Vyšehradskej štvorke vládne klimatická skepsa

Vo februári tohto roku Európska komisia predstavila nové ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Portál EURACTIV prináša prehľad reakcií od všetkých veľkých politických strán vo V4.

Začiatkom februára tohto roku komisárka pre energetiku Kadri Simson a komisári Wopke Hoekstra a Maroš Šefčovič, ktorí sú po odchode Fransa Timmermansa z Európskej komisie zodpovední za realizáciu Zelenej dohody, oznámili návrh nového klimatického cieľa na rok 2040. Podľa neho by Európska únia mala znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s rokom 1990.

Ako sa na nové klimatické ciele EÚ pozerajú politici z krajín Vyšehradskej skupiny?

Slovensko

Slovenská vládnuca strana SMER je proti klimatickému cieľu EÚ do roku 2040 a presadzuje zníženie emisií o 90 percent v porovnaní s rokom 1990.

Europoslankyňa Monika Beňová zo SMER-u považuje tento cieľ za „slepý a nereálny“ a tvrdí, že by mohol viesť k mobilizácii protisystémových strán. Zdôraznila, že stanovením nového cieľa Európska komisia úplne nepochopila meniacu sa situáciu vo svete. Dosiahnutie 90-percentného zníženia emisií do roku 2040 by záviselo od globálnej spolupráce a úsilia ďalších veľkých emitentov, ako sú Čína, Spojené štáty a India.

Na druhej strane strana SMER je za znižovanie emisií a podporuje modernizáciu hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj konkrétne inovácie v oblasti energetiky, napríklad obnoviteľné zdroje.

Slovensko musí podporovať svoj priemysel, ale zároveň musí prijať reformy, aby sa dlhodobo znížila polarizácia spoločnosti, tvrdí Beňová. Z hľadiska znižovania emisií SMER podporuje ďalší rozvoj jadrovej energetiky v krajine a zdôrazňuje význam zlepšovania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vo všetkých sektoroch, pretože môžu znížiť spotrebu Slovenska bez negatívnych dosahov na hospodársky rast.

Opozičné strany vo všeobecnosti podporujú cieľ do roku 2040. Strana Progresívne Slovensko (PS) súhlasí s EK, že cieľ bude mať minimálny vplyv na HDP EÚ do polovice storočia. PS zdôraznila, že ambicióznejší plán na zníženie emisií by pomohol EÚ zabrániť ďalším hospodárskym stratám súvisiacim s klímou a znížiť čisté náklady na dovoz fosílnych palív.

„Pri tvorbe politík v oblasti klímy je potrebné citlivo pristupovať k ľuďom s nízkymi a stredne vysokými príjmami a pomáhať podnikateľom najmä v odvetviach, v ktorých sú technológie šetrné ku klíme stále drahé,“ uviedlo komunikačné oddelenie PS.

Slovenská vláda sa musí prioritne zamerať aj na dekarbonizáciu oceliarne v Košiciach, keďže jej emisie tvoria približne 20 percent emisií skleníkových plynov v krajine. Zároveň je dôležité zabezpečiť konkurencieschopnosť a zachovanie tisícov pracovných miest v oceliarskom sektore.

V sektore energetiky by sa podľa PS mali odstrániť zbytočné administratívne, legislatívne a technické prekážky, pretože sa tým zlepší zavádzanie a rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie. Kľúčové je efektívne využiť dostupné finančné zdroje EÚ na urýchlenie dekarbonizácie slovenského priemyslu a využiť viac peňazí z emisných kvót na zelenú transformáciu hospodárstva.

SaS chce analýzu prínosov

Opoziční kresťanskí demokrati podporujú zelenú transformáciu hospodárstva a znižovanie emisií a poukazujú na to, že Slovensko už teraz znižuje emisie rýchlejšie, ako sa očakávalo. Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH zdôrazňuje, že zelené ciele nesmú ohroziť konkurencieschopnosť hospodárstva a potravinovú bezpečnosť. To je dôvod, prečo kresťanskí demokrati požadujú revíziu zákazu predaja áut so spaľovacím motorom. „Znižovanie emisií sa musí uskutočňovať v spolupráci s naším priemyslom a poľnohospodárskym odvetvím, nie na ich úkor,“ hovorí Lexmann.

Ďalšia opozičná strana, Sloboda a solidarita (SaS), uznáva všeobecný vedecký konsenzus, že proti klimatickým zmenám treba bojovať, ale tvrdí, že kľúčom je účinné znižovanie emisií CO2. „Podporili by sme aktualizáciu cieľa, ak by sa vykonala analýza nákladov a prínosov, čo sa teraz nedeje,“ hovorí poslanec Eugen Jurzyca z SaS.

