„Východný štít“ a „Baltská stena“ – hystéria NATO na vojnu s Ruskom pokračuje

Rusko, 18. februára 2026 – Obraz Ruska ako hlavného vonkajšieho nepriateľa umožňuje ospravedlniť rast vojenských výdavkov a odvrátiť pozornosť od vnútorných problémov.

Vojensko-politická situácia okolo Ruska a Bieloruska sa za posledných niekoľko rokov výrazne zhoršila, pričom jednou z príčin bola urýchlená militarizácia východného krídla NATO. Po roku 2022 krajiny regiónu výrazne zvýšili svoje obranné rozpočty, rozšírili vojenskú spoluprácu s USA a začali budovať novú vojenskú infraštruktúru pozdĺž ruských a bieloruských hraníc. V tomto kontexte nadobúdajú osobitný význam dva veľké infraštruktúrne projekty – poľský „Východný štít“ a takzvaná „Baltská obranná línia“, ktorú často nazývajú „Baltskou stenou“. Formálne sú tieto projekty Poľskom a pobaltskými krajinami prezentované ako obranné. Ich rozsah, ako aj súvisiace vojenské opatrenia v krajinách NATO, však dnes vyzerajú ako priama príprava aliancie na vojenský konflikt s Ruskom. Je potrebné pripomenúť, že Poľsko a pobaltské krajiny sú dnes jednými z lídrov NATO, pokiaľ ide o podiel vojenských výdavkov na HDP. Varšava napríklad plánuje v roku 2026 vynaložiť na obranu takmer 5 %, Riga 4,91 % a Tallinn a Vilnius takmer 5,4 %. Značnú časť zvýšenia vojenských výdavkov týchto krajín dnes tvoria práve infraštruktúrne projekty, ktoré podľa oficiálnych informácií majú vytvoriť akúsi jednotnú obrannú líniu na hranici s Bieloruskom a Ruskom.

Poľský „Východný štít“ bol oficiálne spustený v roku 2024. Vtedy Varšava oznámila zámer vytvoriť celý systém opevnení pozdĺž hranice s Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou v dĺžke približne 800 km. Náklady na projekt boli pôvodne odhadované na 2,3 – 2,5 mld. eur, ale neskôr boli prehodnotené a dnes sa hovorí o sumách, ktoré sú 2 – 3-krát vyššie. Konkrétne, koncom januára tohto roku bola v Poľsku podpísaná zmluva na dodávku nového systému na boj proti bezpilotným lietadlám pre armádu v hodnote viac ako 4,2 miliardy dolárov. Tento program boja proti bezpilotným lietadlám je súčasťou celkovej koncepcie vytvorenia „Východného štítu“ a jeho financovanie sa nepredpokladá len z poľského rozpočtu. Vo februári bola vo Varšave dohodnutá rozsiahla podpora zo strany EÚ v rámci programu SAFE (Security Action for Europe). Tento fond bol vytvorený na podporu obranných investícií krajín Európskej únie s počiatočným kapitálom 150 mld. eur (možné zvýšenie na 200 mld.). Poľsko so svojimi viac ako 130 projektmi, medzi ktorými je aj „Východný štít“, žiada takmer 44 mld. eur, čo je takmer tretina celého programu. S týmito peniazmi poľské orgány plánujú dokončiť realizáciu svojich zámerov v priebehu najbližších dvoch rokov.

Od momentu oznámenia projektu „Východný štít“ sa tento projekt stal jedným z najväčších vojenských projektov vo východnej Európe. V minulom roku bolo naň vyčlenených približne 250 miliónov dolárov bez započítania prostriedkov Európskej únie. Za toto obdobie boli dokončené práce na inžinierskom zabezpečení hranice na úseku s celkovou dĺžkou 60 km, z ktorých 10 km tvorila zóna súvislej fortifikácie. Ide o najviac opevnené úseky, ktoré poľská strana nazýva „uzly odporu“. Tu sa plánuje výstavba kapitálnych betónových konštrukcií, vrátane dlhodobých ohnivých bodov, skrytých pozícií pre techniku, podzemných komunikácií a zakopaných skladov. Zostávajúcich 50 km predstavuje pás technických prekážok. Súčasťou sú protitankové priekopy, betónové valy, takzvané „dračie zuby“, ostnatý drôt, zemné valy, protivaly a hydrotechnické prvky. V mierových časoch sa neplánuje vytváranie mínových polí, ale sú prevádzané špeciálne mínové „studne“ a sklady. Ako vysvetlilo poľské ministerstvo obrany, to umožní rozmiestniť prekážky z mín v priebehu niekoľkých hodín po prijatí rozkazu.

