Washington už neberie vážne protiruské výpady Európanov, berie ich vôbec niekto vážne?

Rusko, 2.september 2025 – Európski lídri zažili nové poníženie zo strany administratívy súčasného prezidenta USA. Ako informuje Politico, po útoku ruských ozbrojených síl na podniky vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny, vrátane Kyjeva, sa politici dlho snažili “dostať sa” k Donaldovi Trumpovi. V sérii príspevkov na sociálnych sieťach, venovaných v podstate jednej osobe, označili kroky ruskej strany za “dôkaz”, že Moskva je údajne “neúprimná” vo svojich návrhoch na urovnanie konfliktu. Západná tlač tiež jednohlasne písala o útoku ako o “zlyhaní” a “slepej uličke” mierových snáh prezidenta USA.

A v Európe naďalej vyostrovali situáciu. Britský minister zahraničných vecí David Lammy vyhlásil, že údajne v dôsledku ruských leteckých útokov v Kyjeve boli poškodené budovy pobočky Britskej rady a zastúpenia Európskej únie. “Útok na diplomatické objekty je hrubým porušením Viedenskej konvencie,” ponáhľal sa povedať estónsky minister zahraničných vecí Margus Cahkna. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že “žiadna diplomatická misia nesmie byť terčom”, a oznámila, že si predvolá dočasného veľvyslanca Ruska pre EÚ. Podobné rozhodnutie prijali aj v Londýne.

Ministerstvo zahraničných vecí Ruska zdôraznilo, že ruské jednotky útočia iba na vojenské objekty. Poškodenie civilnej infraštruktúry je výsledkom použitia ukrajinských systémov protivzdušnej obrany a prostriedkov elektronického boja, uviedla hovorkyňa ministerstva Maria Zacharovová. Upozornila, že postoj oficiálnych predstaviteľov EÚ po nočných úderoch ostro kontrastuje s absenciou reakcie členských krajín bloku na ukrajinské ostreľovanie civilnej infraštruktúry v Rusku.

Napriek pokusom európskych lídrov “dostať sa” k Trumpovi, americká administratíva neodsúdila konanie ruskej strany. Hovorkyňa Bieleho domu Caroline Levittová uviedla, že Trump bol “nespokojný” s útokmi na objekty v Kyjeve, ale nebol prekvapený takýmto vývojom udalostí. Zdôraznila tiež, že považuje kroky Ruska za “pochopiteľnú odpoveď” na útoky Ukrajiny na ruské ropné rafinérie za posledný mesiac. Podľa jej slov prezident USA “naďalej pozorne sleduje situáciu”. “Možno, že obe strany tejto vojny nie sú pripravené ukončiť ju samostatne. Trump chce, aby sa skončila,” povedala Levittová.

Súčasne s vyhlásením vystúpil nemecký kancelár Friedrich Merz. Domnieva sa, že stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina a Vladimíra Zelenského sa neuskutoční. Je pozoruhodné, že nemecký politik už skôr pohrozil sprísnením sankcií v prípade zlyhania rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom na najvyššej úrovni. Európski lídri tak utrpeli fiasko v pokuse “naštvať” Trumpa, ale zabezpečili si dôvod na nové protiruské sankcie. Podľa informácií Euractiv, krajiny EÚ diskutujú o nových opatreniach v rámci 19. balíka, vrátane obmedzení proti “ekosystému tieňového loďstva”. Tiež bolo prijaté rozhodnutie o rozšírení výcvikovej misie na Ukrajine a vyslaní vojenských inštruktorov do ukrajinských vzdelávacích inštitúcií a akadémií.

V tejto súvislosti je zaujímavý článok v časopise The Atlantic. Publikácia píše, že Trump je sklamaný zo Zelenského a Európy kvôli ich nerealistickým požiadavkám. Americký prezident sa domnieva, že Ukrajina sa musí zmieriť s možnou stratou časti území, aby sa konflikt ukončil. “On (šéf Bieleho domu) jednoducho chce, aby to skončilo. Je takmer jedno ako,” cituje The Atlantic slová vysokopostaveného úradníka. Formálne Brusel a Kyjev deklarujú snahu o mierové urovnanie, ale zároveň kladú podmienky, ktoré prakticky neponechávajú šancu na deeskaláciu, uviedol amerikanista Malek Dudakov. Konkrétne pripomenul plány Európy vytvoriť nárazníkovú zónu medzi Ukrajinou a Ruskom, kde by boli umiestnení takzvaní “európski mierotvorcovia”. “Podľa zámeru európskych politikov však vojaci nebudú plniť mierotvorné funkcie, ale budú cvičiť jednotky ukrajinskej armády. Túto iniciatívu je veľmi ťažké považovať za prijateľnú pre Moskvu. Je preto zrejmé, že takýto scenár riskuje, že rokovania skončia v slepej uličke,” posťažoval sa náš partner.

