Za bezpodmienečné prímerie v Gaze nie je žiadna slovenská strana, pri uznaní Palestíny majú rozkol

Portál EURACTIV Slovensko sa opýtal desiatich politických strán, či by podporili uznesenia volajúce po existencii dvoch štátov, ako aj okamžité a bezpodmienečné prímerie v palestínsko-izraelskom konflikte.

Španielsko, Nórsko a Írsko sa rozhodli oficiálne uznať palestínsky štát. Ich rozhodnutie je zlomové tým, že hoci Palestínu dnes uznáva vyše 140 členských štátov OSN vrátane Slovenska, štáty Západu sa k rozhodnutiu stavali dosiaľ skôr zdržanlivo.

„Je to historické rozhodnutie, ktoré má jediný cieľ, a tým je pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom dosiahnuť mier,“ povedal španielsky premiér Pedro Sánchez. „Nie je to rozhodnutie, ktoré prijímame voči niekomu. Už vôbec nie voči Izraelu,“ podčiarkol.

Predstavitelia Madridu, Osla a Dublinu vyjadrili presvedčenie, že ich iniciatíva má „symbolický vplyv“, ktorý by mohol povzbudiť aj ďalšie štáty, aby nasledovali ich príklad. V posledných týždňoch uviedli, že plánujú oznámiť uznanie palestínskeho štátu, aj niekoľkí ďalší členovia EÚ – napríklad Slovinsko a Malta.

Samotný Izrael v súčasnosti akékoľvek jednostranné pokusy o vytvorenie palestínskeho štátu rázne odmieta. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že takýto krok „povedie k ďalšiemu terorizmu, nestabilite v regióne a ohrozí akékoľvek vyhliadky na mier“.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo svetle týchto udalostí vyzval na spoločný postoj EÚ pri uznaní palestínskeho štátu. Dvojštátne riešenie považuje za „jedinú dlhodobú garanciu bezpečnosti a mieru medzi Izraelom a Palestínou“.

„V rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky budem neúnavne spolupracovať so všetkými členskými štátmi na presadzovaní spoločného postoja EÚ založeného na dvojštátnom riešení,“ napísal Borrell na sociálnej sieti X.

Minister Juraj Blanár (Smer-SD) počas rokovania ministrov zahraničných vecí EÚ uviedol, že sa s kolegami z Egypta, Jordánska, Kataru a ďalších krajín zhodli, že riešenie palestínsko-izraelského konfliktu má ísť postupom: „prímerie, humanitárna pomoc a dvojštátne riešenie“.

Pripomenul taktiež, že Slovensko uznalo Palestínu už v roku 1988 a tento akt potvrdilo aj v roku 1993. Myslí si, že teraz prišiel rad na iné krajiny, aby „urobili tento dôležitý krok“.

„Slovensko preto hlasovalo vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov aj za posilnenie práv Palestíny v OSN. Je to dôležité nielen pre Palestínu, ale súčasne pre samotný Izrael a dosiahnutie udržateľného mieru,“ skonštatoval Blanár.

Vládne strany sa otázkam o Blízkom východe vyhýbajú

Napriek tomu, že Slovensko za posledného trištvrte roka absolvuje už tretie voľby, situácia na Blízkom východe nebola témou v žiadnych z nich. Analýza portálu EURACTIV Slovensko zároveň ukazuje, že ju vo svojich predvolebných programoch do eurovolieb neriešila ani jedna strana.

Účastníci diskusie EURACTIV Slovensko: „Aký zahraničný kurz si Slovensko vyberie v eurovoľbách?“ konštatovali, že slovenská politická scéna sa zámerne vyhýba téme izraelsko-palestínskeho konfliktu. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že na ňom nevedia získať politické body.

„Je to aj alibizmus – keď nepoviem nič, nemôže ma nikto z ničoho obviniť,“ uviedol bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Analytik pražskej Asociace pro mezinárodní otázky (AMO) Ondrěj Mocek zase poukázal na to, že v Česku by politikom vyhýbanie sa tejto téme „neprešlo“.

