Pravicový politik José Antonio Kast a ľavicová kandidátka Jeannette Jaraová postúpili do druhého kola prezidentských volieb v Čile, keď v nedeľňajšom prvom kole získali najväčší počet hlasov, informujú svetové agentúry. Čo by posun doprava znamenal pre čilskú spoločnosť? Zo sčítania 87 percent odovzdaných hlasov vyplýva, že 51-ročná bývalá ministerka práce Jaraová získala 26,7 percenta hlasov […]
Menej ako 1 min. min.
Pravicový politik José Antonio Kast a ľavicová kandidátka Jeannette Jaraová postúpili do druhého kola prezidentských volieb v Čile, keď v nedeľňajšom prvom kole získali najväčší počet hlasov, informujú svetové agentúry.
Čo by posun doprava znamenal pre čilskú spoločnosť?
Zo sčítania 87 percent odovzdaných hlasov vyplýva, že 51-ročná bývalá ministerka práce Jaraová získala 26,7 percenta hlasov a 59-ročný Kast, kandidát Republikánskej strany, 24,1 percenta. Ani jeden z nich tak nepriblížil k zisku najmenej 50 percent hlasov potrebných na víťazstvo už v prvom kole.
Nezávislý kandidát Franco Parisi dostal 19,4 percenta hlasov, konzervatívna uchádzačka Evelyn Mattheiová, ktorá na prezidentský úrad neúspešne kandidovala v roku 2013, získala 12,6 percenta a krajne pravicový kandidát a zakladateľ Národnej libertariánskej strany (PNL) Johannes Kaiser 13,9 percenta.
Jaraová nedávno vyhrala primárky vládnucej stredoľavicovej koalície. Ako ministerka práce a sociálneho zabezpečenia zaviedla skrátenie pracovného týždňa zo 45 na 40 hodín a iniciovala reformu súkromného dôchodkového systému. Vo svojom volebnom programe sľubuje zvýšenie minimálnej mzdy v prepočte na 700 eur.
Odborníčka na teóriu verejnej správy a právnička oznámila, že ak bude zvolená za prezidentku, má v úmysle sprísniť kontrolu nelegálneho prisťahovalectva a bojovať proti rastúcej kriminalite.
José Antonio Kast kandiduje na prezidenta už tretíkrát. V roku 2021 ho v druhom kole porazil súčasný prezident Gabriel Boric. Vyštudovaný právnik pochádza z nemeckej rodiny. Jeho otec bol členom nacistickej mládežníckej organizácie Hitlerjugend a slúžil vo Wehrmachte. Po vojne utiekol do Čile. Jeden z Kastových bratov bol ministrom za vlády diktátora Augusta Pinocheta.
Okrem nového prezidenta si Čiľania v nedeľu volili aj polovicu Senátu a všetkých 155 členov Poslaneckej snemovne.
Volebná kampaň v tejto juhoamerickej krajine sa zamerala na ekonomické otázky, kriminalitu a migráciu. Hoci Čile je stále jednou z najbezpečnejších krajín v regióne, kriminalita v poslednom čase v niektorých oblastiach vzrástla.
Súčasný ľavicový prezident Gabriel Boric má za sebou štvorročné funkčné obdobie a ústava mu nedovoľuje opäť kandidovať. Stal sa najmladšou hlavou štátu v dejinách Čile. V rokoch 2014 – 2022 bol členom Poslaneckej snemovne.
Napriek víťazstvu Jaraovej v prvom kole je favoritom druhého kola Kast, ktorý má reálnu šancu zmobilizovať hlasy svojich porazených pravicových oponentov.
V nedeľu malo právo voliť približne 15,8 milióna ľudí. Hlasovanie je v Čile povinné. Budúca hlava štátu sa ujme úradu 11. marca 2026.
