EÚ sa pripravuje na rýchle schválenie obchodnej dohody Mercosur po júnových eurovoľbách, vyhlásil Rupert Schlegelmilch, hlavný vyjednávača Bruselu v rokovaniach s juhoamerickým blokom – Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom. Schlegelmilch minulý týždeň navštívil štyri krajiny Mercosuru, aby doladil technické detaily dohody, ktorá by v prípade podpísania bola doteraz najväčšou v EÚ a pokrývala by 10 percent svetovej populácie […]
Menej ako 1 min.
min.
EÚ sa pripravuje na rýchle schválenie obchodnej dohody Mercosur po júnových eurovoľbách, vyhlásil Rupert Schlegelmilch, hlavný vyjednávača Bruselu v rokovaniach s juhoamerickým blokom – Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom.
Schlegelmilch minulý týždeň navštívil štyri krajiny Mercosuru, aby doladil technické detaily dohody, ktorá by v prípade podpísania bola doteraz najväčšou v EÚ a pokrývala by 10 percent svetovej populácie a 20 percent svetového HDP.
V rozhovore pre brazílske noviny Folha de S. Paulo 2. mája Schlegelmilch potvrdil, že so zástupcami latinskoamerických štátov pracoval na čakajúcich „domácich úlohách“, aby sa dohoda mohla spečatiť hneď ako sa naskytne príležitosť.
„Dohoda je veľmi živá. Faktom je, že Komisia stále rokuje,“ povedal Schlegelmilch pre Folha de S. Paulo. „Máme na to mandát od všetkých členských štátov vrátane Francúzska,“ zdôraznil narážajúc na krajinu, ktorá s ňou najviac nesúhlasí. Obchodná politika je pritom v kompetencii Európskej komisie.
Po dvoch desaťročiach rokovaní dosiahli EÚ a Mercosur v roku 2019 politickú dohodu o konečnej podobe textu.
Jej ratifikácia sa však zastavila pre obavy o jej vplyv na životné prostredie a na poľnohospodársky sektor EÚ, najmä vo Francúzsku a v ďalších krajinách EÚ.
„Budem veľmi úprimný: v čase volieb a protestov farmárov v uliciach na mnohých miestach v Európe jednoducho nie je vhodný čas. Musíme teda počkať, kým bude po voľbách,“ povedal Schlegelmilch.
Paríž nedávno zintenzívnil svoju kritiku obchodnej dohody, aby upokojil protestujúcich francúzskych farmárov, a dokonca v januári tlačil na Európsku komisiu, aby rokovania úplne zastavila.
Počas nedávnej návštevy Brazílie francúzsky prezident Emmanuel Macron označil text za „zastaraný“, pretože bol vytvorený pred 20 rokmi, a požiadal o rokovania o novej dohode od nuly.
Schlegelmilch na to zareagoval tak, že dohoda sa neustále aktualizuje, aby vyhovovala najnovším štandardom.
„Posledné tri roky sme dbali na to, aby dohoda bola aktuálna so všetkým, čo moderná obchodná dohoda zahŕňa, takže nerozumiem, prečo to prezident Macron hovorí,“ uviedol.
Oficiálne je ale Komisia menej priama, čo bude aj tým, že dohoda je pred eurovoľbami veľmi polarizujúcou témou. Hovorca eurokomisie pre bruselský portál EURACTIV 8. mája povedal, že rokovania medzi EÚ a Mercosur pokračujú „na technickej úrovni“.
„EÚ sa naďalej zameriava na zabezpečenie toho, aby dohoda plnila ciele EÚ v oblasti udržateľnosti a zároveň rešpektovala citlivé otázky EÚ v poľnohospodárskom sektore,“ dodal hovorca.
Krehká rovnováha
Napriek zámeru Komisie konať rýchlo a uzatvoriť dohodu po voľbách bude nakoniec kľúčová podpora zo strany členských štátov v Rade EÚ.
Pascal Lamy, bývalý šéf Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a európsky komisár pre obchod, pre portál EURACTIV povedal, že jednotlivé časti dohody, ktorá patrí do výlučnej kompetencie EÚ, by sa mohli dočasne uplatňovať, podobne ako v prípade obchodnej dohody EÚ-Kanada (CETA).
Vyžaduje si to však aj súhlas Európskeho parlamentu a kvalifikovanej väčšiny členských štátov v Rade, ktoré predstavujú aspoň 65 percent obyvateľov EÚ.
Podľa Lamyho bude prijatie ministrov závisieť od konečného obsahu dohody ohľadom ekológie, ako sú záväzky týkajúce sa implementácie Parížskej klimatickej dohody alebo dodatočných záruk týkajúcich sa odlesňovania.
Navrhuje, aby posilnené environmentálne záruky potom poslúžili ako eso v rukáve pri rokovaniach v Rade EÚ na presvedčenie štátov, ktoré dohodu odmietajú pre nespokojnosť poľnohospodárov.
„Krajiny, ako napríklad Francúzsko, sú pod silným tlakom zo strany poľnohospodárov, aby neprijali dohodu,“ povedal Lamy.
„Pre Komisiu a pre Francúzov […] alebo kohokoľvek, kto by bol v blokujúcej menšine, môže byť nevyhnutné, aby povedali: pozrite sa, zmeny na farmárskej strane sú síce malé, ale medzitým sme získali viac záruk ohľadom životného prostredia,“ priblížil.
Lamy tiež poukázal na veľký vplyv Francúzska v Rade a poznamenal, že Paríž sa len málokedy ocitne v menšinovej skupine štátov, ktorá ťahá za kratší koniec.
„Otázkou je, či je Komisia a niekoľko ďalších krajín pripravených odsunúť Francúzsko do takejto menšiny,“ dodal.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