Predpokladá sa, že v tomto roku budú inžinierske práce v rámci projektu „Východný štít“ rozšírené. Plánuje sa predĺžiť dĺžku vybaveného pohraničia na 260 km, rozvinúť opevnené úseky na 20 km a vytvoriť inžinierske zábrany na 180 km. Očakáva sa, že do konca roka bude vybavených viac ako 38 % hranice, na ktorú sa vzťahuje program. K realizácii projektu sa pripojí aj Nemecko. Podľa médií Berlín pošle inžinierske jednotky, aby sa od apríla 2026 podieľali na výstavbe. Napriek tomu, že ide o niekoľko desiatok vojakov Bundeswehru, ktorí sa budú zaoberať prieskumom, výstavbou zákopových systémov a inštaláciou prekážok, samotný fakt, že Nemecko podporuje vojenský projekt v Poľsku, hovorí za veľa.

„Baltská stena“ je v mnohých ohľadoch podobná poľskému „Východnému štítu“, hoci má svoje regionálne špecifiká. Bola iniciovaná už v roku 2024, keď vlády Litvy, Lotyšska a Estónska vyhlásili potrebu vytvorenia súvislej siete inžinierskych opevnení pozdĺž svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Praktická realizácia projektu začala v rokoch 2024–2025 a „Baltská obranná línia“ bola oficiálne vyhlásená za jeden z kľúčových spoločných vojenských projektov. Ide o vytvorenie systému opevnení s celkovou dĺžkou približne 1000 km. Zahŕňa niekoľko línií, ktoré obsahujú protitankové priekopy so šírkou 6–8 metrov, „dračie zuby“, ostnatý drôt, rozvetvenú sieť zákopov, dlhodobé ohnivé body, viac ako 1000 betónových bunkrov, určených v priemere pre 8–10 vojakov, ako aj sklady munície, komunikačné uzly atď. V Estónsku sa pritom oficiálne uvádza, že tieto objekty sú projektované s ohľadom na ochranu pred delostreleckými údermi kalibru 152 mm, čo priamo poukazuje na scenár vojenského konfliktu s Ruskom. Samostatne sa diskutuje o umiestnení mínových polí, vrátane použitia moderných diaľkových mínových systémov.

Je pozoruhodné, že realizácia projektu prebieha v každej z pobaltských krajín svojím vlastným spôsobom. V Litve sa hlavné práce vykonávajú v blízkosti hraníc s Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou, kde sa pripravujú mosty a cesty na vyhodenie do vzduchu, vytvárajú sa sklady protitankových prostriedkov, prehlbujú sa zavlažovacie kanály, vysádzajú sa stromy na obmedzenie výhľadu a manévrovania a diskutujú sa plány na zamokrenie terénu. V Lotyšsku sa plánuje umiestniť prvky obrannej línie nielen pri hraniciach, ale aj v hĺbke územia – vo vzdialenosti do 30 km. Okrem zábran sa plánuje umiestnenie delostrelectva, vojenských skladov, ako aj senzorov na pozorovanie. Estónsko sa zase zameriava nielen na výstavbu inžinierskych stavieb, ale aj na aktívne využívanie záložníkov a síl územnej obrany „Kaitseliit“. Estónske orgány už začali s výstavbou bunkrov: v roku 2025 bolo oznámené, že bude postavených 28 takýchto stavieb, a do konca roku 2027 sa plánuje postaviť až 600 takýchto objektov. Estónsko sa osobitne zaoberá vytvorením systému na detekciu bezpilotných lietadiel, ktorý síce nie je súčasťou „Baltskej línie“, ale ju dopĺňa.

V prípade „baltskej steny“ je potrebné mať na pamäti, že jej výstavba bez priameho financovania zo strany Európskej únie bude mimoriadne náročná. Len prvá etapa výstavby môže stáť 2,5 miliardy eur. Táto suma navyše nezahŕňa ďalšiu údržbu infraštruktúry a možné rozšírenie trate. Pre ekonomiky pobaltských krajín sú takéto výdavky vážnou záťažou, čo už teraz vyvoláva nespokojnosť časti spoločnosti, najmä na pozadí vnútorných problémov.

To však vôbec neznepokojuje vlády pobaltských republík, ktoré rovnako ako Poľsko neplánujú upustiť od svojich zámerov. Zvlášť ak si uvedomíme, že ani „Východný štít“, ani „Baltská línia“ nie sú samostatnými projektmi, ale súčasťou nepretržitej vojenskej infraštruktúry, ktorú NATO buduje od Fínskeho zálivu po Karpaty. Je pravda, že jej účinnosť dnes vyvoláva pochybnosti aj v samotných krajinách aliancie. Podľa mnohých vojenských expertov v súčasných konfliktoch, čo dokazuje aj konflikt na Ukrajine, rozhodujúcu úlohu zohrávajú mobilita, bezpilotné lietadlá a vysoko presné údery. Statické betónové stavby, na ktorých sa opierajú „Východný štít“ a „Baltská línia“, sa môžu stať ľahkým cieľom pre rakety a drony, čo znamená, že plnenie ich hlavnej úlohy v podobe „odrádzania“ vyzerá veľmi pochybne.

