Von der Leyen má veľký problém, vzbúrili sa jej regióny

Európska komisia v uniknutom dokumente navrhuje poslať všetky európske fondy do členských krajín v jednom balíčku. Vlády by v národných plánoch rozhodli, kde a ako peniaze rozdelia. Regióny hovoria o nacionalizácii eurofondov, ktorá ich úplne vraďuje z hry o európske peniaze.

„Ak je to pravda, budúcnosť Európskej únie je ohrozená,“ odpovedal netradične ostro v úvode Európskeho týždňa regiónov v Bruseli na novinárske otázky predseda Európskeho výboru regiónov Vasco Alves Cordeiro.

„Zraňuje to dôveru a dôveryhodnosť všetkých sľubov, ktoré sme doteraz dostali,“ vyslal zvýšeným hlasom odkaz predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen. Podobne si verejne posielajú len málokedy.

Cordeiro hovoril o dokumente Európskej komisie, ktorý minulý týždeň unikol do médií. Exekutíva EÚ navrhuje úplne prekopať fungovanie sedemročného európskeho rozpočtu. Prístup k peniazom zo štrukturálnych alebo poľnohospodárskych fondov chce podmieniť plnením reforiem. Za tie by niesli zodpovednosť vlády členských krajín, čo podľa predstaviteľov európskych regiónov vyraďuje z hry o peniaze samosprávy: regióny, mestá či obce.

Dokument zverejnil bruselský portál Politico, krátko pred začiatkom najväčšej regionálnej konferencie v EÚ, počas ktorej sa v Bruseli schádza viac ako päťtisíc regionálnych politikov a expertov.

Keď sa im Cordeiro prihováral na otvorení štvordňovej konferencie zástupcom samospráv, vyzval ich, aby regióny pred návrhom eurokomisie bránili.

Jeho slová zabrali a z návrhu Komisie sa stala ústredná téma celého týždňa. Prítomní reprezentanti regiónov o nej spontánne začali hovoriť pri každej príležitosti. Najväčší problém vidia v tom, čo nazývajú „nacionalizácia“ kohéznej politiky, teda eurofondov.

V súčasnosti EÚ a jej pravidlá dávajú regiónom záruku, že ich centrálne vlády musia pri rozhodovaní o peniazoch vypočuť. To, že sa toho chce Európska komisia vzdať, viacerí považujú za „podraz“. „Je to úplné vymazanie úlohy regiónov v Kohéznej politike,“ tvrdí Cordeiro.

Podobné dokumenty sa z prostredia Komisie k novinárom dostávajú v dvoch prípadoch: buď si ich Komisia dobre neustriehne alebo ho sama zámerne vypustí na verejnosť, aby si otestovala reakcie na jej nápady.

Vzhľadom na načasovanie sa zdá, že v tomto prípade ide o druhú možnosť, za čo Komisiu kritizoval aj Cordeiro. „Takto to už ďalej nejde. Nemôžu sa tu vypúšťať nejaké sondy, aby sa zisťovala odozva a potom ísť ďalej akoby sa nič nestalo,“ hovoril novinárom Cordeiro.

Čo Komisia navrhuje

Dokument, ktorý sa dostal k novinárom a predstaviteľom Európskeho výboru regiónov počíta s troma možnými scenármi, ako by sa dal zreformovať viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet EÚ.

Najväčšie vášne v Bruseli spôsobil ten, o ktorom sa v Únii hovorí už dlho: previazať peniaze z európskych fondov po vzore plánu obnovy. Komisia ale v tomto prípade ide ďalej, pretože to chce spraviť so všetkými fondami, ktoré dnes riadi spoločne s členskými krajinami.

Eurorozpočet dnes financuje v členských štátoch zhruba 530 programov a fondov, ktoré zahŕňajú hlavne kohéznu politiku a agropolitiku, ale aj ďalšie programy na podporu bývania či riešenie migrácie.

Európska komisia ich v jednom zo scenárov chce spojiť do 27 národných plánov, čo by znamenalo, že členská krajina nedostane pridelenú alokáciu z každej politiky, ale jeden finančný balík.

Cieľom Komisie je zjednodušiť európske financie a posilniť podmienenosť čerpania týchto peňazí – plnením reforiem a vopred dohodnutých míľnikov, ale aj dodržiavaním princípov demokracie a právneho štátu.

