Ruská Štátna duma v utorok v poslednom, treťom čítaní schválila zákon o celoročnom odvode brancov do služby v armáde. Doteraz sa odvody v Rusku konali na jar a na jeseň, uviedla agentúra AP s tým, že týmto zákonom sa branná povinnosť prakticky mení na trvalý proces. Ruskí utečení branci žijú v strachu z odhalenia v zahraničí […]
Menej ako 1 min. min.
Ruská Štátna duma v utorok v poslednom, treťom čítaní schválila zákon o celoročnom odvode brancov do služby v armáde. Doteraz sa odvody v Rusku konali na jar a na jeseň, uviedla agentúra AP s tým, že týmto zákonom sa branná povinnosť prakticky mení na trvalý proces.
Ruskí utečení branci žijú v strachu z odhalenia v zahraničí (júl 2023)
Po schválení návrhu zákona hornou komorou parlamentu – Radou federácie – a jeho podpísaním prezidentom Vladimirom Putinom budú vojenské správy môcť predvolávať brancov na lekárske prehliadky a ďalšie úkony kedykoľvek počas roka.
Autori návrhu zákona tvrdia, že cieľom opatrenia je zmierniť tlak na vojenské úrady a zefektívniť ich činnosť, ktorá zahŕňa vykonávanie lekárskych prehliadok a prideľovanie brancov do rôznych vojenských zložiek.
Branná povinnosť
Aj keď návrh zákona zmení odvody na celoročný proces, stanovuje, že branci nastúpia do služby v armáde ako doteraz – v stanovených mesiacoch. Armáda doteraz počas každého kola odvodov zvykla povolať 130-tisíc až 160-tisíc brancov.
Povinnosť odslúžiť v armáde jeden rok majú v Rusku všetci muži vo veku od 18 do 30 rokov. Mnohí sa odvodu vyhýbajú využitím odkladov udeľovaných študentom, osobám s chronickými chorobami či z iných dôvodov.
V rámci snahy bojovať proti vyhýbaniu sa odvodom začiatkom tohto roka v Rusku spustili elektronický register brancov, ktorí tak v niektorých ruských regiónoch dostávajú online predvolania na vojenskú správu. Schválená bola aj séria právnych obmedzení pre tých, ktorí tieto predvolania ignorujú – vrátane zákazu bankových transakcií, pozastavenia platnosti vodičských preukazov a blokovania ciest do zahraničia.
Ruské úrady tvrdia, že ruská armáda do bojov na Ukrajine brancov nenasadzuje – bojujú tam dobrovoľníci a záložníci, ktorí boli mobilizovaní. Aktivisti za ľudské práva a médiá však tvrdia, že armáda sa snaží mnohých brancov dotlačiť k tomu, aby s armádou podpísali zmluvy o vojenskej službe ako dobrovoľníci.
Vo februári 2022, keď sa rozkazom ruského prezidenta Vladimira Putina začala vojna na Ukrajine, malo Rusko armádu s miliónom vojakov. S pokračujúcimi bojmi sa početnosť ruskej armády zvyšovala. Vlani Putin nariadil zvýšenie počtu aktívnych vojakov o 180-tisíc – na 1,5 milióna. V septembri vyhlásil, že ruská armáda má viac ako 700.000 vojakov bojujúcich na Ukrajine.
Putinova mobilizácia
Na jeseň 2022 Putin nariadil „čiastočnú mobilizáciu“ asi 300-tisíc záložníkov. Tento nepopulárny krok mal za následok emigráciu státisícov mužov, ktorí sa takto vyhli povolaniu do vojenskej služby.
Putinov výnos o čiastočnej mobilizácii síce umožňuje povolanie ďalších záložníkov, ale medzičasom Kremeľ zmenil kurz a zameral sa na posilnenie armády službou dobrovoľníkov, ktorým ponúkajú relatívne vysoký žold i ďalšie výhody. Podľa ruských úradov sa v roku 2024 k dobrovoľníkom pripojilo približne 440-tisíc osôb a ďalších 336-tisíc podpísalo zmluvy s armádou tento rok.
Snahy Kremľa o zvýšenie počtu vojakov ruskej armády prišli v čase, keď Putin nevyhovel požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa na urýchlené prímerie na Ukrajine a nekorigoval ani maximalistické požiadavky Kremľa, ktoré zahŕňajú stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch regiónov, ktoré Rusko síce anektovalo, ale vojensky úplne neobsadilo. Kyjev i jeho západní spojenci tieto Putinove požiadavky odmietli.
