Z maštalí na lúky: Agrodotácie môžu pomôcť hospodárskym aj chráneným zvieratám

Pasenie hospodárskych zvierat pomáha biodiverzite poľnohospodárskej krajiny. Okrem toho vďaka pastve chované zvieratá prežijú lepší život a dáva prácu ľuďom vidieckych oblastiach, kde by sa pestovaním neuživili.

Článok pôvodne vyšiel v prílohe magazínu Prečo chránime zvieratá, ktorý vydal magazín Denník N. 

Keď sa Európska únia v roku 2021 konečne dohodla na dlho očakávanej reforme jej poľnohospodárskej politiky, svitla nádej aj pre slovenské ovce a kravy.

Niežeby bolo pasienkarstvo jednou z reformných priorít, no Brusel dal členským krajinám voľnú ruku, aby si vybrali, ako zdroje z poľnohospodárskych fondov využijú. Kľúčovou časťou reformy boli nové ekologické agrodotácie, takzvané ekoschémy, ktoré mali riešiť najväčšie ekologické problémy poľnohospodárstva.

Slovensko sa rozhodlo, že z prideleného balíka peňazí vyčlení významnú časť na podporu voľnej pastvy zvierat. Náš vidiek už totiž stratil ducha z romantických obrazov, ktoré ho zobrazujú ako krajinu podhorských lúk posiatych ovčími čriedami. Hospodárske chovy zvierat sa postupne intenzifikovali, čo v preklade znamená, že ich farmári začali zatvárať do maštalí.

Nie ej to iba v protiklade s mýtusom o Slovensku ako krajine pastierov a salašov, ale je to aj zlá správa pre biodiverzitu poľnohospodárskej krajiny. Bez pravidelného pasenia a kosenia totiž z niektorých oblastí miznú vzácne druhy vtákov.

Magnet na vtáctvo

Obec Maňa sa nachádza v Tekovskom regióne, kde má poľnohospodárstvo silné postavenie a tradíciu. Jej okolie je plné rozľahlých lánov tradičných trhových plodín ako pšenica alebo repka. Medzi nimi sa nachádza malé územie, ktoré sa podobá skôr na americkú prériu. Po nízkom trávnom poraste sa roztrúsene pohybujú hlúčiky hospodárskych zvierat.

Je to Chránené vtáčie územie Žitavský luh, ktorá patrí medzi najbohatšie oblasti pre celoeurópsky významné druhy vtákov. Vďačí za to aj podmáčaným lúkam, ale na druhy bohatá je táto oblasť aj vďaka tomu, že sa tu obnovilo pravidelné kosenie a pastva.

Zvieratá patria farme, ktorú tu založilo ochranárske druženie SOS/Birdlife Slovensko. Stočlenné stádo tvoria kozy, ovce a hovädzí dobytok. Táto zmes nie je náhodná. Každé zviera sa pasie inak a požiera iné rastliny, preto ich na parcelách zámerne striedajú. To vytvára vegetačnú mozaiku, ktorá vtákom vyhovuje.

„Keby sa tu nepásli zvieratá, tak by sme tu mali zarastenú lúku s drevinami. Zmocnili by sa jej expanzívne a invázne druhy rastlín, ktoré lúčne vtáky nemajú radi, lebo im bránia v prístupe k substrátu,“ vysvetľuje ornitológ Ján Gúgh, ktorý sa o farmu stará.

Druhou výhodou pasenia je, že zvieratá pôde vrátia, čo si znej zobrali. Trus vytvára dobrú živnú pôdu pre hmyz. To je pozvánka pre ďalšie druhy vtákov.a

Výsledky prišli veľmi rýchlo. Hoci farma ornitológov hospodári len osem rokov, skokovo narástli populácie bežných poľných vtákov, no pribudli aj veľmi vzácne druhy ako krakľa belasá, hltavka chochlatá alebo preložník stepný. V priebehu kalendárneho roka tu pozorujú aj 120 vtáčích druhov.

„Naše dáta dokazujú, že tento spôsob hospodárenia má veľké prínosy pre prírodu,“ dodáva Gúgh.

Spokojnejšie sú aj zvieratá

Extenzívna pastva má ešte jednu výhodu – krajší život chovaných zvierat, keďže nie sú celý rok zavreté v ustajňovacích priestoroch, kde sa kŕmia konzervovanými krmivami.

„Pasenie približuje chov bližšie k prirodzeným podmienkam a potrebám zvierat na pohyb vo vonkajšom prostredí, čerstvé krmivo, odpočinok a prirodzené sociálne správanie,“ zdôvodňuje ekoschému.

