Vyslanie mierotvorcov na Ukrajinu je pre Fica tabu, názory v opozícii sa však rôznia

Vládni predstavitelia hovoria o možnom vyslaní slovenských vojakov na Ukrajinu ako o odklone od národných záujmov, názory opozície sa rôznia. Potenciálnej mierovej misii sú výrazne naklonení Demokrati, k myšlienke sa kladne stavia aj PS. Zdôrazňujú však, že nepodporujú vyslanie vojakov do boja.

Keď Emmanuel Macron minulý február prvýkrát komunikoval tému možného vyslania európskych vojakov na Ukrajinu, čelil za to mohutnému odporu. Francúzsky prezident vtedy nevylúčil možnosť, že by mohli byť vyslaní, ak by Rusko prelomilo frontovú líniu, a Kyjev by o takúto formu pomoci požiadal.

Výbušná téma napokon prešla do úzadia. V novej podobe sa vrátila až so znovuzvolením Donalda Trumpa a mierovými rokovaniami, ktoré začal viesť s Ruskom poza chrbát Ukrajiny a Európy.

Tentoraz však otázka znie: boli by Európania ochotní poslať na Ukrajinu vojakov, ktorí by tam dohliadali na budúci mier?

Prvé z dvoch februárových stretnutí európskych lídrov v Paríži zostalo bez vyhlásenia práve preto, že na túto otázku nevedeli prísediaci nájsť spoločnú reč.

Summit v Paríži sa skončil bez záveru. Lídrov rozdelilo vyslanie vojakov na Ukrajinu po mierovej dohode

Emmanuel Macron na neformálny summit pozval len niektoré európske krajiny, čo viaceré nepozvané štáty jasne kritizovali. Americkí predstavitelia medzičasom pokračujú v rokovaniach a v utorok dorazili do Bruselu aj Saudskej Arábie.

Macron si však tentoraz mohol vydýchnuť, pretože vo svojom postoji už neostal osamotený. K návrhu potenciálneho vyslania mierotvorcov sa okrem Francúzska kladne postavili napríklad aj Veľká Británia, Švédsko či Holandsko.

Európski spojenci NATO sa tak začali deliť do troch skupín krajín – tých, ktorí si vyslanie vojakov vedia predstaviť, tých, ktorí to považujú za predčasnú tému, a tých, ktorí to rezolútne odmietajú.

Krajiny V4 patria zväčšia do poslednej skupiny. Napriek tomu tamojší politici nemajú v téme úplnú zhodu, a to ani na Slovensku.

Aký by bol význam mierotvorcov na Ukrajine

Ako opisuje vojenský analytik a riaditeľ think-tanku Adapt Institute Matej Kandrík, vyslanie európskych mierotvorcov by išlo v línii podpory, ktorú Únia posledné tri roky Ukrajine vyjadruje.

„Tiež, ak myslíme budúce členstvo Ukrajiny v EÚ vážne, tak cesta k nemu vedie práve cez Ukrajinu, ktorá je z vojny vonku. Teda cez Ukrajinu, ktorá je schopná vykročiť na cestu povojnovej rekonštrukcie, opráv, stabilizácie, a postupne snáď aj nejakej prosperity,“ vysvetľuje Kandrík pre EURACTIV Slovensko.

Ďalším argumentom pre vyslanie mierotvorcov sú geopolitické bezpečnostné záujmy samotných Európanov. Keďže sa konflikt odohráva na ich území, má byť ich prvotriednym záujmom mať miesto za rokovacím stolom, ale aj byť súčasťou nejakého riešenia.

Tejto možnosti nahráva aj fakt, že politici momentálne neprezentujú priveľa iných alternatív, ako by Ukrajinci mohli Rusov v budúcnosti odradiť od ďalšieho útoku.

Ich najpreferovanejšou bezpečnostnou garanciou je vstup do NATO. Prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že by bol ochotný aj podať demisiu, ak by to Ukrajine zaručilo „pozvánku“. Tá sa však javí byť v dohľadných rokoch čoraz menej pravdepodobná.

„Členstvo Ukrajiny v NATO je dnes, povedzme si otvorene, pomerne málo realistický scenár,“ hovorí Kandrík.

Jej vstup do Aliancie, ktorý má zakotvený aj priamo v ústave, by museli schváliť všetci jej doterajší členovia. Rázne na odpor sa však stavajú hneď niekoľkí z nich, vrátane Slovenska, Maďarska, ale aj Spojených štátov. Trump koncom februára zdôraznil, že Ukrajina na vstup do NATO „môže zabudnúť“.

Duleba: Ukrajina sa môže stať základom novej moci Európy

Reštaurovať medzinárodný poriadok, ktorý sme tu mali, je pre Európu možné len s Ukrajinou a jej najväčšou európskou armádou, hovorí analytik ALEXANDER DULEBA. 

