Von der Leyen chce bojovať proti „Putinovým priateľom v Únii“

Úradujúca predsedníčka Európskej komisie odštartovala svoju kampaň na znovuzvolenie do čela inštitúcie prísľubom, že bude bojovať proti krajne pravicovým „Putinovým priateľom, ktorí chcú uniesť budúcnosť EÚ“. Do popredia dala aj otázku európskej obrany či zelenej dohody.

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen odštartovala svoju kampaň do európskych volieb v Aténach pri príležitosti 50. výročia založenia gréckej vládnucej strany Nová demokracia (z EPP). Z jej zoznamu priorít najviac zarezonoval útok na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho európskych spojencov.

Kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP) uviedla, že v nadchádzajúcich júnových voľbách je „naša zjednotená a mierumilovná Európa ohrozená zvnútra aj zvonku“. Načrtla, že Únia v súčasnosti čelí mnohým hrozbám:

„Rusko sa nesnaží len zmazať Ukrajinu z povrchu zemského. Ruská agresia je rozsiahlejšia: podniká hybridné útoky proti Európe už roky, či už prostredníctvom kybernetických útokov, manipulácie sociálnych médií, alebo zneužívania témy migrantov na svoje účely,“ uviedla.

Podľa von der Leyen sa „Putinovi priatelia tu v Európe“ snažia „prepísať našu históriu a uniesť našu budúcnosť“ prostredníctvom populistov či demagógov:

„Či už ide o AfD v Nemecku, Rassemblement National vo Francúzsku, Konfederáciu v Poľsku, alebo iné strany, názvy môžu byť rôzne, ich cieľ je rovnaký: pošliapavajú naše hodnoty a chcú uniesť našu budúcnosť,“ varovala von der Leyen.

„V nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch je našou úlohou (s nimi) zabojovať,“ dodala hlavná kandidátka EPP na druhý mandát na čele Európskej komisie.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, ktorý spolu so svojím poľským náprotivkom Donaldom Tuskom nominoval von der Leyen na druhý mandát v Komisii, zasa uviedol, že Európa nemá teraz kapacitu na nejaké „experimenty“.

„Máme ako Grécko, ako Európa v tejto chvíli priestor na experimenty a nové dobrodružstvá?“ povedal Mitsotakis a vyzval ľudí, aby sa zúčastnili eurovolieb.

Mitsotakis vo svojom prejave skritizoval aj opozičné socialistické a ľavicové strany v Grécku. Povedal, že hospodárska kríza v jeho krajine trvala tak dlho, pretože „populizmus bránil oživeniu ekonomiky“.

Budúcnosť v znamení spoločnej európskej obrany  

Von der Leyen zdôraznila, že dvadsaťsedmička musí spoločne zvýšiť výdavky na obranu Únie:

„Európa musí míňať viac, lepšie a európsky,“ povedala a ako príklad krajiny, ktorá na obranu vynakladá viac ako dve percentá svojho HDP, uviedla Grécko. K štátom, ktoré si plnia záväzok voči NATO a investujú do obrany spomínanú sumu, patrí aj Slovensko.

Priblížila jeden zo svojich kľúčových predvolebných sľubov: „Keďže vojna nie je v Európe otázkou minulosti, naša budúcnosť v Únii sa musí niesť v znamení obrannej spolupráce. A presne to budeme v tejto kampani presadzovať,“ vyhlásila šéfka eurokomisie.

V ekonomickej oblasti poznamenala, že by sa malo posilniť sociálne trhové hospodárstvo a konkurencieschopnosť Európy. Tiež podporila Európsku zelenú dohodu slovami, že boj proti klimatickej kríze sa vďaka nej mení na plán rastu, čistého priemyslu a sociálnej spravodlivosti.

„Teraz musíme pokračovať v podpore nášho priemyslu a malých podnikov, aby sme ju mohli realizovať,“ dodala.

Prečo práve Grécko?

Von der Leyenovej výber miesta pre odštartovanie svojej kampane vyvolal protichodné reakcie. Podľa zdroja z Európskej ľudovej strany (EPP) si zvolila Atény z dvoch dôvodov.

Po prvé, dátum a miesto sa zhodovali s 50. výročím gréckej vládnucej partaje Nová demokracia. Tá je najsilnejšou stredopravo-európskou stranou v národnej vláde, ktorá patrí k EPP.

Okrem toho mala voľba Atén aj symbolický charakter, keďže podujatie sa konalo v konferenčnej hale Zappeion, kde 28. mája 1979 Grécko podpísalo svoj vstup do Európskych spoločenstiev.

Grécka opozícia však von der Leyen kritizovala, že si vybrala Grécko v čase, keď sa stav jeho právneho štátu citeľne zhoršuje.

Európsky parlament nedávno prijal uznesenie, v ktorom kritizoval grécku vládu za slabé výsledky v oblasti právneho štátu a vytkol jej dlhý zoznam problémov, ktoré treba riešiť.

V popredí stála najmä nízka nezávislosti médií, ako aj aféra „gréckeho watergate“, počas ktorej mali byť politikom, podnikateľom a novinárom odpočúvané telefóny pomocou nelegálneho špionážneho softvéru Predator.

Holandská poslankyňa Európskeho parlamentu Sophie in ‚t Veld cez sieť X vyzvala von der Leyen, aby počas svojej návštevy položila miestnej vláde „niekoľko otázok“ týkajúcich sa právneho štátu.

„Keď už tam budete, možno im skúste položiť niekoľko otázok o demokratickom právnom štáte. Len pripomínam, že Európska komisia musí presadzovať zákony a zmluvy EÚ,“ napísala zákonodarkyňa EÚ.