Ministri energetiky EÚ diskutovali o rozšírení elektrickej siete, nutnom pre očakávaný masívny nárast obnoviteľných zdrojov. Dozorný orgán EÚ pre trh s elektrinou varoval, že kľúčové európske sieťové pripojenia nemajú dosť vyhradenej kapacity na obchodovanie s elektrinou medzi susednými krajinami. Budúca európska elektrická sieť by mala v prípade potreby prepravovať napríklad solárnu energiu zo Španielska do […]
Menej ako 1 min. min.
Ministri energetiky EÚ diskutovali o rozšírení elektrickej siete, nutnom pre očakávaný masívny nárast obnoviteľných zdrojov. Dozorný orgán EÚ pre trh s elektrinou varoval, že kľúčové európske sieťové pripojenia nemajú dosť vyhradenej kapacity na obchodovanie s elektrinou medzi susednými krajinami.
Budúca európska elektrická sieť by mala v prípade potreby prepravovať napríklad solárnu energiu zo Španielska do Nemecka alebo nórsku vodnú energiu na Slovensko. Na tento účel prijala Únia v roku 2018 „pravidlo 70 percent“. To znamená, že na cezhraničné obchodovanie s elektrinou musí byť k dispozícii aspoň 70 percent prenosovej kapacity daného prepojenia.
Prepojovače sú drôty, ktoré spájajú zóny európskej rozvodnej siete, ktoré by boli inak izolované. Tieto zóny často zodpovedajú hraniciam krajiny alebo skupiny krajín. Keďže každá z týchto zón má svoje vlastné trhy s energiou, sú známe ako „ponukové zóny“.
Od roku 2026 sa pravidlo 70 percent stane povinným – krajiny EÚ ho však ani zďaleka nedokážu splniť, varovala v piatok agentúra ACER pre dohľad nad trhom s energiou.
Šéf agentúry vyzval na „štrukturálne riešenia, ktoré by umožnili splnenie tejto požiadavky nákladovo efektívnym a včasným spôsobom“. Agentúra navrhla „potenciálnu rekonfiguráciu ponukových zón“, dodatočné sankcie, ako aj „cielený rozvoj siete“. V opačnom prípade je podľa ACER ohrozený prechod na uhlíkovo neutrálny energetický systém v EÚ.
Najväčšou brzdou v stredoeurópskej sieti je Nemecko, ukazuje jej monitoring. Kým Rakúsko plní 70-percentný cieľ v pätine prípadov, Nemecku sa to v sledovanom období nepodarilo ani raz. Namiesto toho bola kapacita, ktorá je k dispozícii pre cezhraničné toky, nižšia ako 20 percent viac ako tretinu monitorovaného obdobia.
Zatiaľ čo Taliansko a Švédsko oceňujú energiu odlišne v závislosti od lokality, spotrebitelia na nemeckom severe bohatom na obnoviteľné zdroje platia za ňu rovnako ako spotrebitelia na energeticky poddimenzovanom juhu.
Obmedzená prenosová kapacita medzi severom a juhom Nemecka znamená, že rozdelenie krajiny na samostatné „ponukové zóny“ by mohlo potenciálne zvýšiť efektivitu siete.
Veľký záber a kapacita nemeckej elektrickej siete znamená, že takéto rozhodnutie by malo tiež dôležité dôsledky pre siete susedných krajín.
S kľúčovou štúdiou štyroch prevádzkovateľov prenosovej sústavy v krajine, ktorá sa očakáva v lete, sa tlejúci boj pravdepodobne znovu rozprúdi – tentoraz bude v hre aj integrácia širšej európskej energetickej siete.