Ďalšie momentálne známe alternatívy sa tak týkajú skôr toho, akú konkrétnu podobu by mala vyslaná mierová misia – napríklad, v akom by bola zložení či pod koho velením.

„To, že na Ukrajinu budú vyslané európske vojská, nutne neznamená, že to bude misia pod hlavičkou Európskej únie,“ vysvetľuje vojenský analytik. „Môže sa nájsť aj formula, v ktorej sily dodajú členské štáty EÚ, ale prítomnosť samotná nebude pod jej hlavičkou.“

V hre by mohla byť aj prítomnosť neeurópskych síl v modeli, aký možno vidieť pri misiách OSN. Podľa slovenského experta sú to otvorené otázky, o ktorých možno špekulovať, avšak „nič konkrétne na stole ešte od politických lídrov v Európe nie je“.

Slovenská vláda je jednoducho proti

Vášne, ktorá téma európskych mierotvorcov vzbudzuje, však pochádzajú od kritikov, ktorý tento scenár odmietajú. Práve tie sú komunikované aj zo strany vlády Robert Fica (Smer-SD/NI), ktorá vyslanie slovenských vojakov jednoznačne odmieta.

Kým počas prvého mimoriadneho stretnutia v Paríži väčšina politikov riešila skôr to, ktoré krajiny chýbali za rokovacím stolom, premiér Fico v stanovisku kritizoval hlavne fakt, že sa tam riešila téma vyslania mierových jednotiek.

Fico argumentoval, že EÚ s touto agendou nemá „nič spoločné“. Osobitne preto kritizoval aj účasť najvyšších predstaviteľov EÚ na stretnutí.

„EÚ nemá oprávnenie prijímať rozhodnutia o účasti cudzích vojsk na území iného štátu. Toto je možné len na báze rozhodnutia prijatého v príslušných orgánoch OSN alebo na základe bilaterálnych dohôd Ukrajiny s jednotlivými štátmi ochotnými vyslať na jej územie vojská,“ uviedol premiér v stanovisku pre médiá.

Zároveň zopakoval, že nikdy nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, a že „Slovensko nevyšle na územie Ukrajiny žiadne ozbrojené sily“.

Nesúhlas s možným vyslaním mierotvorcov vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý bol predtým priamou súčasťou Ficovej vlády ako líder koaličnej strany Hlas-SD(NI).

„Ak by sme boli pozvaní na míting krajín, ktoré sú ochotné vyslať svoje (mierové) vojská na Ukrajinu, (…) Slovensko pravdepodobne nemá takýto záujem,“ povedal Pellegrini počas návštevy šéfa NATO Marka Rutteho na Slovensku.

Fico aj Pellegrini túto tému neraz využili aj v politickom boji. Pellegriniho prezidentská kampaň klamlivo vykresľovala protikandidáta Ivana Korčoka (PS/RE) ako „prezidenta vojny“, ktorý by poslal slovenských mužov na Ukrajinu.

Fico zase siahol po tomto naratíve napríklad v čase, keď líder opozície Michal Šimečka (PS/RE) so spolustraníkmi v januári navštívili Kyjev.

„Prezidentovi Zelenskému sľúbili v prípade uchopenia vládnej moci podporu členstva Ukrajiny v NATO a prítomnosť slovenských vojakov na území Ukrajiny,“ tvrdil Fico bez dôkazov a dodal, že „jedno aj druhé je v príkrom rozpore s národnoštátnymi záujmami Slovenska“.

Podľa vojenského analytika Kandríka je na stole otázka, akým spôsobom chcú tí, ktorí  dlhodobo kritizujú vojenskú pomoc Ukrajine a  volajú po mieri, k jeho nastoleniu reálne prispieť.

„Ponúka sa príspevok v podobe vojenského kontingentu – mierových síl. Ak to odmietajú, tak to vytvára pochybnosť, ako veľmi vážne myslia tie svoje dlhodobé vyjadrenia o potrebe mieru a vyjednávaní,“ konštatoval pre EURACTIV Slovensko.

Proeurópska opozícia sa v názoroch líši

Odmietanie vyslania vojakov sa však netýka celej slovenskej politickej scény. Jednu z najväčších podpôr tejto myšlienke vyjadrila mimoparlamentná strana Demokrati. Jej líder Jaroslav Naď, ktorý v rokoch 2020 až 2023 pôsobil ako minister obrany, by  bol „jednoznačne“ za.

„Tak, ako dnes máme našich vojakov, ktorí strážia mier na Cypre, v Kosove alebo aj inde, tak takisto by sme mali našich vojakov v susednej krajine, kde by boli na udržanie mieru,“ uviedol Naď v podcaste pre Denník N.

