Výdavky NATO vlani dosiahli rekord. Cieľ dvoch percent HDP však splnilo menej štátov než sa čakalo

Pôvodné odhady zo začiatku roka počítali s tým, že 2-percentný záväzok dosiahne 23 z 32 členov Aliancie, napokon sa to však nepodarilo Čiernej Hore. Súčasný diskurz pritom hovorí o ďalšom navýšení výdavkov nad tri percentá HDP, kým Donald Trump volá až po piatich.

Čísla, ktoré vo štvrtok zverejnila Severoatlantická aliancia ukazujú, že jej členovia dosiahli za minulý rok rekordnú úroveň výdavkov na obranu – spolu až 1,3 bilióna dolárov. Prekonali tým aj pôvodné odhady.

Pri Európe a Kanade išlo o 468 miliárd dolárov (412 miliárd eur), pričom 38 percent z tejto sumy bolo určených na nákup hlavných typov výzbroje. Spojené štáty minuli 818 miliárd dolárov (720 miliárd eur). Oproti roku 2023 tak celkové výdavky narástli o 19 percent, píše sa v dokumente.

Cieľ investovať do obrany aspoň dve percentá HDP splnilo dovedna 22 krajín vrátane Slovenska. Pôvodné odhady zverejnené na začiatku roka však počítali s 23 štátmi,. Záväzok sa však nakoniec nepodarilo dosiahnuť ani Čiernej Hore.

Keď sa nedarí splniť dve percentá a Trump chce navýšenie na päť

Európania sa zaviazali výrazne zvýšiť výdavky na obranu v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine a tlak staronového prezidenta USA Donalda Trumpa. Ten opakovane varoval, že Spojené štáty nebudú pomáhať tým členom, ktorí do výzbroje neinvestujú dostatok financií.

Postupné oslabovanie americkej vojenskej prítomnosti na Starom kontinente núti aj menej aktívnych členov viac dbať na svoje obranné záväzky. Tri krajiny, ktoré sa tradične pohybujú na konci rebríčka – Belgicko (1,29 percenta), Taliansko (1,5 percenta) a Španielsko (1,24 percenta) – už prisľúbili výrazné navýšenie výdavkov, aby dosiahli dve percentá HDP.

Ťažkosti s udržaním tempa majú aj niektorí kľúčoví hráči v oblasti bezpečnosti, ako Spojené kráľovstvo (2,33 percenta), Nemecko (2,1 percenta) a Francúzsko (2,03 percenta).

Podľa zverejnených čísel smeruje väčšina financií do východného krídla NATO – teda do pohraničných oblastí s Ruskom, pobaltských štátov a Poľska. Práve Varšava rebríčku kraľuje s až 4,07 percentami HDP.

Slovensko podľa údajov NATO minulý rok investovalo do obrany presne dve percentá HDP.

Väčší jastrab, ale aj prchkejší ako Scholz: Čo môže nástup Merza znamenať pre Ukrajinu a bezpečnosť EÚ

Friedrich Merz nastuje do pozície kancelára s veľkými plánmi, ostáva však otázne, akú podporu nájde v koalícii, a akým bude lídrom. „Je to človek, ktorý má niekoľko silných plusov, ale sú s ním spojené aj veľké riziká,“ podotýka analytik.

Súčasný vývoj vytvára náročné východisko pre rokovania s Washingtonom. V čase, keď 10 krajín NATO naďalej neplní ani minimálny 2-percentný cieľ do obrany, totiž Spojené štáty tlačia na ďalšie zvýšenie až na päť percent HDP.

Diplomati NATO naznačujú, že kompromis by sa mohol nájsť niekde na úrovni troch percent alebo 3,5 percenta HDP. Konečné rozhodnutie padne na summite v Haagu koncom júna.

Švédsky premiér Ulf Kristersson minulý týždeň navrhol, že štandardný cieľ výdavkov na obranu by mohol byť „nastavený na 3,5 percenta s dodatočnými 1,5 percentami“ na nevojenské oblasti.

Chce alebo nechce Slovensko navýšiť výdavky?

Názor Slovenska v tejto veci je pomerne ťažké interpretovať, keďže jeho lídri tlmočia rôzne stanoviská.

Šéf národniarov Andrej Danko (SNS) sa stavia proti zvyšovaniu výdavkov na obranu veľmi rázne. Odmeraný postoj zastáva aj samotný minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). V priebehu pár mesiacov viackrát zopakoval, že si nevie predstaviť navýšiť výdavky na tri percentá. Vzhľadom na „potrebu konsolidácie verejných financií na Slovensku“ sa podľa neho „môžeme baviť o nejakej desatine, z ktorej je predpoklad duálneho využitia“.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa vo februári vyslovil za zvýšenie výdavkov „za predpokladu, že ich značná časť bude použitá na dvojúčelové projekty“. Na jar však však už rétoriku zmenil a vyhlásil, že o navýšení výdavkov by mohli rozhodnúť voliči.

„Je na mieste otázka, či by sme sa nemali spýtať občanov Slovenskej republiky v referende (otázku): Vážení občania Slovenskej republiky, ste za to, aby zbrojenie bolo na úkor vašej životnej úrovne?“ vyhlásil premiér 4. apríla.

Vyslanie mierotvorcov na Ukrajinu je pre Fica tabu, názory v opozícii sa však rôznia

Robert Fico hovorí o možnom vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu ako o odklone od národných záujmov. Naopak, mierovej misii sú naklonení napríklad Demokrati, kladne sa k nim stavia aj PS. Zdôrazňujú však, že nie sú za jej vyslanie do boja.

Podľa opozičnej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) sú úvahy o referende na túto tému „súčasťou populistickej politiky“, ktorou sa Robert Fico usiluje o nárast preferencií.

„V praxi však hazarduje s našou bezpečnosťou a budúcnosťou. Tá populistická hra musí mať nejaké hranice,“ uviedla minulý týždeň počas hodnotiacej konferencie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Vojenský analytik Vladimir Bednár na podujatí zároveň poukázal na to, že hoci si Slovensko pre investíciách do obrany v nominálnych číslach drží hodnoty z predošlého obdobia, reálne dochádza k ich poklesu – a to práve preto, že mnoho financií putuje do duálnych projektov.

Článok vznikol v spolupráci s

The post Výdavky NATO vlani dosiahli rekord. Cieľ dvoch percent HDP však splnilo menej štátov než sa čakalo appeared first on euractiv.sk.