Regionálne eurofondy mali zrýchliť čerpanie, štát však trval na tom, že v procese zostane ako vyhlasovateľ výziev. V momente, kedy sa čerpanie mohlo konečne rozbehnúť, prišlo zmrazenie časti peňazí aj dôvery medzi regiónmi a štátom. Zmrazené, no neodobrané. Nápad ministra školstva, či vina samospráv. Ohľadom 200 miliónov eur z regionálnych eurofondov sa v poslednom týždni šíria viaceré mätúce vyhlásenia. Pozreli […]
Menej ako 1 min. min.
Regionálne eurofondy mali zrýchliť čerpanie, štát však trval na tom, že v procese zostane ako vyhlasovateľ výziev. V momente, kedy sa čerpanie mohlo konečne rozbehnúť, prišlo zmrazenie časti peňazí aj dôvery medzi regiónmi a štátom.
Zmrazené, no neodobrané. Nápad ministra školstva, či vina samospráv. Ohľadom 200 miliónov eur z regionálnych eurofondov sa v poslednom týždni šíria viaceré mätúce vyhlásenia.
Pozreli sme sa teda na základné otázky ohľadom tohto nepopulárneho rozhodnutia.
O čo ide
Slovensko nevie čerpať eurofondy. Ťahá sa to s ním prakticky od momentu, kedy na ne začalo mať nárok. Jeden problém je, že ich čerpať nestíha a kontinuálne ich zachraňuje pred prepadnutím. Druhý problém je, že sa potom sústredí na ich rýchly a čo najjednoduchší presun, takže namiesto modernizácie ekonomiky napríklad končia v kompenzáciách za ceny plynu.
V novom programovom období na roky 2021-2027 sa Slovensko chcelo inšpirovať úspešnejším Poľskom a časť eurofondov dať do správy priamo regiónom. To malo zjednodušiť ich čerpanie a v teórii aj zlepšiť efektivitu, keďže starostovia by mali najlepšie vedieť, čo ich územie potrebuje. Dostali teda do správy zhruba pätinu všetkých slovenských eurofondov
V roku 2025 však vyšlo najavo, že regionálne eurofondy sa prakticky nemíňajú. Koncom mája boli vyčerpané menej ako tri percentá z celkovej sumy 2,4 miliardy eur, ktoré dostali samosprávy do vlastnej obálky.
V čom je problém?
Vláda a samosprávy na seba vzájomne ukazujú prstom. Podľa vlády je problém najmä v regiónoch, ktoré si neurobili domácu úlohu, a teda nepripravili potrebné dohody a projekty.
Naopak, samosprávy vidia problém na strane štátu. Hlavným z nich je, že štát si v systéme ponechal úlohu vyhlasovateľa výzvy. Aj keď sa teda regióny medzi sebou dohodnú, na čo peniaze použijú, musia čakať na ministerstvo.
Tie sa pritom až do roku 2023 sústredili najmä na dočerpávanie starého programového obdobia, kde bolo treba zachraňovať eurofondy pred prepadnutím. Prvé výzvy pre regionálne projekty tak prišli až koncom roka 2024.
Na systém sa prišla pozrieť aj Európska komisia, ktorá ho nakoniec označila za ťažkopádny a neprehľadný. Za jeden z hlavných problémov identifikovala práve fakt, že systém stojí za vyhlasovanie výziev ministerstvami.
Problémy však videla aj na strane samospráv, ktoré sa neodvážili ísť do integrovaných projektov. Tie mali spájať viacero tematických oblastí, napríklad dopravu so sociálnou prácou, ale aj prepájať regióny medzi sebou. Peniaze sa tiež nedostávali do najmenších obcí.
Aj tu však schytal kritiku štát, ktorý do procesu zapojil viaceré ministerstvá, čo situáciu komplikovalo, a tiež nastavil minimálnu sumu na projekt na dvestotisíc eur. V úvode tiež regióny nepodporoval pri príprave projektov či platoch pre úradníkov.
V skratke, aj keď sme už za polovicou sedemročného obdobia, regionálne eurofondy sa reálne mohli začať čerpať až v úvode tohto roka. Systém trpel rannými problémami, keďže šlo o úplnú novinku pre regióny aj pre štát, do čoho vošla aj pandémia, vojna, a výmena viacerých vlád aj ministrov.
Napriek tomu si ho samosprávy pochvaľovali a keď už štát začal výzvy vyhlasovať vo veľkom, tvrdili, že sú pripravené ich naplno využiť. Volali po tom, aby sa do neho prilialo viac peňazí a na stole bola aj možnosť, že „nesmrteľné“ výzvy by nahradili flexibilnejšie vyzvania.