Členské štáty mali už v predošlých programových obdobiach povinnosť dotáciami tlačiť chovateľov k vytváraniu lepších životných podmienok pre zvieratá. Išlo ale väčšinou o vylepšenia v rámci štandardných intenzívnych chovov.

Ministerstvo zavedenie novej dotačnej schémy vysvetľuje aj ako pomoc slovenskému vidieku. Pastevný chov podľa neho prispieva k zamestnanosti v oblastiach, kde podmienky na poľnohospodársku výrobu nie sú ideálne.

„Prostredníctvom chovu oviec sa prispieva k udržaniu osídlenia aj v odľahlých oblastiach mimo mestských centier. A okrem významného vplyvu na krajinotvorbu má nezastupiteľné miesto aj v rozvoji turizmu a agroturizmu,“ dodáva rezort. Zachovanie pastierstva tak má pomôcť udržať poľnohospodárstvo v podhorských oblastiach ako Spiš, Liptov alebo Orava.

Ekoschéma zameraná na pastvu má byť aj spôsobom, ako zastaviť úpadok živočíšnej výroby na Slovensku. Ten trvá prakticky od transformácie odvetvia po roku 1989. Stavy hovädzieho dobytka klesli o 72 percent, oviec je odvtedy o polovicu menej.

Agrorezort pripisuje znižujúcim sa stavom zvierat aj odliv ľudí z poľnohospodárstva. Kým v roku 2011 v odvetví pracovalo vyše 56-tisíc pracovníkov, v roku 2020 to už bolo necelých 48-tisíc.

Ako sa dá zapojiť

Zapojenie do pastevného chovu je dobrovoľné. Do ekoschémy sa môžu zapojiť chovatelia oviec, kôz alebo kráv – tých na produkciu mlieka, teda dojníc, ako aj mäsových plemien. Dotáciu získa každý farmár, ktorý bude pásť tieto zvieratá v období od 1. mája do 31. októbra.

Pásť podľa pravidiel musí „podstatnú časť dňa“, čo ministerstvo definuje ako obdobie, „keď je svetlo“. Hoci zámerom ekoschémy je dopriať kravám čerstvú pastvu, chovatelia ich môžu prikrmovať suchým krmivom.

Podmienky preplatenej pastvy sa ale líšia v závislosti od zvieraťa. Dojnice, ovce a kozy musia byť na lúke či pasienku najmenej 120 dní. V prípade jalovíc, teda mladých kravičiek, je to o 30 dní viac. Je to tým, že mäsový dobytok sa už aj tak väčšinu roka chová pastevným spôsobom. Pri zvieratách chovaných na mlieko s pastvou klesá ich produkcia. V nepriaznivom počasí môžu pastieri zvieratá načas zahnať do maštalí a stajní.

Rozdielna je aj výška dotácie na zviera, čo pochopiteľne ovplyvňuje aj ochotu poľnohospodárov zapojiť sa do ekoschémy. Platba im má kompenzovať výpadok v produkcii spôsobený prechodom na pastvu.

Najviac na zviera – 321 eur – dostanú chovatelia dojníc. Mladý dobytok je ohodnotený na 77 eur a ovce a kozy na 19 eur.

Je to dosť na to, aby poľnohospodári vyhnali zvieratá z maštalí? Záleží hlavne od typu chovu.

Chovatelia mäsového dobytka majú záujem zapojiť sa do ekoschémy aj vzhľadom na neustále zvyšujúce sa náklady na svoju činnosť. Tieto plemená sa chovajú na pastve väčšinu života, pretože to má na ich produkciu pozitívny vplyv.

Menšie nadšenie prejavujú chovatelia dojníc. Voľný pohyb väčšinou znamená nižšiu úžitkovosť mliekových kráv. To znamená aj nižšie tržby za mlieko. „Každý kilometer chôdze a každý meter prevýšenia pozemku v náročnejších terénoch znamená náročnosť pohybu a teda nižšiu produkciu mlieka popri možných poraneniach vemena,“ vysvetľuje Martina Rovaš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ekoschéme sa v novom programovom období potešili chovatelia oviec a kôz. Veľká väčšina z nich už chová takmer výlučne pastevným spôsobom.

„Nájdu sa aj takí, ktorí to robia intenzívnejším spôsobom. Tu si však musíme položiť otázku, čo potrebuje naša krajina. Kosiť pasienky a zvyšovať uhlíkovú stopu alebo tam poslať zvieratá, ktoré zabezpečia prirodzenú obnovu pasienkov?“ pýta sa riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský.