
Skombinovať granty a úvery pri financovaní renovácií verejných budov má finančný nástroj od štátnej firmy Slovak Investment Holding. Tá o termíne výzvy a sume ešte len rokuje so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, aj keď pôvodne mal byť nástroj spustený už minulý rok.
Cieľom Európskej únie je do roku vybudovať klimaticky neutrálny fond budov, čo predpokladá, že sa budú obnovovať a zvyšovať svoju energetickú hospodárnosť tempom tri percentá ročne.
To môže byť pre Slovensko problém. Nielen, že potrebuje obnoviť 15-tisíc verejných budov, ale tie sú zároveň v zlom stave, keďže sa do ich obnovy roky neinvestovalo. Podľa správy Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií si až 75 percent všetkých nehnuteľností vo vlastníctve štátu vyžaduje rekonštrukciu s odhadovanými nákladmi v miliardách eur.
Keďže eurofondové granty sú obmedzené, Európska komisia povzbudila členské štáty, aby ich pri renováciách skombinovali s peniazmi zo súkromného sektora a využili takzvané garantované energetické služby (GES). Tento spôsob financovania nevyžaduje od vlastníka budovy vopred žiaden kapitál a renovácia sa spláca z úspor energie.
Rozbehnutie garantovaných energetických služieb pri obnove verejných budov mal na Slovensku zabezpečiť finančný nástroj štátnej investičnej firmy Slovak Investment Holding (SIH). Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), ktorá spravuje eurofondy, má ísť o formu bankových produktov založených na poskytnutí úverov v kombinácii s grantovou zložkou.
Harmonogram eurofondových výziev ukazuje, že výzva mala byť vyhlásená už minulý rok. Podľa informácií redakcie je aktuálny termín toto leto.
Na otázku EURACTIV Slovensko, kedy presne a v akej výške bude výzva pre poskytovateľov energetických služieb vyhlásená, odpovedal riaditeľ sekcie implementácie EŠIFu SIEA Michal Fiala, že „momentálne prebiehajú rokovania za účelom optimálneho nastavenia celého rámca podpory v oblasti energetiky z Programu Slovensko a preto by nebolo korektné sa k predmetným otázkam z našej strany vyjadrovať.“
Agentúra sľúbila zverejniť informácie „akonáhle však bude známy ďalší postup“.
SIH vie eurofondy otočiť viackrát
Pomôcť zlepšiť situáciu s obnovou verejných budov majú peniaze z eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti. Záujem o granty z týchto zdrojov zo strany samospráv, štátu či iných verejných orgánov je obrovský. Podľa analytika platformy Budovy pre budúcnosť Richarda Paksiho je predpokladaná výška v žiadostiach tri krát vyššia než dostupná alokácia – 990 miliónov oproti poskytovaným 350 miliónov eur.
Jedným z riešení, ako z jedného balíka eurofondov obnoviť viac budov, sú napríklad finančné nástroje. Na Slovensku ich má na starosti Slovak Investment Holding. Kým pri klasických dotáciách ide o nenávratnú pomoc, pri finančných nástrojoch ide o pôžičky alebo investície, ktoré prijímatelia eventuálne vrátia.
Takýmto spôsobom sa z rovnakého objemu peňazí môže podporiť aj niekoľko projektov. Slovensko má s finančnými nástrojmi skúsenosti napríklad počas pandémie a neskôr energetickej krízy, keď banky z eurofondov poskytovali výhodné úvery podnikateľom.
Zatiaľ nie je jasné, ako presne bude vo výzve prepojené fungovanie garantovaných energetických služieb a finančných nástrojov z eurofondov. Mohlo by to fungovať napríklad tak, že by SIH cez banky ponúkol zvýhodnené pôžičky, ktoré by čerpali poskytovatelia garantovaných energetických služieb. Tí by obnovili budovu s tým, že by zaručili energetické úspory, z ktorých by obnovu splácala napríklad škola alebo úrad.
Slovak Investment Holding pre EURACTIV Slovensko potvrdil, že aktuálne prebieha vyjednávanie zmluvy o financovaní medzi SIH a SIEA, ktorej predmetom je „spomínaný finančný nástroj, alokácie a detailnejšie parameter.“
„V tomto štádiu Vám nevieme poskytnúť odpovede na Vaše otázky, nakoľko parametre nástroja sú v príprave. Určite sa však radi k tejto téme v blízkej dobe (v najbližších mesiacoch) vrátime, keďže spustenie finančného nástroja je plánované na tento rok,“ uviedol SIH.
SIH podporoval garantované energetické služby aj v končiacom eurofondovom období, vtedy šlo o priamu investíciu do spoločnosti.
„Po podrobnej analýze trhu a rozhovorov s jednotlivými účastníkmi sme sa sústredili na podporu ESCO spoločností, čiže spoločností, ktoré poskytujú energetické služby,“ hovoril SIH v minulosti s tým, že konkrétne šlo o dlhodobé úvery pre tieto firmy.
GES môže narážať na problémy
Kombinácia súkromného cez poskytovateľov GES a verejného financovania cez eurofondy je bežná v Českej republike. Prelomom podľa riaditeľa českej Asociácie poskytovateľov energetických služieb Radima Kohoutka rok 2017, kedy sa podarilo presvedčiť štátny fond životného prostredia, ktorý je poverený implementáciou eurofondov, že sa dajú s garantovanými energetickými službami skĺbiť.
„Odvtedy už neboli vnímané ako konkurencia, ale ako súčasť projektu. Aj úradníci pochopili, že tak získajú väčšiu istotu, že peniaze z dotácií budú investované efektívne,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.
Od toho roku 2017 sa tiež podarilo do pravidiel čerpania eurofondov zapracovať, že žiadateľ dostane z dotácie o päť percent viac, ak využije garantovanú energetickú službu. Pri projekte za sto miliónov korún je to päť miliónov, čo je podľa neho významná motivácia. Kombináciu grantovej zložky a úverov by mala zabezpečiť práve spolupráce SIEA a SIH-u.
Podľa riaditeľa legislatívy a vzdelávania SIEA Michala Iloviča je ale vysoká grantová podpora len jednou z bariér rozvoja GES vo verejnom sektore. Tie sa totiž nerozbehli ani v v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde v minulosti neboli k dispozícií granty na obnovu verejných budov,
„Významnou bariérou je aj celkovo zlý stav verejných budov a teda vysoká investičná náročnosť potrebných opatrení, ktoré neumožňujú ich realizáciu prostredníctvom garantovanej energetickej služby,“ dodal.