Vzhľadom na túto skutočnosť sme oslovili všetky politické strany, ktoré majú v prieskumoch nad tri percentná podpory, aby sa k téme vyjadrili. Túto možnosť využili strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, KDH, Slovensko a Demokrati.

Ani na opakovanú žiadosť o reakciu naopak nezareagovali vládne strany Smer-SD, Hlas-SD, SNS, či mimoparlamentné partaje Republika a Aliancia.

V Európskom parlamente by uznesenie volajúce po riešení založenom na existencii dvoch štátov jednoznačne podporila SaS. „Som jednoznačne za dvojštátne riešenie, ktoré považujem za jediné riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré by malo vychádzať z dohôd z Osla I. a II.,“ uviedol zahraničnopolitický expert SaS Juraj Krúpa.

Kladne reagovalo aj PS, podľa ktorého by Únia mala pomôcť „vybudovať suverénny palestínsky štát, ktorý dokáže uzavrieť a udržať mier s Izraelom a pomôcť so zárukami bezpečnosti pre Izrael aj Palestínu“.

Miriam Lexmann z KDH uviedla, že kresťanskí demokrati dlhodobo podporujú mierové riešenie konfliktu založené na existencii dvoch štátov. „Kľúčom k takémuto výsledku je však vzájomné uznanie oboma stranami, čo nie je reálne, kým nebude teroristická organizácia Hamas neutralizovaná,“ vysvetlila pre EURACTIV Slovensko.

Demokrati považujú otázku za predčasnú, dokým nie je známe konkrétne uznesenie. „Preferujeme najprv dosiahnutie jednotného postoja EÚ a nie osamelé kroky jednotlivých štátov,“ dodala hovorkyňa strany.

V stručnosti záporne na otázku reagovalo hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré by takéto uznesenie nepodporilo.

Položená otázka a celé znenie odpovedí politických strán:

Írsko, Nórsko a Španielsko oznámili, že 28. mája oficiálne uznajú Palestínu ako štát. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyzval na spoločný postoj EÚ pri uznaní palestínskeho štátu. Podporili by ste v Európskom parlamente uznesenie volajúce po riešení založenom na existencii dvoch štátov?

Pavol Krajči, Progresívne Slovensko

Áno. PS podporuje zriadenie dočasnej palestínskej samosprávy v Gaze, za podmienok a práva, ktoré definuje jednomyseľná a jednoznačná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Rovnako povzbudzuje obe strany k dosiahnutiu dohody najprv v otázke Gazy, ale následne aj pre Západný breh. PS tiež prízvukuje silnejšie zapojenie arabských štátov do riešenia, pretože im viac dôverujú Izraelčania aj palestínska samospráva. Hovoríme však aj to, že aktívnejšie zapojenie EÚ do tohto regiónu je aj v záujme členských krajín. EÚ by mala pomôcť vybudovať suverénny palestínsky štát, ktorý dokáže uzavrieť a udržať mier s Izraelom a pomôcť so zárukami bezpečnosti pre Izrael aj Palestínu

Juraj Krúpa, Sloboda a Solidarita

Som jednoznačne za dvojštátne riešenie, ktoré považujem za jediné riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktoré by malo vychádzať z dohôd z Osla I. a II. Tieto dohody vytvárajú najlepší podklad pre budúce dohody medzi Izraelom a Palestínou tak, aby sa vedeli určiť budúce hranice medzi oboma štátmi. Taktiež som presvedčený, že je to aj pre Izrael najlepšie riešenie, ktoré by posilnilo aj jeho demokraciu. Zároveň je potrebne vytvárať aj medzinárodný tlak, ktorý by obe strany primal sadnúť si za rokovací stôl s cieľom dospieť k dohode o dvojštátí. V tomto duchu by som bol pripravený podporiť aj uznesenie Európskeho parlamentu. Írsko, Nórsko a Španielsko sa rozhodli v tejto záležitosti konať jednostranne s cieľom takto vytvárať väčší medzinárodný tlak na Izrael a dosiahnuť čo najskoršie prímerie v Gaze. Za kľúčové považujem, aby Palestínska autorita získala kontrolu nad Pásmom Gazy. EU by mala v riešení tohto konfliktu zohrať aktívnejšiu úlohu s cieľom presvedčiť Izrael prísť s planom postupného odovzdania kontroly pásma Gazy pravé pod Palestínsku autoritu.