Zdôraznil pritom, že vojaci by tam reálne nebojovali: „Len by strážili, aby Rus opäť nenapadol Ukrajinu. A o tom to celé je. A samozrejme, v takom prípade by sme mali k tomu zodpovedne pristúpiť ako zodpovedný člen EÚ a sused napadnutej Ukrajiny.“

Kladne ladenú odpoveď poskytla portálu EURACTIV Slovensko aj najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko (PS/RE) s dôrazom, že by bola „proti vyslaniu slovenských vojakov do bojových akcií“.

„Trvalý mier na Ukrajine bude možný len s jasnými bezpečnostnými zárukami zo strany Západu,“ reagovala europoslankyňa PS Lucia Yar. „Je však dôležité povedať, že ani náhodou v EÚ nehovoríme o vojakoch vyslaných do boja.“

„Sme za mier, ktorý keď sa podarí uzavrieť, tak (ho) bude prirodzene potrebné aj garantovať. Je v slovenskom záujme, aby to garantovali spoločne USA aj Európa,“ dodala.

Kresťansko-demokratické hnutie (KDH/EPP) zatiaľ tému nepovažuje za aktuálnu najdôležitejšou otázkou teraz je, ako dosiahnuť „trvalý a spravodlivý mier a konečne zastaviť hrozné útoky Ruska na Ukrajinu“.

„Európa si uvedomuje, že je kľúčové zamerať sa na to, aby posilnila svoju obranyschopnosť a mohla tak byť garantom mieru na kontinente. Akékoľvek dohody alebo rozhodnutia o vysielaní vojakov tak ešte vôbec nie sú témou dňa,“ uviedlo pre EURACTIV Slovensko tlačové oddelenie.

„Navyše, každá krajina sa bude mať možnosť vyjadriť k tomuto plánu, ako sme to už videli v prípade Francúzska či Veľkej Británie (…). Na druhej strane sme však už počuli aj odmietavé stanoviská Nemecka, Španielska či Talianska. Nepôjde teda o žiadne rozhodovanie o našich vojakoch bez nášho súhlasu,“ dodalo hnutie v stanovisku.

Väčší jastrab, ale aj prchkejší ako Scholz: Čo môže nástup Merza znamenať pre Ukrajinu a bezpečnosť EÚ

Friedrich Merz nastuje do pozície kancelára s veľkými plánmi, ostáva však otázne, akú podporu nájde v koalícii, a akým bude lídrom. „Je to človek, ktorý má niekoľko silných plusov, ale sú s ním spojené aj veľké riziká,“ podotýka analytik.

Z V4 je najviac myšlienke naklonené Česko

Proti vyslaniu mierotvorcov zo svojich armád sa posledné dni odmietavo postavili aj krajiny východného krídla NATO, ako sú Rumunsko a Bulharsko.

Z krajín V4, z ktorých až tri priamo susedia s napadnutou Ukrajinou, myšlienku okrem Slovenska odmietajú aj v Maďarsku a Poľsku.

Práve odmietnutie Varšavy, ktorá je považovaná za jednu z najväčších podporovateliek Kyjeva, vzbudilo údiv. Premiér Donald Tusk uviedol, že mienia Ukrajinu podporovať ako doteraz, avšak vyslanie vojakov „nepredpokladajú“.

Ako sa ukázalo, jeho postoj však nezdieľajú všetci. Generál Roman Polko, ktorý je poradcom prezidenta Andrzeja Dudu, kriticky poznamenal, že „keď nebudeme my na Ukrajine, môže prísť Rusko k nám“. Zároveň dodal, že odmietavý postoj Poľska môže odradiť iné štáty od nasadenia vlastných mierotvorcov.

Poľské letectvo bude strážiť vzdušný priestor Pobaltia v rámci misie NATO

Poľské letectvo bude monitorovať vzdušný priestor pobaltských štátov v rámci operácie Baltic Air Policing, oznámil minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz po konzultácii s prezidentom Andrzejom Dudom.

Spomedzi štvorice krajín plán európskych mierotvorcov najmenej odmieta Česko, ktoré sa k nemu tiež stavia skôr opatrne.

„Hovoriť o forme a rozsahu zapojenia Českej republiky je v tejto chvíli veľmi predčasné, pretože by to záviselo od konkrétnych parametrov prípadného prímeria a rozsahu zapojenia našich spojencov,“ uviedla ministerka obrany Jana Černochová pre TV NOVA.

Podobné slová tlmočil aj prezident Peter Pavel a minister zahraničia Jan Lipavský. Otvorenejší však bol minister vnútra Vít Rakušan, ktorý povedal, že ak sa zriadi mierová misia, Česko by sa na nej malo zúčastniť, pretože je to v jeho vlastnom záujme.

Lucia Yar je bývalá zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a bývalá minoritná spolumajiteľka spoločnosti I-Europa, s.r.o, vydavateľa portálu. Pred vstupom do politiky bezodkladne odišla z tímu EURACTIV Slovensko a vzdala sa svojho podielu v spoločnosti.