Z troch krajín na 65. Do roku 2040 bude extrémne klimatické riziko hroziť miliardám ľudí

Bahadur Khan si už tretíkrát v živote balí svoj majetok. Tento 60-ročný afganský utečenec žijúci v pakistanskej provincii Khyber Pakhtunkhwa si pamätá na občiansku vojnu v Afganistane v 90. rokoch, ktorá ho prvýkrát prinútila opustiť domov. Potom prišli záplavy v roku 2010. Teraz znovu stojí po kolená vo vode – tentokrát po tom, ako sa […]

Autor: RSS7. jún 2025

Menej ako 1 min. min.

„Na tú noc sa zabudnúť nedá, pretože náš dom sa dostal pod vodu za pár minút. Nemali sme inú možnosť, len okamžite odísť,” cituje Bahadura správa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov “No Escape”.

Jeho príbeh ilustruje realitu, ktorá čaká desiatky miliónov ľudí: už niet miesta, kde by boli v bezpečí.

Exponenciálny nárast rizika

Podľa správy zverejnenej koncom vlaňajška na klimatickej konferencii COP29 sa počet krajín čeliacich extrémnym klimatickým rizikám zvýši z troch na 65 do roku 2040. Tieto krajiny v súčasnosti hostia viac ako 40 percent všetkých nútene vysídlených ľudí na svete, pričom polovica z nich už teraz zažíva nestabilitu a konflikty.

„Klimatická kríza predstavuje hlbokú nespravodlivosť,“ uviedol Filippo Grandi, vysoký komisár UNHCR. „Ľudia nútení utiecť a komunity, ktoré ich hostia, nesú najmenšiu zodpovednosť za emisie oxidu uhličitého, ale platia najvyššiu cenu.“

Už v polovici roku 2024 žilo okolo 90 miliónov zo súčasných 123 miliónov nútene vysídlených ľudí v krajinách s vysokou až extrémnou expozíciou klimatickým rizikám. To predstavuje nárast o päť miliónov ľudí len od konca roku 2023.

Keď niet úniku

Správa odhaľuje znepokojujúci trend: ľudia utekajúci pred konfliktami čoraz častejšie nachádzajú útočisko v miestach, ktoré čelia rovnakým alebo dokonca väčším klimatickým rizikám. Napríklad 38 percent medzinárodne vysídlených Venezuelčanov – takmer tri milióny ľudí – sa presunulo do Kolumbie, krajiny, ktorá už čelí vážnym prírodným rizikám.

Podobne 86 percent utečencov a žiadateľov o azyl z Afganistanu hľadalo útočisko v Iráne a Pakistane, krajinách, ktoré zažívajú ešte vyššie klimatické riziká. 72 percent utečencov z Mjanmarska sa ocitlo v Bangladéši, kde sú prírodné riziká klasifikované ako extrémne.

„Klimatická zmena zvyšuje výzvy, ktorým čelia vysídlení ľudia pri hľadaní trvalých riešení, a tým zvyšuje riziko dlhodobého, opakovaného a ďalšieho vysídlenia,“ uvádza správa.

Súčasná realita v číslach

Za posledných desať rokov spôsobili katastrofy súvisiace s počasím 220 miliónov vnútorných vysídlení – čo zodpovedá približne 60-tisíc vysídlení denne. Ak sa klimatická kríza nezastaví, do roku 2050 by mohlo byť vnútornými klimatickými migrantmi približne 216 miliónov ľudí.

Koncom roku 2022 bolo globálne 35,3 milióna utečencov, čo je najvyšší počet zaznamenaný moderným štatistickým sledovaním.

Koncom roku 2023 pochádzalo viac ako 70 percent utečencov a žiadateľov o azyl z krajín s vysokou klimatickou zraniteľnosťou, ktoré sú zároveň najmenej pripravené na zlepšenie svojej odolnosti, informuje správa OSN.

Extrémne teplo ako hlavná hrozba

Väčšina táborov a osád utečencov bude do roku 2050 zažívať dvojnásobne viac dní nebezpečného tepla, varuje správa. Počas referenčného obdobia 2007-2016 zažívalo 108 táborov a osád 100 alebo viac dní nebezpečného tepla ročne. Do roku 2050 sa toto číslo pravdepodobne zvýši na 614 táborov a osád.

Najpostihnutejšie budú tábory v Džibutsku, Eritrei, Etiópii a Senegale, kde najhorúcejšie lokality budú zažívať dodatočných 74 dní nebezpečného tepla ročne.

Správa UNHCR zdôrazňuje, že dopady klimatickej zmeny nie sú rovnomerne rozložené. Ženy majú o 27 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť vážnou potravinovou neistotou.

V Etiópii takmer 50 percent žien na úteku hlási sexuálne násilie pri zbere palivového dreva a takmer 40 percent uvádza vyčerpanie z prechádzania dlhých vzdialeností za nevyhnutnými zdrojmi.

Návrat k Bahadurovi

Pre Bahadura Khana a milióny ľudí ako on nie je otázkou, či budú musieť znovu utiecť, ale kedy. Do roku 2040 sa očakáva, že všetky tábory a osady v regióne Východnej Afriky a Veľkých jazier budú zažívať vážne alebo extrémne klimatické riziká, pričom 65 percent súčasných lokalít bude čeliť extrémnym klimatickým rizikám.

Riešenia existujú, ale vyžadujú si rýchle konanie. UNHCR vyzýva na štyri kľúčové kroky: ochranu vysídlených ľudí cez existujúce právne nástroje, zahrnutie ich hlasov do klimatických politík, investície do budovania odolnosti v najzraniteľnejších oblastiach a urýchlenie znižovania emisií oxidu uhličitého.

„Riešenia sú na dosah ruky, ale čas sa kráti,“ uzatvára Grandi.