Výmera ekofariem na Slovensku rastie

Za desať rokov sa poľnohospodárska pôda v ekologickom režime zväčšila takmer o 80 percent. Ani toto tempo ale stále nestačí na cieľ, ktorý si pre ekologické poľnohospodárstvo určila EÚ v potravinovej stratégii Z farmy na stôl.

Plocha využívaná na ekologickú poľnohospodársku produkciu tvorila v roku 2022 celkom 10,5 percenta poľnohospodárskej pôdy v EÚ. V polovici júna o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat.

Správa Eurostatu okrem iného upozorňuje, že medzi rokmi 2012 a 2022 sa ekologicky obhospodarovaná poľnohospodárska pôda rozšírila o 79 percent.

„Tieto najnovšie údaje potvrdzujú pokračovanie rýchleho a prudkého rozširovania ekologických plôch v EÚ,“ uviedol Eurostat.

K rozširovaniu ekofariem dochádza aj na Slovensku. V roku 2020 v ekologickom režime pestovali a chovali farmári na 181 tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy. V roku 2020 Eurostat nameral už bezmála dvestotisíc hektárov. Za dva roky sa tak výmera ekofariem zvýšila o desať percent. Ide pritom o dlhodobý trend. Ešte v roku 2012 bolo na Slovensku v ekológii 164 tisíc hektároch. V priebehu desiatich rokov je to teda 21 percentný skok.

K tomu treba ešte prirátať aj pôdu v konverzii na ekologický systém, na Slovensku dostaneme číslo 253 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Do cieľa je ešte ďaleko

Napriek tomuto rastu však EÚ nie je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa na rok 2030.

Potravinová stratégia EÚ Z farmy na stôl, poľnohospodársko-potravinárska vetva Európskej zelenej dohody, si kladie za cieľ, aby do roku 2030 bolo 25 percent poľnohospodárskej pôdy v ekologickom režime.

Európska environmentálna agentúra (EEA) však v správe na rok 2023 uviedla, že na dosiahnutie tohto cieľa by EÚ musela takmer zdvojnásobiť súčasné tempo pokroku.

Ak bude súčasné tempo rastu pokračovať, dosiahne EÚ do roku 2030 podľa agentúry iba 15 percentný podiel ekologického poľnohospodárstva.

Podľa správy Eurostatu vedie európsky rebríček ekologického poľnohospodárstva Francúzsko s 2,9 miliónmi hektárov, čo predstavuje 17 percent z celkového počtu únijného bloku. Nasleduje Španielsko (2,7 milióna hektárov), Taliansko (2,3 milióna hektárov) a Nemecko (1,6 milióna hektárov).

V roku 2022 práve na tieto štyri krajiny pripadalo 56 percent celkovej ekologickej plochy EÚ.

Krajiny s najvyšším podielom ekologicky obhospodarovanej plochy boli Rakúsko (27 percent), Estónsko (23 percent) a Švédsko (20 percent), nasledované Portugalskom, Talianskom, Českom a Lotyšskom, pričom v každej z nich sa podiel ekologicky obhospodarovanej plochy pohyboval medzi 15 a 20 percentami.

Naproti tomu Írsko, Bulharsko a Malta mali v roku 2022 menej ako 5 percent svojej pôdy v ekologickom poľnohospodárstve.

Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá v uplynulom desaťročí zaznamenala pokles ekologicky obhospodarovanej pôdy, a to o 15,4 percenta.

Väčšina ekologickej pôdy v EÚ sa využíva na pestovanie plodín, ako sú obilniny, okopaniny, zelenina, trvalé trávne porasty a trvalé kultúry, ako sú ovocné stromy, olivové háje a vinice.

Ešte podporiť spotrebu

Rast zaznamenal aj ekologický chov zvierat, a to aj napriek celkovému poklesu počtu hospodárskych zvierat v EÚ. V roku 2022 bolo v EÚ ekologicky chovaných 4,4 percenta stád kráv, 10,4 percenta oviec a 12,7 percenta kôz.

Eric Gall, riaditeľ medzinárodnej environmentálnej organizácie IFOAM, v reakcii na správu Eurostatu ekologické poľnohospodárstvo označil za „základný politický nástroj pre udržateľnejšie poľnohospodárstvo“.

„Pre životné prostredie a poľnohospodárov je dobrou správou, že ekologická produkcia v roku 2022 naďalej rástla,“ povedal pre bruselský portál EURACTIV.com.

Zdôraznil však, že je potrebné podporiť trh s biopotravinami, pretože po desiatich rokoch stáleho rastu začal predaj v roku 2021 klesať. Gall preto volá po nástrojoch pre verejné obstarávanie a reguláciu trhu, ako je uvedené v akčnom pláne EÚ pre odvetvie ekologického poľnohospodárstva.