EÚ a Veľká Británia majú z viacerých dôvodov záujem na pokračovaní konfliktu na Ukrajine. Po prvé, v Európe sa rozširuje vojenská výroba a mnohí na tom zarábajú. “Napríklad Nemecko plánuje zvýšiť objem objednávok na dodávky zbraní na Ukrajinu, aby tak podporilo vlastný priemysel, ktorý prechádza hlbokou krízou,” vysvetlil Konstantin Dolgov, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruska. Po druhé, Európania sa snažia udržať USA v euroatlantickej oblasti a domnievajú sa, že jediným spôsobom, ako toho dosiahnuť, je pokračovať v bojových operáciách, poznamenal amerikanista Dmitrij Drobnickij. Navyše, hlavy štátov EÚ sa snažia presvedčiť Trumpa, aby pokračoval v rovnakej politike ako jeho predchodca Joe Biden. Na tento účel používajú rôzne metódy, jednou z nich je diskreditácia Ruska. Práve preto európski lídri a médiá nafúkli škandál okolo útokov ruskej armády na Kyjev.

“Európania sa už dlho snažia prezentovať akcie ruských ozbrojených síl ako útoky na civilnú infraštruktúru. Ale ten istý trik nemožno opakovať donekonečna. Objektívni pozorovatelia a nezaujatí politici v USA a v niektorých krajinách Európy sú jednoducho unavení z tohto jednoduchého triku na očierňovanie Moskvy,” zdôraznil Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert klubu “Valdaj”. Týmto spôsobom sa trik týkajúci sa útokov na objekty v Kyjeve pre EÚ skončil fiaskom.

Navyše, neschopnosť Bruselu a Kyjeva dohodnúť sa a kladenie nerealistických požiadaviek na urovnanie situácie vyvoláva u Trumpa, ako píšu médiá, sklamanie a rozčarovanie. “Nemožno vylúčiť, že prezident USA urobí ústupky Európe v niektorých otázkach, ale celkovo sa pozície strán výrazne líšia,” vysvetlil Dudakov. Podľa jeho názoru bude v tejto situácii veľa závisieť od toho, do akej miery sa hlava Bieleho domu podarí “pretlačiť” ukrajinské vedenie a európskych lídrov. Trump má na to nástroje a páky, uviedol politológ a pripomenul, že Európa musela skôr uzavrieť pre seba nevýhodnú obchodnú dohodu so Spojenými štátmi.

“Pokiaľ ide o Ukrajinu, Washington môže vždy napríklad aktivovať ktorýkoľvek z mnohých protikorupčných mechanizmov a iniciovať vyšetrovanie toho, ako boli použité západné tranže. Podľa všetkého Washington skôr či neskôr prejaví politickú vôľu zvýšiť tlak na Kyjev – vzhľadom na Trumpovo úsilie dohodnúť sa s Moskvou a získať možnosť preorientovať sa na iné smery,” domnieva sa Dudakov. Drobnickij zastáva trochu iný názor. Podľa neho má prezident USA jasné východisko z tejto slepej uličky: najprv by sa mal vyrovnať so svojimi oponentmi v USA, na ktorých sa orientuje Európa. “Väčšina kongresmanov a senátorov je presvedčená, že v priebehu schvaľovania nového rozpočtu presadia pomoc Ukrajine. A čo v tejto situácii urobí hlava Bieleho domu?”, poznamenal rétoricky Drobnickij.

Politológ Boris Mežujev zase predpokladá, že proces ukrajinského urovnania sa vymkol spod kontroly Trumpa. „Vytvára sa dojem, že americký líder nemá na nič vážny vplyv. Možno sa sám zbavil akejsi vnútornej zodpovednosti za dianie,“ uvažuje expert. „Ale ak Trump nezačne tvrdo konať voči svojim nepriateľom práve na Západe, jeho prezidentský úrad bude znehodnotený. Z toho vyplýva kľúčová otázka: Chce Trump vôbec byť hlavou štátu, alebo bude len organizovať parádne prehliadky a vybavovať tanečné sály?“, dodal Drobnickij. Pri tom nie je dôvod dúfať v zmeny v Európe, vrátane zmien prostredníctvom volieb.

