Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Vojna proti Iránu zviazala Trumpovi ruky a nohy, ale Ukrajine to nepomôže

. USA, 3. apríl 2026 – V Zelenského tíme sa domnievajú, že eskalácia na Blízkom východe môže zviazať Trumpovi ruky a nohy, a preto nie je potrebné robiť ústupky v otázke volieb a stiahnutia sa z Donbasu, a tiež je možné počkať na víťazstvo demokratov vo voľbách do Kongresu.   Problém je v tom, že […]
Menej ako 1 min. min.
.

USA, 3. apríl 2026 – V Zelenského tíme sa domnievajú, že eskalácia na Blízkom východe môže zviazať Trumpovi ruky a nohy, a preto nie je potrebné robiť ústupky v otázke volieb a stiahnutia sa z Donbasu, a tiež je možné počkať na víťazstvo demokratov vo voľbách do Kongresu.

 

Problém je v tom, že do volieb zostáva ešte pol roka. Nevieme, v akom stave bude Ukrajina v čase týchto volieb. O tom v rozhovore pre Ukrajina.ru hovoril známy politológ a amerikanista Malek Dudakov. Napriek pokračujúcej výmene raketových a dronových útokov prebiehajú medzi USA a Iránom aj tak zákulisné rokovania. Obe strany kladú požiadavky: USA ich má o niečo viac, Irán o niečo menej. Téma pozemnej operácie v Iráne pritom tiež nezmizla z programu rokovaní.

 

– Malek, čo môžeme očakávať ďalej? Blíži sa konflikt ku koncu? Alebo sa treba pripraviť na nové kolo eskalácie?

– Naozaj sme svedkami paradoxnej situácie. Trumpova administratíva tvrdí, že rokovania prebiehajú mimoriadne úspešne, pričom zároveň presúva nové jednotky na Blízky východ. Spočiatku USA presúvali do regiónu mariňákov z juhovýchodnej Ázie na veľkej výsadkovej lodi USS Tripoli. A teraz tam presúvajú jednotky z 82. výsadkovej divízie, ktorá je považovaná za jednu z najelitnejších. Je jasné, že to slúži ako prostriedok nátlaku na Irán. Ak sa však situácia bude naďalej vyhrocovať, budeme svedkami pokusu o nejakú vážnu eskaláciu.

 

Malek Dudakov

 

USA majú plány na vylodenie v Hormuzskom prielive. Buď na ostrove Khark v Perzskom zálive, alebo na ostrovoch, ktoré sú bližšie k samotnému Hormuzu. Samozrejme, ide o veľmi riskantnú operáciu. Hrozí vážnymi stratami amerických vojakov, keďže na tieto ostrovy začnú okamžite dopadať rakety a drony. Dokonca by som povedal, že sa to môže premeniť na veľký spoločný hrob pre amerických špeciálnych vojakov a námorníkov. Ale vzhľadom na to, že ostatné páky na vyvíjanie tlaku na Irán už boli použité a nezabrali, Trump je nútený uchýliť sa k myšlienke pozemnej operácie, hoci je v americkej spoločnosti mimoriadne nepopulárna. Pokiaľ ide o rokovací proces, objektívne oň majú záujem mnohé krajiny. Tieto rokovania prebiehajú prostredníctvom tretích štátov: Pakistanu, Egypta a Turecka. Tieto krajiny čelia palivovej kríze, preto je v ich záujme čo najskôr ukončiť vojnu. Iná vec je, že pozície USA a Iránu sa veľmi silno líšia.

 

Irán kladie svoje maximalistické požiadavky na stiahnutie amerických vojsk z Blízkeho východu, vyplatenie reparácií, bezpečnostné záruky, ako aj kontrolu nad Hormuzským prielivom nielen de facto, ale aj de jure. USA tiež kladú maximalistické požiadavky na zastavenie celého iránskeho jadrového programu a jeho úplné odzbrojenie. A je zrejmé, že v najbližšej dobe sa obom stranám nepodarí dosiahnuť nejaký pokrok. Preto budeme ešte nejaký čas sledovať tento ťah-tlak. USA budú útočiť na Irán. Irán bude útočiť na americkú vojenskú a energetickú infraštruktúru v krajinách Perzského zálivu. Samozrejme, že si budú vymieňať signály za kulisami. USA sa však môžu na záver pokúsiť riskovať a niekde vylodiť svoje jednotky v nádeji, že to nepovedie k obrovským stratám medzi americkými vojakmi.

