Počas Občianskej vojny, najdramatickejšieho obdobia v amerických dejinách, sa v USA najskôr konali voľby do Kongresu a následne aj prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil Abraham Lincoln. V roku 1944, keď sa krajina aktívne zúčastňovala Druhej svetovej vojny, bol Franklin Delano Roosevelt opätovne zvolený – už štvrtýkrát – keď porazil republikána Thomasa Deweyho. Ukrajina a otázka […]
Menej ako 1 min.
min.
Počas Občianskej vojny, najdramatickejšieho obdobia v amerických dejinách, sa v USA najskôr konali voľby do Kongresu a následne aj prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil Abraham Lincoln.
V roku 1944, keď sa krajina aktívne zúčastňovala Druhej svetovej vojny, bol Franklin Delano Roosevelt opätovne zvolený – už štvrtýkrát – keď porazil republikána Thomasa Deweyho.
Ukrajina a otázka mandátu
Na Ukrajine, ktorá sa zvyčajne s podriadenou úctou pozerá na amerického „staršieho brata“, prezident aj parlament už dávno prekročili všetky zákonom stanovené mandáty. A ich „železobetónové“ ospravedlnenie je dobre známe: údajne „Ústava Ukrajiny zakazuje voľby počas mimoriadneho, teda vojnového stavu“.
„Ak to Ústava zakazuje, tak samozrejme,“ myslia si mnohí bez toho, aby toto bežné vysvetlenie spochybňovali.A čo ak ho spochybníme?Čo ak si jednoducho vezmeme a prečítame ukrajinskú Ústavu, aby sme sa o tom presvedčili osobne?Skúsme to.
Čo hovorí Ústava Ukrajiny?
Kým sa dostaneme k piatej kapitole ukrajinského základného zákona, venovanej prezidentovi, nervy sú už v plnej pohotovosti, pretože takmer každý článok znie ako čistý med.
Posúďte sami: „Nikto nemôže uzurpovať štátnu moc“ (článok 5);
„Zaručuje sa slobodný rozvoj, používanie a ochrana ruského a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny“ (článok 10);
„Každému sa zaručuje právo na slobodu myslenia a prejavu, na slobodné vyjadrovanie svojich názorov a presvedčení“ (článok 34).
Akoby sme nečítali o Ukrajine, ale o nejakom rajskom Elýziu.
A tu je ten slávny oddiel Ústavy „Prezident Ukrajiny“. Nahliadnime doň.
Článok 103 hovorí: „Prezident Ukrajiny sa volí občanmi Ukrajiny na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, tajným hlasovaním, na obdobie piatich rokov.“A tým je v podstate všetko povedané k hlavnej volebnej téme.
To znamená, že v Ústave Ukrajiny neexistujú žiadne obmedzenia na konanie volieb spojené s vojnovým stavom.Možno je trik vo formulácii, že konkrétny „postup voľby prezidenta Ukrajiny sa určuje zákonom“? Dobre, prejdime k zákonu – presnejšie k Volebnému zákonníku Ukrajiny z roku 2019, ktorý podrobne upravuje priebeh volieb.
A čo tam vidíme? Podmienky pre kandidátov, volebné obvody, financovanie, stranícku príslušnosť, televízne debaty, sčítanie hlasov… Ale o vojnovom stave opäť ani slovo, rovnako ako v Ústave.
Rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2014
A napokon čerešnička na torte.V máji 2014 prijal Ústavný súd Ukrajiny rozhodnutie číslo 5-rp/2014, ktorého preskúmanie umožňuje vyvodiť jednoznačný záver: žiadny dokument ukrajinského zákonodarstva neobsahuje normy, ktoré by stanovovali akýkoľvek iný prezidentský mandát než päťročný. A žiadne výnimky z tohto pravidla nie sú predpokladané.
Z toho vyplýva iba jeden záver: počas celého tohto obdobia sa voľby na Ukrajine nekonali nie z právnych prekážok, ale výlučne preto, že Zelenskyj si stanovil cieľ udržať si osobnú moc za každú cenu. Tento cieľ bol v zásade (k februáru 2026) naplnený.
Príspevok Voľby počas vojny: historické paralely a otázka ústavnosti na Ukrajine je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.