Inými slovami – druhý plán obnovy. To je podľa regiónov problém, pretože to dáva všetku rozhodovaciu moc o peniazoch do rúk centrálnych vlád. Ich zapojenie do prípravy programov, projektov a do ich implementovania zostane na dobrej vôli tých, ktorí riadia štát. Poukazujú pritom na to, že pri pláne obnovy práve táto vôľa chýbala. Sťažovali sa na to aj slovenské samosprávy.

Problém by to mohol byť aj pre poľnohospodárov. Podľa tohto scenára by bolo na vláde, či a koľko peňazí z pridelených peňazí presmeruje. Napríklad vlády na Slovensku z plánu obnovy do poľnohospodárstva dali nula eur. Spoločná poľnohospodárska politika by prakticky zanikla.

„Ste pripravení priniesť model riadenia z plánu obnovy v záujme lepšieho riadenia, hoci to zničí zvyšok Európy,“ konštatuje primátor rumunského mesta Cluj, ktorý vo výbore regiónov vedie komisiu pre kohéznu politiku. Centralizáciu európskych financií odmieta.

„Nevnášajte centralizovaného ducha komunizmu do srdca Európy. My sme to 50 rokov testovali východnej Európe a výsledky sú jasné. Rozdiel medzi Východom a Západom, medzi centralizáciou a decentralizáciou, je evidentný,“ dodáva.

Politici regiónov hovoria o zrade. Ursule von der Leyen pripomínajú, že v politickom usmernení pre budúcu eurokomisiu sľúbila posilnenie kohéznej politiky, ako aj úlohy regiónov a miest pri čerpaní eurofondov.

„Akú úlohu už môžu zohrať regióny a mestá v národnom pláne. To je prístup zhora nadol, čo je úplne naopak, ako funguje Politika súdržnosti,“ dodáva.

Zaujímavosťou je, že tento model by rovnako oslabil európsku úroveň a jej vplyv dohľad na to, aby spoločné európske peniaze prispievali k plneniu politických priorít EÚ. Členské krajiny používajú peniaze, ako uznajú za vhodné.

Druhý scenár počíta so zlúčením všetkých fondov do jedného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť. Ten by nadviazal na Draghiho plán pre konkurencieschopnosti Európy. Financovanie inovácií a strategických oblastí by nahradilo tradičné priority jednotlivých politík, ako je napríklad vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

Tretí model počíta so znížením rozpočtových kapitol na štyri. Tá hlavná bude zlučovať tradičné fondy do jedného národného balíka podobne ako v prvom scenári. V druhej budú programy, ktoré bude riadiť Komisia – napríklad fond pre konkurencieschopnosť alebo vzdelávací program Erasmus. Tretia bude zameraná na rozširovanie EÚ a štvrtá financovanie administratívneho aparátu EÚ.

Čo Úniu čaká

Tvorba viacročného finančného rámca tradične patrí medzi najťažšie a najdlhšie rokovania v Únii. Rokovania sa pritom stále viac naťahujú Kým pred 30 rokmi diskusie o sedemročnom rozpočte EÚ trvali 16 mesiacov, naposledy, pred rozpočtovým obdobím 2021 až 2027 zabralo hľadanie dohody viac ako 30 mesiacov.

Od Komisie sa očakáva, že prvý návrhy finančného rámca predstaví v polovici roku 2025, keď bude predsedníctvo v Rade EÚ preberať Dánsko. Keďže ide o krajinu, ktorý z rozpočtu EÚ čerpá minimum zdrojov a viac do neho prispieva, zrejme nebude mať ako politickú prioritu predsedníctva diskutovať o tom, či sa majú financie EÚ viac centralizovať alebo nie.

Debaty sa tak zrejme naplno rozbehnú až počas cyperského predsedníctva na začiatku roku 2026. Únia bude mať potom dva roky na politickú dohodu o výslednej podobe rozpočtu EÚ.

Diskusie budú zrejme ešte ťažšie ako kedykoľvek predtým. Únia bude musieť nájsť nové peniaze na financovanie nových priorít: obranu, pomoc Ukrajine a riadenie migrácie. Veľkú časť z rozpočtu pritom skonzumuje splácanie plánu obnovy, ktoré sa výrazne predraží pre vysoké úrokové sadzby, ktoré mali skrotiť rast inflácie.