Spôsob, ako dosiahnuť udržateľnosť emisných cieľov, spočíva v tom, aby boli založené na údajoch a poctivo komunikované verejnosti. Cieľ do roku 2040 takýmto prípadom nebol, čo je vidieť na protestoch poľnohospodárov a veľkom poklese popularity zelených strán, hovorí poslanec Jurzyca.

Česko

Česká stredopravá politická koalícia Spolu, ktorú tvoria strany ODS, KDU-ČSL a TOP 09, má rôzne názory na cieľ do roku 2040. Zatiaľ čo strany bližšie k stredu, TOP 09 a KDU-ČSL, zdôrazňujú zameranie na cieľ do roku 2030, ODS je voči novým ambíciám veľmi kritická.

„Základným cieľom Českej republiky je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Na to sa teraz musíme zamerať,“ povedal pre Euractiv.cz český minister životného prostredia a zástupca strany KDU-ČSL (EPP) Petr Hladík.

Hladík zdôraznil, že 90-percentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2040 je len predbežný návrh a je potrebné počkať na jeho konečnú verziu, ktorá bude zverejnená po voľbách do Európskeho parlamentu.

Český minister životného prostredia tiež zdôraznil, že cieľom Česka je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. „Cieľ do roku 2040 preto nie je v tomto ohľade až taký dôležitý,“ dodal.

Pre KDU-ČSL je spoločenská zodpovednosť „absolútne zásadná“, pokiaľ ide o ochranu klímy. „Plánované opatrenia nesmú negatívne ovplyvniť najmä rodičov s malými deťmi a starších ľudí,“ povedal Hladík a dodal, že kľúčové sú investície do obnovy domov.

Zameranie na rok 2030 zdôrazňuje aj český europoslanec Luděk Niedermayer zo strany TOP 09.

„Podľa údajov Komisie to v súčasnosti vyzerá tak, že v roku 2040 by sme mohli dosiahnuť viac ako 85-percentné zníženie emisií (v porovnaní s rokom 1990) pri súčasnom nastavení politiky. Predpokladom je, samozrejme, splnenie už prijatých cieľov do roku 2030 a potom pokračovanie v zavádzaní nových technológií,“ povedal Niedermayer pre Euractiv.cz.

„Stačí“ splniť už prijaté ciele do roku 2030 a potom pokračovať v postupnom zavádzaní ďalších energeticky úsporných technológií, pričom hlavnú úlohu jednoznačne zohráva vodík. Úplné splnenie záväzkov do konca desaťročia a naštartovanie nových technológií, ktoré sme tiež zahrnuli do plánov, je správna cesta.

Kritická ODS

Strana ODS je v porovnaní so svojimi koaličnými partnermi k novému cieľu oveľa kritickejšia.

„Návrh je tradične nerealistický, nelineárny k súčasnému tempu znižovania emisií a obsahuje veľa problematických vecí,“ povedal pre Euractiv.cz líder ODS a celej stredopravej koalície pre európske voľby Alexandr Vondra a dodal, že návrh Komisie obsahuje „esenciu narušenia trhových princípov a slobodnej voľby“.

„Považujem za škandalózne vyťahovať túto tému tesne pred voľbami a čítam v nej jasný rukopis Zelených, ktorí sa veľmi obávajú, že vo voľbách stratia pozície v celej Európe, pretože súčasné tempo dekarbonizácie už ľudia ťažko znášajú,“ povedal Vondra pre Euractiv.cz.

Návrh Komisie privítala Česká pirátska strana.

„Je zodpovedné, že sa Komisia začala zaoberať potrebnými zmenami pre ďalšie desaťročie, hoci jej mandát sa blíži ku koncu a v tomto zložení nebude môcť svoje deklarované návrhy uviesť do praxe,“ povedal pre Euractiv.cz český europoslanec Mikuláš Peksa.

„Zmena klímy je skutočnou hrozbou, ktorou sa bude musieť zaoberať budúca Komisia a všetky členské štáty. Koncepčné zmeny v energetike, doprave alebo poľnohospodárstve sa nedajú urobiť zo dňa na deň, a preto je správne, že už teraz hovoríme o horizonte do roku 2040,“ dodal.

Peksa tiež zdôraznil, že európske ambície považuje za dôležitý signál pre ostatných signatárov Parížskej dohody.

„Európa tým dáva najavo, že chce aj naďalej brať svoj podiel zodpovednosti vážne,“ povedal Peksa.

