Mapu partnerstva, ktorá má pomôcť žiadateľom zorientovať sa v európskych dotačných výzvach, samosprávy hodnotia rôzne. Časť z nich je kritická, pretože neobsahuje žiadnu mapu a neprináša nič nové, podľa ZMOSu ale z nej môže byť časom užitočný nástroj, ktorý im pomôže zorientovať sa v európskych podporách. Každý politik na Slovensku, ktorý dostane do správy eurofondy, príde s novými nápadmi, […]
Menej ako 1 min. min.
Mapu partnerstva, ktorá má pomôcť žiadateľom zorientovať sa v európskych dotačných výzvach, samosprávy hodnotia rôzne. Časť z nich je kritická, pretože neobsahuje žiadnu mapu a neprináša nič nové, podľa ZMOSu ale z nej môže byť časom užitočný nástroj, ktorý im pomôže zorientovať sa v európskych podporách.
Každý politik na Slovensku, ktorý dostane do správy eurofondy, príde s novými nápadmi, ako zjednodušiť ich čerpanie. Výsledky sú väčšinou rozporuplné, o čom svedčí pretrvávajúca nespokojnosť žiadateľov so zložitosťou eurofondových projektov.
Exministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová (Za ľudí) v snahe sprehľadniť eurofondovú architektúru počet operačných programov, cez ktoré sa európske peniaze čerpajú, znížila zo šiestich na jeden. Namiesto šesť riaditeľov (ministerstiev) bude mať jedného (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, MIRRI). K tomu žiadateľom mali život uľahčiť nové regionálne centrá, ktoré v krajských mestách mali pod jednou strechou poskytovať všetky informácie o eurofondoch.
S novou vládou prišiel nový prístup a nové návrhy na upratanie eurofondov. Hlavným krokom do „novej éry komunikácie so samosprávami“ má byť takzvaná Mapa partnerstva, ktorú ministerstvo investícií spustilo v máji. Ministerstvo sľubuje koniec informačného chaosu v eurofondoch.
Portál EURACTIV Slovensko sa pýtal zástupcov samosprávnych krajov, obcí a miest, ako mapu partnerstva hodnotia.
Prečo mapa partnerstva?
Mapa partnerstva má na jednom mieste zhŕňať informácie o výzvach Programu Slovensko a plánu obnovy, ku ktorým sa už pridal aj Environmentálny fond. Podľa ministerstva má mapa pomôcť hlavne starostom z malých obcí, pretože nemajú kapacity sledovať výzvy a ak aj áno, nevyznajú sa v nich.
„Bola to spleť informácií, ktorá znižovala riziko pripravenosti na výzvy, ale aj riziko predvídateľnosti pre správny projektový manažment,“ hovorí štátny tajomník MIRRI Michal Kaliňák. „Tomu je koniec,“ dodáva. Koncom minulého roka Kaliňák v podcaste portálu EURACTIV Slovensko o nej ešte hovoril ako o mape verejných investícií, ktorá bude interaktívna.
Čo teda ľudia zo samospráv v mape nájdu? Kto by na webovej stránke www.mapapartnerstva.sk hľadal mapu, bude sklamaný. Mapa je zatiaľ v skutočnosti excelovská tabuľka s údajmi o výzvach.
Obsahuje informácie o programe, kde je výzva vyhlásená, ktorej politickej oblasti sa týka, či ide o dopytovú výzvu alebo je určená pre integrované stratégie krajov a miest a v ktorých krajoch a od kedy do kedy sa žiadatelia o ňu môžu uchádzať. V súčasnosti zoznam obsahuje spolu 107 výziev.
Je to teda mapa pre samosprávy zlomovým momentom? Ich názory sa rôznia.
Únia miest Slovenska (ÚMS) naznačuje, že nová mapa duplikuje informácie, ktoré si už na internete vedia žiadatelia nájsť.
Tabuľka pri každej výzve uvádza aj odkaz na jej oficiálnu stránku, ktorá obsahuje rovnaké informácie detailné informácie, napríklad to, koľko bolo na ňu vyčlenených z fondov EÚ prostriedkov a kto je oprávneným žiadateľom o tieto peniaze. Ministerstvá od predošlého programového obdobia ich zverejňujú v špeciálnom eurofondovom informačnom systéme známom pod názvom ITMS.