Miriam Lexmann, KDH

KDH dlhodobo podporuje mierové riešenie konfliktu založené na existencii dvoch štátov. Kľúčom k takémuto výsledku je však vzájomné uznanie oboma stranami, čo nie je reálne, kým nebude teroristická organizácia Hamas neutralizovaná. Hamas, ktorý kontroluje Gazu, neuznáva právo Izraela na existenciu a žiada jeho úplné zničenie.

Počas súčasného mandátu som aktívne pracovala na budovaní dlhodobých mierových perspektív, a to aj zabezpečením toho, aby sa rozvojová pomoc EÚ pre Gazu a územia Západného brehu nevyužívala na podporu terorizmu alebo na šírenie nenávisti a antisemitizmu.

Matúš Bystriansky, hnutie SLOVENSKO

Nie, hnutie Slovensko by takéto uznesenie nepodporilo.

Martina Kakaščíková, Demokrati

Táto otázka je predčasná, nepoznáme parametre uznesenia. Preferujeme najprv dosiahnutie jednotného postoja EÚ a nie osamelé kroky jednotlivých štátov.

Prímerie hneď a bez podmienok?

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v piatok (24. mája) vyzval na bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov, ktorých zadržalo teroristické palestínske hnutie Hamas 7. októbra 2023.

Zároveň nariadil Izraelu zastaviť ofenzívu v Rafahu, ako aj každú ďalšiu činnosť, ktorá by palestínskemu obyvateľstvu privodila také životné podmienky, ktoré by mohli spôsobiť jeho úplné či čiastočné fyzické zničenie.

Izrael však výzvu nerešpektuje a podľa BBC podnikol smrtiace nálety na utečenecký tábor len niekoľko minút od rozhodnutia súdu. Vážny signál prišiel od ďalšej inštancie z Haagu, Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Jeho hlavný prokurátor Karim Kahn 20. mája požiadal o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, ale aj na vodcov Hamasu: Jahju Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.

Kahn špecifikoval, že Netanjahu a Galant by mali byť obvinení z vyhladzovania a vyvolávania hladomoru ako spôsobu vedenia vojny vrátane odmietnutia dodávok humanitárnej pomoci a úmyselného zamerania sa na civilistov v konflikte.

Trojica vodcov Hamasu by podľa Kahna mala byť obvinená z vyhladzovania, vraždy, brania rukojemníkov, zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia vo väzbe.

Europarlament v poslednom roku prijal dve uznesenia k situácii v Gaze. V októbrovom volal po „humanitárnej pauze“, v tom januárovom už aj po prímerí. Europoslanci hlasovali až o 55 rôznych verzií uznesenia.

Jedna z najväčších diskusií sa viedla ohľadom konkrétneho znenia volania o prímerí. Otázka znela, či má europarlament volať po okamžitom prímerí, alebo o prímerí až po splnení podmienok.

Pôvodne znela veta o prímerí takto:

Europarlament „vyzýva na trvalé prímerie a obnovenie úsilia o politické riešenie; v tejto súvislosti požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov a rozpustenie teroristickej organizácie Hamas“.

Pred hlasovaním však stredopravá skupina Európskej ľudovej strany (frakcia KDH a hnutia Slovensko) navrhla zmeniť slová „v tejto súvislosti“ na „za predpokladu“.

