Vojna na Ukrajine, napätie v Gruzínsku aj prevrat v Sýrii: v akom duchu sa niesol summit lídrov EÚ

V Bruseli sa vo štvrtok konalo jednodňové zasadnutie Európskej rady. Lídri členských krajín EÚ hovorili o vojne na Ukrajine a situácii na Blízkom východe. Na programe boli aj témy migrácie, úlohy EÚ vo svete a ďalšie zahranično-politické otázky. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico.

Zasadnutiu Európskej rady prvýkrát predsedal jej nový predseda António Costa, ktorý sa funkcie ujal začiatkom decembra. Jeho pozvanie prijal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby lídrov informoval o naliehavých potrebách svojej krajiny na bojisku.

Vojna na Ukrajine

Vedúci predstavitelia Európskej únie zdôraznili, že bez súhlasu Ukrajiny, či za chrbtom jej partnerov v Európe, nie je možné prijímať žiadne rozhodnutia o budúcnosti Kyjeva.

„Iba Ukrajina ako napadnutá krajina môže legitímne určiť, čo znamená mier a či a kedy sú splnené podmienky na začatie rokovaní,“ povedal Costa na záver summitu. „Nastal čas posilniť Ukrajinu (a pripraviť ju) na všetky možné scenáre,“ pokračoval.

Nemecký kancelár Olaf Scholz podčiarkol dôležitosť podpory Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné“. Na zoznam priorít kancelár zaradil zabezpečenie protivzdušnej obrany, delostrelectva či munície pre Kyjev, píše AP. Podobný odkaz zdieľal aj luxemburský premiér Luc Frieden.

Holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že len Kyjev môže určiť podmienky rozhovorov. „Doposiaľ Ukrajina ešte nenaznačila, že je na to pripravená,“ dodal.

Na mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom ešte nie je správny čas, zaznelo v Bruseli

António Costa zdôraznil, že EÚ je pripravená urobiť na podporu Ukrajiny „čokoľvek a dokým to bude potrebné“ – počas vojny aj po nej. Podľa Kaje Kallas by tlak na skoré mierové rokovania mohol viesť k zlej dohode pre Ukrajincov.

Tému sprevádzalo aj napätie medzi Robertom Ficom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorí sa nezhodli hneď v niekoľkých oblastiach, vrátane budúceho členstva Ukrajiny v NATO, mierových rokovaní s Ruskom či tranzitu plynu cez Ukrajinu.

V súvislosti s poslednou témou Zelenskyj uviedol, že Ukrajina pre vojnu s Ruskom platí omnoho vyššiu cenu, ako jej susedné krajiny vrátane Slovenska, ktorým sa po ukončení tranzitu ruského plynu cez ukrajinské územie od 1. januára predraží dovoz energie.

„Keď slovenský premiér hovorí, že Slovensko prichádza o peniaze a zisky, tak ja hovorím, že my strácame ľudské životy. Strácame oveľa viac ako Slovensko,“ uviedol.

Fico za Slovensko odmietol možnosť znášať vyššie náklady Európanov na pomoc Ukrajine, ak nový americký prezident Donald Trump podporu USA zníži, a avizoval, že nepodporí taký balík sankcií, ktorý by sa vzťahoval na jadrovú energetiku.

Hybridné útoky Ruska

Premiéri a prezidenti členských štátov na štvrtkovom summite Európskej rady dôrazne odsúdili hybridné útoky Ruska proti EÚ a jej členským štátom vrátane sabotáží, narúšania kritickej infraštruktúry, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a pokusov o podkopanie demokracie vrátane volebného procesu.

Prehráva Západ hybridný boj s Ruskom? EÚ hrozbu značne podceňuje, myslia si experti

Odborníci apelujú, že EÚ musí nielen zvýšiť svoje kapacity, ale aj ráznosť. Správny signál mohol vyslať krok Rumunska, ktoré sa rozhodlo anulovať voľby ovplyvnené Moskvou. „Je to krok, ktorý môže ukázať silu,“ myslí si Daniel Milo.