Podľa ÚMS si už žiadatelia zvykli hľadať informácie o eurofondoch cez tento kanál. „Stránka Mapa partnerstva nepomáha zjednodušiť orientáciu vo výzvach a jeho praktická hodnota je obmedzená, keďže neprináša žiadne nové informácie ani funkcie, ktoré by neboli dostupné doteraz,“ uviedla pre portál EURACTIV Slovensko hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Mapa orientáciu vo výzvach žiadateľom neuľahčí ani podľa viacerých eurofondových odborníkov z prostredia samosprávnych krajov, s ktorými sa rozprával portál EURACTIV Slovensko. „Je to prakticky indikatívny harmonogram výziev, kde stĺpec s dátumom plánovaného vyhlásenia výzvy nahradil stĺpec s dátum uskutočneného vyhlásenia výzvy,“ uviedol zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Poukazuje na to, že informácie z mapy vie žiadateľom poskytnúť Technické sekretariáty regionálnych Rád partnerstva, ktoré pre programové obdobie 2021 až 2027 v Programe Slovensko vznikli práve za týmto účelom.
Podobne to vidí Bratislavský samosprávny kraj, ktorý síce iniciatívu MIRRI víta, no dodáva, že Mapa partnerstva v súčasnej forme územiu nič neprináša. „Jej využiteľnosť nahrádzame komunikáciu a diskusiou s našimi partnermi,“ napísal kraj.
V nitrianskej župe ale mapu vidia ako prehľadný a praktický nástroj, ktorý hodnotia „veľmi pozitívne“. „Pre potenciálnych žiadateľov, ktorí nemali časový priestor na sledovanie aktuálnych výziev, je to efektívna pomôcka zhromažďujúca všetky údaje o vyhlásených výzvach na jednom mieste,“ odpovedali z nitrianskej vucky.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), zastupujúce hlavne menšie obce, ktorým má mapa pomáhať najviac, si myslí, že sa z nej môže stať užitočný nástroj, aj keď to môže chvíľu trvať. „Každá nová platforma potrebuje určitý čas na to, aby si našla svoje miesto v praxi a aby ju začali samosprávy aktívne využívať. A to sa práve deje aj s touto mapou,“ uviedla ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.
Čo ďalej s mapou
Ministerstvo investícií avizuje, že nejde o konečnú verziu mapy a bude na nej ďalej pracovať. Podľa Michala Kaliňáka na jeseň predstaví novú verziu Mapy partnerstva, ktorá bude vizuálne atraktívnejšia a jednoduchšia na vyhľadávanie informácií. Nová verzia by mala obsahovať už aj informácie o výzvach z nórskych a švajčiarskych finančných mechanizmov.
Užívateľsky prívetivejšie zobrazenie informácií o výzvach by samosprávy privítali. Podľa ZMOS by mape pomohlo, keby sa z nej stala aplikácia. „V nej sa jednoduchými voľbami preferencií dostane mesto či obce k výsledku, či a kedy sa bude možné uchádzať o zelenú výsadbu vo vnútrobloku ako oprávnený žiadateľ. Aký program financovania to bude, nie je pre samosprávu dôležité,“ vysvetľuje Špačeková.
ZMOS by v mape uvítal aj údaje podmienkach čerpania, výške dotácie, či povinnej finančnej spoluúčasti prijímateľa na projekte. Navrhuje tiež doplniť všetky dostupné európske zdroje vrátane cezhraničných programov (Interreg) a dotačných programov, ktorá spravuje priamo Európska komisia.
Únii miest Slovenska v mape chýba viacero funkcií vrátane samotných máp, čo podľa nej spôsobuje, že názov portálu je „zavádzajúci a mätúci. „Žiadateľom chýbajú interaktívne mapy, ktoré by umožnili lepšiu vizualizáciu a prehľad o výzvach podľa geografických alebo tematických kritérií, a robustnejšie filtračné možnosti, ktoré by zjednodušili vyhľadávanie relevantných výziev na základe oblasti podpory, oprávnenosti prijímateľov a ďalších parametrov,“ dodáva Daniela Piršelová.
Jeden z odborníkov tiež poukazuje na to, že samosprávy od ministerstva očakávali skôr mapu verejných investícií, ktorá by definovala priority jednotlivých území a regiónov v rámci jednotlivých sektorových politík a pomenovala ich najväčšie štrukturálne problémy a výzvy.
Vláda takúto mapu sľúbila vo svojom programovom vyhlásení. Viac o nej hovoril Michal Kaliňák v podcaste portálu EURACTIV Slovensko. Na mapu partnerstva by mala do konca roka nadviazať „mapa príležitostí“. „Tam si abecedne zoradíme obce podľa okresov a bude z toho jasné, kde chýbajú peniaze na kanalizáciu, inde na zberný dvor, niekde sú biele miesta bez internetu. Bude to tlak na politikov, ale aj na kvalitu prípravy projektov žiadateľov,“ povedal štátny tajomník MIRRI.