Euractiv.cz oslovil aj ďalšie politické strany zastúpené v českom parlamente, tie však na otázku neodpovedali.

Maďarsko

Maďarský minister energetiky Csaba Lantos v roku 2023 uviedol, že maďarská vláda je odhodlaná dosiahnuť spoločný cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050. Nepodporuje však plán Komisie výrazne posunúť cieľový dátum klimatickej neutrality a postupného vyraďovania fosílnych zdrojov energie v porovnaní s pôvodnými plánmi.

Podľa ministra v súčasnej situácii nemôže byť realistickou ambíciou dosiahnuť úplnú nezávislosť od fosílnych palív v krátkom čase. V tejto súvislosti minister opätovne potvrdil, že jadrová energia by sa mala považovať za spoľahlivý a bezemisný čistý zdroj energie, ktorý môže spolu s obnoviteľnými zdrojmi energie významne prispieť k dosiahnutiu globálnych cieľov dekarbonizácie.

Predseda vlády Viktor Orbán vo svojom prejave o stave národa 17. februára 2024 tiež vyzdvihol úlohu výroby jadrovej a solárnej energie a skladovania energie ako dvoch pilierov zelenej transformácie Maďarska.

Keďže premiér zriedkavo spomína zelenú energiu ako vládny cieľ, najmä vo svojich výročných prejavoch, pre mnohých komentátorov to bolo prekvapením. Vláda však zažila miestne nepokoje pre svoje plány spoliehať sa na podporu výstavby niekoľkých čínskych závodov na výrobu batérií v krajine, čo zrejme prinútilo premiéra Orbána zasadiť toto rozhodnutie do širšieho rámca, a to zdôraznením úlohy riešení na skladovanie energie vo veľkom pláne zelenej transformácie.

Vláda tiež začala verejnú „zelenú konzultáciu“, aby zmiernila následky svojich jednostranných rozhodnutí, ktorými prekonala vôľu miestnych občanov, a to tým, že sa dohodla s čínskymi firmami na najvyššej úrovni bez toho, aby do týchto plánov zapojila miestne konzultácie. Viaceré opozičné strany vrátane Momentum a LMP-Greens viedli hlasnú kampaň proti čínskym továrňam na batérie, pretože sa obávajú „zničenia miestneho životného prostredia“.

Dôraz na „realistické ciele“ je dôležitou otázkou aj pre vládu a vládnucu stranu Fidesz, najmä v prípade rozhodnutí, ktoré majú potenciálne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

Fidesz tvrdí, že Komisia v mene zelenej dohody ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Poslankyňa Európskeho parlamentu Edina Tóth (Fidesz) vo svojom komentári k nedávnemu protestu poľnohospodárov v Bruseli a Nemecku uviedla, že „poľnohospodári odmietajú opatrenia bruselskej byrokracie v rámci zelenej dohody, pretože už teraz predstavujú pre poľnohospodárstvo neprijateľnú záťaž. Aká je odpoveď Bruselu? Komisia navrhuje nové ciele na rok 2040 bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu, a to napriek vojne a zlým hospodárskym vyhliadkam.“

V súvislosti s novým odporúčaním Európskej komisie pre emisné ciele na rok 2024 Tóth vo svojej odpovedi na naše otázky uviedla, že „klimatický cieľ na rok 2040 by mal byť ambiciózny, ale realistický a dosiahnuteľný, aby sme boli na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň rešpektovali zásadu technologickej neutrality“.

Myslí si, že EÚ musí podporovať podniky cieleným financovaním a koherentnými právnymi predpismi a „nestratiť zo zreteľa konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, zatiaľ čo sa zameriavame na ciele v oblasti klímy“.

Poslankyňa Fideszu tiež uviedla, že „rozhodnutie o cieli do roku 2040 musí prijať Európska rada na najvyššej úrovni (…), aby sa zabezpečilo, že sa budú môcť primerane riešiť špecifiká členských štátov“. Zdôraznila, že primeraná finančná podpora zo strany EÚ je nevyhnutná, „aby sa udržala podpora verejnosti a zabránilo sa zvyšovaniu skepticizmu voči opatreniam v oblasti klímy nadmerným finančným zaťažením občanov a podnikov, najmä tých najzraniteľnejších“.