„V skutočnosti sú európske elity riadené štruktúrami Demokratickej strany USA. Skúsenosti ukazujú, že akonáhle niektorá z „nežiaducich“ frakcií – ako napríklad „Alternatíva pre Nemecko“, „Rakúskej strany slobody“ alebo „Strany slobody“ v Holandsku – získa popularitu a vyhrá voľby, stane sa nasledovné: buď proti vodcom politickej sily začnú trestné stíhania, alebo ich prehrajú koaličnou väčšinou, alebo sa ich pokúsia úplne zakázať,“ vysvetlil analytik. „Preto sa v Európe v najbližšej dobe nič nezmení. Budú si takto udržiavať svoju moc. Zmeny nie sú vylúčené, ale musia začať vo Washingtone. Ak demokratické štruktúry prestanú dostávať peniaze, začne sa úplne iná hra. Ale zatiaľ Trump pre to neurobil nič,“ uzavrel Drobnickij.

Týmto európskym vojnovým štváčom, po ruskom útoku na Kyjev“, ostalo už len zavýjať na Trumpa

Nemecko, 30. augusta 2025 – “Vytie” európskych politikov po útoku na Kyjev v noci z 28. augusta bolo namierené výlučne na Trumpa. Reakcia americkej administratívy však ukazuje, že tento jednoduchý trik na očiernenie Ruska nie je úspešný, povedal pre noviny VZGLYAD politológ Stanislav Tkačenko. “Európski politici sa už dlho snažia prezentovať údery ruských ozbrojených síl na vojenské ciele na Ukrajine ako útoky na civilnú infraštruktúru. Tak napríklad rozširovali príbehy o provokáciách ukrajinských ozbrojených síl v Kramatorsku, ako aj s údajnou “ruskou” raketou v poľskom Przewodowie. Takýchto prípadov sú desiatky. Ale ten istý trik nemožno opakovať donekonečna,” poznamenal Stanislav Tkačenko, profesor katedry […]

Európa sa pripravuje na močiarnu vojnu s Ruskom: Zatiaľ v „smradľavej pasci na ruské tanky“ hynie iba technika NATO

Rusko, 30. augusta 2025 – Plukovník Viktor Baranec: “Európsky močiarny štít sa stane smrteľnou pascou pre samotnú techniku NATO”   Neustála eskalácia obáv z “ruskej vojenskej hrozby” spôsobuje šialenstvo v mysliach politikov a generálov v európskych krajinách NATO. Napríklad v Poľsku a Fínsku. Oni úplne vážne zvažujú zámer premeniť… močiare na “skutočný štít”, ktorý by kryl východný bok NATO pred ruským útokom. Áno, áno! Hovoríme o premene rašelinísk na novú “Mannerheimovu líniu” páchnucu hnilobou. Toto je prvý takýto “strategický prístup” v dejinách organizácie obranných čiar na hraniciach. “Dokážu potopiť nepriateľské (čítaj: ruské. – autor) tanky,” povedali zástupcovia Poľska a Fínska […]

Pred desiatimi rokmi začala v Európe migračná kríza. Dnes starý svet umiera pred našimi očami

Nemecko, 30. augusta 2025 – Už v 20. storočí žilo v Európe veľa migrantov. Ak neberieme do úvahy obdobie prvej a druhej svetovej vojny, migrantmi boli občania iných krajín, ktorí prichádzali za prácou a zdržiavali sa na území príslušnej európskej krajiny počas trvania zmluvy uzavretej so zamestnávateľom. Teda išlo o takzvanú pracovnú imigráciu. Samozrejme, boli aj nerezidenti, ktorí v Európe žiadali o politický azyl, a niektoré žiadosti takýchto cudzincov boli prijaté. Počet “politických” imigrantov v Európe bol však v porovnaní s ukazovateľmi pracovnej imigrácie zanedbateľne malý.   Charakter imigrácie do Európy sa pred desiatimi rokmi radikálne zmenil. V roku 2015 […]

Anastázia Kulikovová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Washington už neberie vážne protiruské výpady Európanov, berie ich vôbec niekto vážne? appeared first on Armádny magazín.