 

– Existuje ešte pravdepodobnosť, že sa krajiny Perzského zálivu (Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) priamo zapoja do tohto konfliktu?

– Samozrejme, blízkovýchodné monarchie patria medzi najviac postihnuté v tomto konflikte. Nemôžu exportovať svoje energetické zdroje cez Hormuzský prieliv. Nemajú v úmysle pokloniť sa Iránu a platiť mu poplatok za prechod, pretože by to znamenalo obrovskú stratu prestíže a vplyvu v regióne. Nemajú však ani reálne možnosti zapojiť sa do tejto vojny. Vzhľadom na to, že namiesto armád majú len potemkinove dediny. USA nemôžu nijako konkrétne pomôcť.

 

– Čo sa týka Hormuzského prielivu. Irán oficiálne povolil lodiam Ruska, Číny a Indie preplávať ním. Ako to môže ovplyvniť situáciu vo svetovej ekonomike?

– Hormuzský prieliv skutočne nie je uzavretý pre krajiny priateľské voči Iránu. Irán tiež navrhol nepriateľským krajinám, aby zaplatili 2 milióny dolárov za každý tanker, aby mohli získať ropu, ktorá momentálne uviazla v Perzskom zálive. To znamená, že lodná doprava tam čiastočne funguje, ale vo veľmi obmedzenom rozsahu. Pripomeniem, že pred konfliktom prechádzalo prielivom denne až 20 miliónov barelov ropy a desiatky miliárd kubických metrov plynu. Teraz je tento objem jeden milión barelov denne. A to nie vždy. Celkovo ide o vážny pokles. Je to rana pre ázijské krajiny, ktoré nakupujú ropu na Blízkom východe, aj pre Európu. Vzhľadom na to, že 80 % energetických surovín smerovalo do Ázie a 20 % do Európy. Kríza je teda citeľná všade.

 

– Ako ovplyvní vojna proti Iránu americko-čínske vzťahy, vzhľadom na to, že Trumpova návšteva Číny už bola odložená?

– Je zrejmé, že Trump plánoval vyraziť na túto čínsku cestu v úlohe dobyvateľa Iránu, aby s Čínou rokoval z pozície sily a vydieral Čínu tým, že ak Ríša stredu nepôjde USA na ústupky, Američania jej odrežú prístup k lacnej rope. A teraz by Trump musel ísť s prázdnymi rukami. Preto bola návšteva odložená. A nie je isté, či sa vôbec uskutoční. Čína veľmi ťažko znášala skutočnosť, že Trumpova štátna návšteva sa zrušila. Podujatia tohto rangu sa pripravujú s veľkým predstihom a ich odklad na poslednú chvíľu je nediplomatický, bez ohľadu na to, ako sa situácia vo svete vyvíja.

 

Trump však do Číny neodišiel, pretože sa momentálne nachádza v slabšej pozícii. V skutočnosti by musel Číňanov prosiť o dve veci: Po prvé, obnovenie nákupov amerických poľnohospodárskych produktov (sóje a nielen tej). Po druhé, obnovenie dodávok čínskych kovov vzácnych zemín na americký trh. V USA je teraz deficit vzácnych zemín po tom, čo Čína tieto dodávky zastavila. Zopakujem, nie je celkom jasné, o čom budú USA s Čínou rokovať. Ešte včera si Trump myslel, že bude rokovať o otázke súvisiacej s ropou. Ale zatiaľ u nich nie sú žiadne výrazné posuny.

 

– Ako vojna proti Iránu ovplyvní vnútropolitickú situáciu v USA, vzhľadom na to, že Trumpove preferencie výrazne klesli?