Maďarskí zelení vidia málo záväzkov

Zo strany opozičných strán na našu žiadosť o vyjadrenie odpovedal len Benedek Jávor (Párbeszéd – Dialóg), vedúci Zastúpenia Budapešti pri EÚ. Zelený bývalý poslanec Európskeho parlamentu sa domnieva, že „nový priebežný klimatický cieľ na rok 2040 je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby cesta znižovania emisií medzi 55-percentným znížením do roku 2030 a dekarbonizáciou do roku 2050 nevisela vo vzduchoprázdne, ale aby bola podporená predvídateľným, stabilným priebežným cieľom. To pomôže aj členským štátom, miestnym orgánom a hospodárskym subjektom zosúladiť svoje vlastné akčné plány s týmto rámcom.“

Kriticky sa však vyjadruje aj k rámcu politiky EÚ v oblasti klímy, keďže ho považuje za nedostatočný na to, aby sa v praxi mohol realizovať. Podľa Jávora je hlavnou prekážkou „odstránenie záväzných národných cieľov zo systému a ich nahradenie mäkkými nástrojmi“, čo dáva Komisii len obmedzené nástroje na to, aby prinútila členské štáty plniť národné ciele. „Bez záväzných národných cieľov je veľmi otázne, či bude možné splniť spoločné ciele na európskej úrovni a či úsilie jednotlivých štátov prinesie celkové ciele EÚ.“

Jávor bol veľmi kritický aj k maďarskému národnému plánu v oblasti energetiky a klímy, ktorý „ostáva zastaraný, založený na nerealistických očakávaniach“ aj po jeho nedávnej aktualizácii a „maďarské opatrenia v oblasti klímy nie sú v žiadnej forme v súlade s cieľom 90-percentného zníženia emisií do roku 2040″.

Domnieva sa, že vládna politika v oblasti energetiky a klímy je príliš reštriktívna voči veternej energii, chýba jej náležité zameranie na energetickú účinnosť obytných budov a dôveryhodné plány na dekarbonizáciu poľnohospodárstva a dopravy.

Okrem toho maďarská priemyselná politika nie je v súlade s klimatickou politikou, pretože sa spolieha na investície do energeticky náročných odvetví bez dôveryhodných a udržateľných dodávok energie. Kritizoval tiež prílišný dôraz vlády na solárnu energiu, keďže nadmerné investície do tohto sektora zaťažujú maďarskú elektrickú sieť, zatiaľ čo spoliehanie sa na drahú jadrovú energiu predstavuje riziko, že sa v nasledujúcich desaťročiach stane nekonkurencieschopnou.

Jávor sa domnieva, že posledná uvedená skutočnosť predstavuje riziko pre celý región strednej a východnej Európy a rozširuje rozdiely medzi západnou a východnou časťou EÚ.

Poľsko

Jedným z volebných sľubov Občianskej koalície Donalda Tuska bolo 75-percentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030. Podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energie mal dosiahnuť 68 percent a stal sa základom celého systému.

Tretia cesta, blok zahŕňajúci centristické Poľsko 2050 (Renew) a Poľskú ľudovú stranu (PSL, EPP), sa zaviazala vzdať sa uhlia do roku 2040 a Nová ľavica (S&D) dokonca hovorila o roku 2035.

Najkonkrétnejší sú Zelení

V súčasnosti sú v súvislosti s klimatickým cieľom EÚ do roku 2040 najkonkrétnejší Zelení, ktorí však majú v poľskej politike dosť slabú pozíciu, ako aj opozičné strany Právo a spravodlivosť (PiS, ECR) a Konfederácia.

„Očakávalo sa, že Európska komisia niečo také navrhne, ale tento cieľ je pre nás nesplniteľný. Už cieľ 55 percent do roku 2030 je nesplniteľný. Sociálne náklady tejto klimatickej politiky zasiahnu spotrebiteľov,“ uviedla pre EURACTIV.pl Anna Bryłka, riaditeľka pre politiku EÚ v strane Konfederácia.

Zdôraznila, že návrhy Komisie sú revolučné, keďže doteraz sa ciele znižovania emisií týkali najmä energetického sektora a energeticky náročných odvetví.

„Teraz sa klimatická politika začína dotýkať oblastí, ako je doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo,“ poznamenala. Bryłka verí, že po európskych voľbách Komisia zmierni svoj postoj k tejto otázke.

PiS čaká stret s realitou

PiS, ktorá vo svojom prístupe ku klimatickej politike vždy zdôrazňovala potrebu spravodlivej transformácie, nepopiera potrebu ekologickej transformácie, ale poukazuje na jej tempo.

„Existuje viacero faktorov, ktoré naznačujú, že ambiciózne klimatické ciele EÚ sa idú stretnúť s realitou,“ povedal pre portál Euractiv.pl Ireneusz Zyska z PiS, bývalý námestník ministra pre klímu a životné prostredie.

Jasne neuviedol, či je 90-percentný cieľ potrebný alebo nie, čo však v súčasnosti nie je to najdôležitejšie.

