťročia a súkromno-verejné partnerstvá môžu k tomu dopomôcť. Voda podľa nej nie je len environmentálnou otázkou, ale aj otázkou konkurencieschopnosti, bezpečnosti a stability.
„Zlé hospodárenie s vodou vedie k ekonomickej neistote, vyšším nákladom pre firmy a k sociálnej zraniteľnosti,” vyhlásila s tým, že podniky podľa nej musia začať vnímať vodu ako kľúčovú súčasť svojich činností, nakoľko rozumné hospodárenie s vodou prináša úsporu nákladov aj konkurenčné výhody.
EIB sa prostredníctvom svojich zástupcov zúčastnila aj stretnutí s komisárkou Roswall. Banka je totiž jedným z najväčších poskytovateľov úverov pre svetový sektor vodného hospodárstva. „Moderné hospodárenie s vodami je kľúčové na zabezpečenie sily a udržateľnosti mestských centier v celej EÚ,” uviedol viceprezident EIB Kyriacos Kakouris.
Banka nasmerovala pozornosť aj na Slovensko, keď vo februári nadviazala spoluprácu s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, ktorej poskytne 50 miliónov eur na modernizáciu a rozšírenie jej infraštruktúry pre zásobovanie vodou a odpadové vody. Peniaze majú vodárom pomôcť aj zosúladiť hospodárenie hlavného mesta s vodami a odpadovými vodami s nariadeniami EÚ, v ktorých Slovensko aktuálne zaostáva.
„Takéto financovanie je pre nás v porovnaní s komerčnými bankami výrazne nákladovo efektívnejšie,“ uviedol generálny riaditeľ BVS Ladislav Kizak.
Obavy o dostupnú vodu
Bývalý viceprezident EIB, ktorý bol aj slovenským ministrom hospodárstva, Vazil Hudák, počas jedného z bruselských okrúhlych stolov organizovaných k pripravovanej európskej vodnej stratégii však tiež upozornil, že v krajinách ako Slovensko a Česko regulácia príliš podlieha politickým vplyvom. Investori sú potom odradení od podnikania vo vodárenskom sektore.
„Na prilákanie súkromného kapitálu sa vodné projekty musia stať financovateľnými. To znamená, že potrebujú jasné stratégie, záväzok zainteresovaných strán a predovšetkým regulačnú predvídateľnosť,“ povedal Vazil Hudák.
Zástupkyňa Asociácie vodárenských spoločností SR Ivana Mahríková nadviazala na Hudáka s argumentom, že slovenská regulácia je nastavená na čo najnižišie ceny. To sa však negatívne odráža na udržateľnosti systému a kvalite služieb.
Mahríková pritom poukázala na chýbajúce investície na obnovu infraštruktúry na Slovensku aktuálne vo výške asi 5,5 miliardy eur, čo je tisíc eur na obyvateľa. Takéto vysoké sumy však vodári nedokážu pokryť len z príjmov z nízkych regulovaných cien a prílišnom limitovaní ich podnikania štátom, keď majú zároveň aj modernizovať.
Spravodajkyňa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výbor (EHSV) Milena Angelova v debate zdôraznila, že dostupná voda nie je samozrejmosťou, rovnako, ako nie je ani zadarmo. „Dodávka bezpečnej vody do domácností je v skutočnosti veľmi nákladná kvôli zastaranej infraštruktúre a prevádzkovým požiadavkám,“ spresnila.
Štátne inštitúcie na Slovensku ale vidia situáciu inak. Na jednej strane presadzujú, aby občania platili čo najmenej, preto sú ceny vody a tým aj príjmy vodárov regulované. Na druhej strane Najvyšší kontrolný úrad vlani v lete vo svojej správe vodárenským spoločnostiam vyčítal, že málo investujú do obnovy. Konkrétne, že „dostatočne neplnia vlastné investičné plány a zisky z vodného a stočného v nízkej miere vynakladajú na ich činnosti určené zákonom“.
NKÚ tiež poznamenal, že hoci Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo vyhláške z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie, ktoré malo podporiť investovanie vodárenských spoločností do rozvoja infraštruktúry, situácia sa nezlepšila.
Na verdikt kontrolórov reagovala aj súčasná vláda, keď vlani v septembri ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi dala za úlohu, aby predložil potrebné legislatívne zmeny podľa výhrad NKÚ. Zmeny, o ktorých majú v máji rokovať parlamentné výbory, mimo iné sprísňujú narábanie vodární s príjmami z regulovaných činností.
The post Vodu podľa európskych expertov nezachráni štát, ale súkromný kapitál appeared first on euractiv.sk.