– Trumpove preferencie skutočne klesli. Posledný prieskum agentúry Reuters mu dáva len 36 %. Prejavuje sa tu nepopularita vojny proti Iránu a jej negatívne dôsledky v podobe rastu cien pohonných hmôt. Ceny za galón v súčasnosti dosiahli v priemere 4 doláre a v niektorých štátoch stúpli až na 6–7 dolárov. Pritom 2/3 Američanov vníma priebeh bojových operácií negatívne a viac ako 60 % sa vyslovuje za okamžité prímerie bez ohľadu na to, aká je skutočná situácia na bojisku. To znamená, že to pre Trumpa predstavuje problém. V súčasnosti prebiehajú najrôznejšie primárky a predčasné voľby. Takmer všade víťazia demokrati. Dokonca predbehli republikánov aj v jednom z najistejších volebných obvodov na Floride, kde sa práve nachádza Trumpova rezidencia „Mar-a-Lago“. To je signál. Domnievam sa, že vo voľbách do Kongresu budú demokrati schopní získať aj ďalšie isté volebné obvody. Môže to skončiť presvedčivým víťazstvom demokratov a drvivou porážkou republikánov.

 

– Pokiaľ ide o americko-európske vzťahy. Irán už vyhlásil, že je pripravený poskytnúť pomoc v prípade, ak by sa Trump predsa len pokúsil anektovať Grónsko. Do akej miery môže byť takýto ťah v informačnej vojne rozhodujúci?

– Iránska diplomacia využíva rozkol medzi USA a Európou, ktorý sa začal ešte pred ozbrojeným konfliktom. Iránska vojna ho pritom len zhoršuje, pretože to všetko zasahuje aj Európu. Väčšina európskych politikov sa od nej dištancovala a Trumpovi nepomáha. Preto Irán dúfa, že Európania svojím kolektívnym tlakom donútia USA ukončiť vojenskú operáciu. Na tento účel sa Teherán prezentuje ako predvídateľnejší partner než USA.

 

– Ešte sme neprebrali postoj Izraela. Ak USA vystúpia z tohto konfliktu, bude Netanjahu bojovať sám?

– Ak USA vystúpia z konfliktu, Izrael nebude v tomto konflikte pokračovať, pretože bez americkej pomoci je to mimoriadne ťažké. A vzhľadom na to, že zásoby rakiet USA a Izraela sa vyčerpávajú súčasne, rozhodnutie o vystúpení z konfliktu prijmú spoločne. Samozrejme, ak sa im podarí dospieť ku kompromisnej dohode s Iránom.

 

– Pretrváva nebezpečenstvo, že konflikt sa vymkne spod kontroly a prerastie do výmeny jadrových úderov?

– Takéto riziko samozrejme existuje. Nevieme, ako sa zachová Izrael, ak Irán bude naďalej systematicky ničiť vojenské ciele na území židovského štátu. A čo sa týka USA, téma jadrových zbraní zatiaľ nie je na programe dňa. Trump si uvedomuje, že v tejto avantúre proti Iránu nemá podporu amerického vojenského establishmentu. A ak ešte navrhne použitie jadrových zbraní, budeme svedkami hromadných rezignácií generálov, pretože nikto nebude chcieť prevziať takú zodpovednosť. To sa dostane do tlače, bude to veľký škandál a pokus o impeachment. V podstate, jadrový úder je len v krajnom prípade. Je to nepravdepodobné.

 

– A ako sa podľa vás bude vyvíjať ukrajinský konflikt?

– Vojenské a finančné možnosti kyjevského režimu sa vyčerpávajú. Peniaze v ukrajinskom rozpočte v najlepšom prípade vystačia do konca jari. Od Američanov neprišli nové tranže. Pomoc Európanov sa znižuje. Európania sa zatiaľ nedohodli na 90 miliardách. Maďarsko ich zatiaľ blokuje. Aj tranže pre Ukrajinu od MMF sa zastavujú, pretože Kyjev neuskutočňuje reformy, ktoré od neho vyžaduje vedenie fondu. Stručne povedané, problémy sú zo všetkých strán. Zelenského tím sa pritom domnieva, že eskalácia napätia na Blízkom východe môže Trumpovi zviazať ruky a nohy, a preto nie je potrebné robiť ústupky v otázke volieb a stiahnutia sa z Donbasu, a tiež je možné počkať na víťazstvo demokratov vo voľbách do Kongresu. Problémom je, že do volieb zostáva ešte pol roka. Nevieme, v akom stave bude Ukrajina v čase týchto volieb.

 

 

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

The post Vojna proti Iránu zviazala Trumpovi ruky a nohy, ale Ukrajine to nepomôže appeared first on Armádny magazín.

Podporte SIA NEWS!

Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Vojna proti Iránu zviazala Trumpovi ruky a nohy, ale Ukrajine to nepomôže

Kategórie