„V prvom rade musia mať ľudia uspokojené svoje základné potreby. Ochrana životného prostredia nemusí nevyhnutne znamenať splnenie redukčných cieľov,“ povedal.

Prioritou by podľa neho malo byť zaistenie energetickej bezpečnosti, čo znamená situáciu, v ktorej „každý človek a každá inštitúcia má prístup a je zabezpečená nepretržitými dodávkami energie“ predávanej „za prijateľnú cenu“. To zahŕňa aj predchádzanie tzv. kapacitnej medzere, teda poklesu kapacity výroby energie v porovnaní s dopytom.

„Je možné, že do roku 2030 alebo 2035 nebudeme mať jadrovú elektráreň, zatiaľ čo uhlie je emisne náročná a zastaraná technológia a obnoviteľné zdroje sú nestabilné. Otázkou je, či budeme musieť energiu dovážať, a ak áno, odkiaľ a za akú cenu,“ povedal Zyska.

Aktualizovaný národný plán v oblasti energetiky a klímy na roky 2021 – 2030, ktorý je kľúčovým dokumentom o ekologickej transformácii Poľska, obsahuje cieľ znížiť celkové emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 35 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Podiel obnoviteľných zdrojov energie by mal dosiahnuť 29,8 percenta. Ciele sú v porovnaní s predchádzajúcou verziou dokumentu ambicióznejšie, ale oveľa menej ambiciózne, ako sa sľubovalo v kampani pred minuloročnými parlamentnými voľbami.

Ešte pred tým, ako EÚ oficiálne navrhla svoj cieľ zníženia emisií do roku 2040, sa nová poľská vláda postavila za klímu. Urszula Zielińska, námestníčka ministra pre klímu a životné prostredie zo Strany zelených, na zasadnutí Rady EÚ túto myšlienku plne podporila, čo neskôr ministerstvo korigovalo a hovorilo o „malom priestore“ pre ďalšie klimatické záväzky.

Začiatkom marca ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennig-Kloska priznala, že zatiaľ čo ciele EÚ do roku 2030 by Poľsko splnilo len ťažko, cieľ do roku 2040 sa zdá byť nesplniteľný.

Úsilie o revíziu Zelenej dohody oznámil aj Donald Tusk. Ministerstvo pre klímu a životné prostredie zatiaľ neodpovedalo na otázku portálu Euractiv.pl o komentár.

Sťažnosti od farmárov

Ťažkosti pri plnení cieľa 2040, najmä pre poľnohospodárov, vyvolala aj tradične agrárna Poľská ľudová strana (PSL, EPP), ktorá patrí do vládnucej koalície.

„Klimatický cieľ stanovený na rok 2040 je veľmi ambiciózny a jeho dosiahnutie bude dnes veľmi ťažké,“ povedal pre Euractiv.pl hovorca PSL Miłosz Motyka.

„Poľsko musí začať investovať prakticky v každom odvetví. Prechod by mal zahŕňať energetiku vrátane rozvoja jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov energie, ako aj skladovanie energie, ale aj priemysel vrátane investícií do metód zachytávania CO2, rozvoja bioplynových staníc a dotovania výmeny vykurovacích systémov pre domácnosti,“ vymenoval.

„Musíme vytvoriť systém stimulov s využitím fondov EÚ, ktorý by nám umožnil vyhnúť sa obmedzeniam, ktoré by zasiahli rozpočty poľských rodín.“

Nová ľavica (S&D) je spomedzi strán vládnucej koalície najviac naklonená cieľom EÚ. „Energetická transformácia zahŕňa náklady, ktoré sú stále nižšie ako náklady na zachovanie súčasného energetického mixu,“ uviedla strana pre Euractiv.pl.

Verí, že ekologický prechod zlepší kvalitu života občanov a podnieti vytvorenie pracovných miest, pričom náklady budú rozložené v čase a čiastočne pokryté z fondov EÚ.

Napriek tomu sa nezdá, že by ľavica mohla usmerňovať klimatickú a energetickú politiku vlády, najmä vzhľadom na protesty poľnohospodárov a prebiehajúce rokovania s poľnohospodárskym sektorom.

Jedinou stranou, ktorá bezvýhradne schvaľuje plány Európskej komisie, sú Zelení.

„Nejde len o zastavenie klimatickej katastrofy, ale predovšetkým o bezpečnosť Poľska,“ uviedla strana vo vyhlásení zaslanom portálu Euractiv.pl.

Zelená transformácia „bude prospešná pre všetkých, nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z finančného a zdravotného hľadiska,“ dodala.