Ako vzniklo zmrazenie
V tomto čase začalo byť jasné, že ak sa čerpanie všetkých eurofondov, nielen tých regionálnych, nezrýchli, Slovensku bude hroziť ich prepadnutie. Ku koncu mája bolo vyčerpaných 8,3 percenta a do konca roku je treba vyčerpať ešte viac ako pol miliardy.
Vláda a rezort MIRRI pod vedením nového ministra Samuela Migaľa (nezávislý, bývalý Hlas-SD) začala s eurokomisiou rokovať o možných riešeniach. Eurokomisia totiž vyzvala štáty, aby po vypuknutí vojny prehodnotili svoje eurofondové plány a presmerovali niektoré peniaze do nových priorít.
Ide o obranu (vo forme technológií s duálnym, teda aj civilným, využitím, najmä na východných hraniciach EÚ), podporu priemyslu, dostupné bývanie, vodné hospodárstvo a energetickú transformáciu.
Krajiny k tomu motivovala štedrým predfinancovaním, zmazaním potreby spolufinancovania a extra časom na čerpanie.
Slovenská vláda sa tejto príležitosti chytila a navrhla revíziu 1,3 miliardy eur. Kým sa sfinalizuje, čo by mohlo trvať zhruba pol roka, tento objem peňazí z eurofondov zmrazila. Medzi nimi aj 200 miliónov eur z regionálnych eurofondov.
Politici vládnej koalície si prehadzujú zodpovednosť za tento nepopulárny nápad. Migaľ tvrdí, že išlo o iniciatívu jeho bývalého spolustraníka a ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) ktorý to odmieta, a tvrdí, že Migaľ chcel regiónom vziať dvakrát viac peňazí.
Čo sa bude diať
Migaľ už rokoval s eurokomisárom pre eurofondy Rafaelem Fittom, ktorý podľa neho návrh nezavrhol. Tvrdí, že samosprávam žiadne peniaze nezablokoval, pretože sa do územia vrátia prostredníctvom iných mechanizmov.
Kľúčovou zmenou by však bolo, že o týchto peniazoch by už nerozhodovali samosprávy, ale vláda.
Peniaze z revízie chce vláda použiť napríklad na kompenzáciu cien plynu, čo by podľa Migaľa mohlo byť vo výške niekoľkých stoviek miliónov. Tiež prišiel s nápadom , aby sa Slovensku už tento rok uznalo čerpanie peňazí za stavbu diaľnice D3, ktorá, prísne vzaté, zatiaľ postavená nie je. V takom prípade by podľa Migaľa nehrozilo prepadnutie eurofondov a 200 miliónov by sa mohlo vrátiť do samospráv.
Regiónom tiež odkazuje, aby sa sústredili na čerpanie aj zvyšných dvoch miliárd, ktoré im zatiaľ vo vlastnej správe zostali. Tvrdí, že jeho ministerstvo už má vypísané všetky potrebné výzvy a denne schvaľuje projekty za desiatky miliónov eur.
„Toto je odpoveď pre všetkých reprezentantov územia, ktorí tvrdia, že sme im zablokovali, zastavili alebo dokonca zobrali eurofondy,“ povedal štátny tajomník MIRRI Richard Maraček.
Migaľ uznáva, že po príchode na ministerstvo našiel stovky nepodpísaných žiadostí od samospráv. Aj samosprávy uznávajú, že niektorí z nich „zaspali”. Dôvera medzi samosprávami a vládou však bola v procese vážne narušená.
Proces komplikujú politické spory súčasných a bývalých členov strany Hlas. Zo strany europarlamentu sa zmrazeniu peňazí snaží zabrániť europoslankyňa za PS Ľubica Karvašová, ktorá pripravila pozmeňovací návrh k samotnej revízii eurofondov.
Fungovanie regionálnych eurofondov je však oveľa dôležitejšie, ako momentálny spor o 200 miliónov eur. Toto programové obdobie malo byť štartom dlhodobej zmeny, v ktorej sa Slovensko malo začať podobať na Poľsko, ktoré patrí medzi premiantov aj vďaka tomu, že do regiónov dáva až 44 percent európskych peňazí.
Miesto toho sa peniaze znovu zachraňujú pred prepadnutím a Slovensko vstupuje do rokovaní o novom viacročnom rámci po roku 2027 s rozhádanými aktérmi a bez receptu na to, ako európske peniaze naozaj využiť na riešenie štrukturálnych problémov krajiny.
The post Vysvetľujeme: Ako je to s 200 miliónmi eur, ktoré vláda zmrazila samosprávam appeared first on euractiv.sk.