Prevrat v Sýrii

Hlavy vlád a štátov EÚ sa stretli prvýkrát od pádu režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. EÚ teraz podľa DPA stojí pred rozhodnutím, ako sa postaviť k novému vedeniu v krajine.

Blok by mohol prehodnotiť rozsiahle ekonomické sankcie uvalené na Sýriu, ak nové vedenie urobí pokrok smerom k inkluzívnej a demokratickej zmene moci, uviedla pred summitom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá značne prispela k zvrhnutiu prezidenta Asada, je na zozname teroristických organizácii EÚ i OSN. Lídri Únie dúfajú, že Sýria pod novým vedením bude môcť byť opäť označená za bezpečnú krajinu. To by podľa DPA viedlo k tomu, že členské štáty EÚ by mohli odmietnuť žiadosti Sýrčanov o azyl a začať s deportáciami.

Násilné protesty v Gruzínsku

Najvyšší predstavitelia 27-členného bloku sú v prípade Gruzínska vážne znepokojení postupom tamojšej vlády, ktorý je podľa nich v rozpore s hodnotami a zásadami, na ktorých je založená Európska únia.

Nesúhlasia s rozhodnutím gruzínskej vlády pozastaviť prístupový proces s EÚ do roku 2028. Dôrazne tiež odsúdili násilie voči pokojným demonštrantom, politikom a zástupcom médií. Pripomenuli však, že sú ochotní obnoviť integráciu, ak predstavitelia krajiny zmenia svoj súčasný postoj.

Pozorovateľ volieb v Gruzínsku: Rozhodne tam boli manipulácie. Brutalita na protestoch mi pripomína Bielorusko

Riaditeľ MEMO 98 Rasťo Kužel v rozhovore pre Euractiv Slovensko opisuje, ako bol počas posledných parlamentných volieb svedkom tlaku na občanov, zastrašovania, a údajne aj kriminálnikov pred volebnými miestnosťami.

Rozširovanie EÚ

V prípade rozširovania Únie lídri zdôraznili jeho pretrvávajúci význam ako geostrategickej záruky mieru, bezpečnosti, stability a prosperity v Európe. Z kandidátskych krajín vyjadrila Európska rada uznanie moldavským úradom za úspešný priebeh prezidentských volieb a referenda o zakotvení vstupu do EÚ do ústavy, „a to napriek hybridným aktivitám Ruska zameraným na podkopanie demokratických inštitúcií krajiny“.

Vyzvali tiež eurokomisiu, aby okrem už zavedených nástrojov urýchlene preskúmala ďalšie spôsoby poskytovania pomoci pre Kišiňov pri posilňovaní jeho energetickej bezpečnosti.

Nelegálna migrácia

Ďalšou témou jednodňového summitu bola migrácia. Lídri EÚ chcú venovať osobitnú pozornosť vykonávaniu prijatých právnych predpisov Únie a uplatňovaniu existujúcich právnych predpisov, ďalej predchádzaniu nelegálnej migrácii a boja proti nej, a to aj prostredníctvom nových spôsobov.

Chcú sa zamerať na uľahčenie, zvýšenie a urýchlenie návratov do bezpečných krajín pôvodu a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

Obrana proti krízam

V záveroch sa okrem toho uvádza zhoda na význame a naliehavosti toho, aby sa posilnila odolnosť, pripravenosť a predchádzanie krízam v súvislosti s rastúcim počtom prírodných katastrof v dôsledku zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia.

Európska rada sa domnieva, že je potrebná posilnená a koordinovaná vojenská a civilná pripravenosť a strategické krízové riadenie. To by sa malo v prípade potreby uskutočňovať aj v súčinnosti s NATO. Dôraz sa však dáva na inkluzívny a nediskriminačný spôsob bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.

O možnom konflikte hovorí NATO aj Rusko. Zvýšiť obranné výdavky na 3 percentá HDP je nevyhnutné, tvrdí analytik

Navýšenie obranných výdavkov Slovenska by bolo politicky náročné rozhodnutie, no podľa analytika Vladimíra Bednára je nutné. Varuje, že štáty, ktoré zanedbajú tieto investície, sa vystavujú riziku agresie aj napriek členstvu v NATO.