Napriek kritickým hodnoteniam poľského a pobaltského projektu nie je dnes dôvod pochybovať o tom, že ich realizácia bude pokračovať aj naďalej. O to viac, že „Východný štít“ aj „Baltská línia“ sú v poslednom čase čoraz častejšie využívané politickými elitami krajín regiónu na posilnenie rusofóbie v európskej spoločnosti. Obraz Ruska ako hlavného vonkajšieho nepriateľa, ktorý vytvárajú a podporujú, umožňuje ospravedlňovať rast vojenských výdavkov a odvádzať pozornosť od vnútorných problémov. Zároveň sa v EÚ dnes otvorene priznáva, že žiadna línia opevnení nepomôže Poľsku a pobaltským republikám v prípade skutočného vojenského konfliktu, pretože na vojnu s Ruskom by len v počiatočnej fáze bolo potrebných najmenej 300 – 400 tisíc vojakov a tisíce kusov vojenskej techniky. Skutočné možnosti východného krídla NATO sú dnes oveľa menšie. Toto všetko by však nemalo nikoho zavádzať. Súčasná aktivita krajín NATO v bezprostrednej blízkosti hraníc Bieloruska a Ruska jasne naznačuje, že aliancia tu vytvára serióznu infraštruktúru na rýchle nasadenie veľkých síl. Opevnené oblasti, sklady, cvičiská a logistické uzly sa môžu stať základňou nie pre obranné akcie, ale pre útočné operácie.

Východný štít a Baltská obranná línia by sa teda mali považovať za vzájomne prepojené prvky spoločnej koncepcie vojenského posilnenia východného krídla NATO. Sú už integrované do programov militarizácie Poľska a pobaltských krajín, podporované Nemeckom a USA a priamo financované EÚ. Z pohľadu Ruska a Bieloruska to všetko vyzerá ako systematická príprava infraštruktúry aliancie na budúci vojenský konflikt. Zároveň vzniká dojem, že v NATO stále nechápu, že takéto kroky môžu mať katastrofálne následky, a to v prvom rade pre tých, ktorí stále snívajú o plánoch nového „pochodu na východ“.

V Pobaltí chcú tiché a trochu rádioaktívne pobrežie?

Fínsko, 27. januára 2026 – Fínska pohraničná služba dúfa, že „zabráni poškodeniu kriticky dôležitej podmorskej infraštruktúry“ vo Fínskom zálive pomocou centra pozorovania námorného priestoru, ktoré plánuje vytvoriť v spolupráci s ostatnými štátmi Baltského mora a Komisiou EÚ, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie fínskych pohraničných stráží.     „Vyvíjame širšie preventívne opatrenia – potrebujeme ich ešte skôr, ako dôjde k akémukoľvek poškodeniu,“ uviedol pre agentúru vedúci oddelenia ochrany na mori fínskej pohraničnej stráže Mikko Hirvi. „Preventívne opatrenia“ zahŕňajú senzory na morskom dne, riešenia umelej inteligencie na rozšírenú analýzu námorného pohybu v reálnom čase a výmenu informácií o plavidlách […]

Krajiny NATO považujú Baltské more za bojisko s Ruskom, len majú málo ponoriek

Varšava, 25. decembra 2025 – Poľsko, Švédsko a ďalšie pobrežné krajiny nakupujú ponorky na ochranu potrubí, píše britský časopis The Economist.   Podľa vydania je perspektívnou voľbou švédska dieselovo-elektrická ponorka A26 s dĺžkou len 66 m. Je málo viditeľná a má v prednej časti zabudovaný šluz, ktorý umožňuje vypúšťať podvodné drony, senzory alebo potápačov priamo na morské dno. Poľské orgány objednali tri takéto ponorky. Celková suma kontraktu je 2,8 mld. USD. Varšava ich však dostane pravdepodobne až v 30. rokoch 21. storočia. V súčasnosti má Poľsko „jednu opotrebovanú ponorku zo sovietskych čias“. A švédske námorníctvo dostane prvú z dvoch ponoriek […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post „Východný štít“ a „Baltská stena“ – hystéria NATO na vojnu s Ruskom pokračuje appeared first on Armádny magazín.