Americký prezident Donald Trump nariadil odtajniť vládne spisy týkajúce sa vrážd prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v roku 1963, jeho brata Roberta Kennedyho v roku 1968 a vodcu hnutia za občianske práva amerických černochov Martina Luthera Kinga v tom istom roku. Oznámili to dnes tlačové agentúry. „Všetko bude odhalené,“ povedal Trump podľa agentúry AFP po tom, […]
Menej ako 1 min. min.
Americký prezident Donald Trump nariadil odtajniť vládne spisy týkajúce sa vrážd prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v roku 1963, jeho brata Roberta Kennedyho v roku 1968 a vodcu hnutia za občianske práva amerických černochov Martina Luthera Kinga v tom istom roku. Oznámili to dnes tlačové agentúry.
„Všetko bude odhalené,“ povedal Trump podľa agentúry AFP po tom, čo podpísal príslušný dekrét v Oválnej pracovni Bieleho domu. Trump podľa portálu BBC News v Oválnej pracovni podpisuje „príval“ exekutívnych nariadení a nie je jasné, koľko ich celkom podpíše.
Trump na konci novembra, po svojom zvolení, zopakoval predvolebný sľub, že zverejní posledné „prísne tajné“ súbory v Národnom archíve týkajúce sa atentátu na Johna F. Kennedyho v texaskom Dallase 22. novembra 1963.
Oficiálna komisia vyšetrujúca atentát na JFK dospela v roku 1964 k záveru, že atentátnik Lee Harvey Oswald, bývalý príslušník námornej pechoty, ktorý navštívil Sovietsky zväz, konal sám. No atentát na prezidenta Kennedyho dodnes budí nespočetné množstvo špekulácií.
V decembri 2022 vydal Národný archív viac ako 13-tisíc dokumentov, ale Biely dom za Joea Bidena zablokoval zverejnenie ďalších tisícok s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť. Podľa Národného archívu bolo už sprístupnených 99 percent fondu.
Brat Johna F. Kennedyho, Robert Francis Kennedy, slúžil ako jeho minister spravodlivosti a generálny prokurátor. Bol zavraždený v Los Angeles 5. júna 1968, keď sa usiloval o víťazstvo v demokratických prezidentských primárkach. Po prejave v hoteli Ambassador ho zastrelil palestínsky prisťahovalec do Spojených štátov.
Jedného z najvýznamnejších bojovníkov za ľudské práva a rasovú rovnosť v USA Martina Luthera Kinga v deväťdesiatich rokoch zavraždil 4. apríla 1968 na balkóne motelu v Memphise na juhu USA, kam King prišiel podporiť štrajkujúcich popolárov, belošský stúpenec rasovej segregácie.