V prijatom texte teda znie veta takto:

Europarlament „vyzýva na trvalé prímerie a obnovenie úsilia o politické riešenie za predpokladu, že všetci rukojemníci budú okamžite a bezpodmienečne prepustení a teroristická organizácia Hamas bude rozpustená“.

Táto zmena v praxi znamená, že uznesenie nevolá po okamžitom zložení zbraní a zastavení bombardovania, keďže tieto podmienky zatiaľ splnené nie sú. Túto zmenu výrazne kritizovala frakcia Ľavica (GUE/NGL).

„Prijatý text teraz vyzýva na prímerie presne za tých istých podmienok, aké požaduje Benjamin Netanjahu. Bez toho bude zabíjanie pokračovať. Európsky parlament prijal izraelskú zámienku pre genocídu, nič viac a nič menej,“ povedala írska ľavicová europoslankyňa Clare Daly.

Parlamentné uznesenie bolo na viacerých miestach voči Izraelu kritické. Parlament v uznesení napríklad odsúdil „neprimeranú izraelskú vojenskú reakciu, v dôsledku ktorej prišiel o život bezprecedentný počet civilistov“.

Napriek tomu bola izraelská diplomacia s výsledným uznesením spokojná a vyzdvihla práve vložené podmienky prímeria.

„Teší nás, že v uznesení sa jasne uvádza, že prímerie je podmienené bezpodmienečným prepustením všetkých rukojemníkov a likvidáciou teroristickej organizácie Hamas,“ povedal zástupca izraelskej misie pri EÚ pre portál Euronews.

Hlasovanie slovenských europoslancov, ktorí kandidujú aj v nadchádzajúcich voľbách, bolo ohľadom tejto zmeny nasledovné:

Politické strany na podmienkach trvajú

Aj na postoj v tejto otázke sa portál EURACTIV Slovensko opýtal strán v ankete. Žiadna nich nevyjadrila podporu okamžitému prímeriu v Gaze bez podmienok.

V odpovediach vyjadrili podporu zneniu europarlamentného uznesenia tak, ako bol prijatý, teda aj s podmienkami rozpustenia Hamásu a prepusteniu rukojemníkov.

Aj keď by podľa Juraja Krúpu z SaS malo prímerie prísť čo najskôr, s cieľom pomôcť civilnému obyvateľatvu Gazy, januárové uznesenie má podľa neho „naďalej relevantnosť“, minimálne dovtedy, kým nedôjde k prepusteniu všetkých rukojemníkov teroristickou organizáciou Hamas.

PS by postupovalo „v súlade s uznesením europarlamentu“ a prízvukuje, že sa v regióne musia zastaviť „všetky druhy násilia, vrátane násilného vysídľovania palestínskeho ľudu, či zmenšovania územia Gazy, ale aj terorizmus a násilie voči civilistom“.

Demokrati by bezpodmienečné prímerie nepodporili, pretože „to znamená ustúpiť terorizmu bez odovzdania rukojemníkov a rozpustenia Hamasu“.

Hnutie Slovensko trvá na podmienkach s tým, že „uznávajú právo Izrael brániť sa voči agresii“.

Miriam Lexmann z KDH prízvukuje, že za januárové uznesenia hlasovala a dodáva, že Hamas je „primárne zodpovedný za pokračujúci konflikt“ a Izrael má na podmienky prímeria právo.

Položená otázka a celé znenie odpovedí politických strán:

Podporili by ste uznesenie europarlamentu volajúce po okamžitom a bezpodmienečnom prímerí? Europarlament v uznesení v januári podmienil prímerie „za predpokladu, že všetci rukojemníci budú okamžite a bezpodmienečne prepustení a teroristická organizácia Hamas rozpustená“.

Pavol Krajči, Progresívne Slovensko

Áno, v súlade s uznesením Europarlamentu. Po desaťročia v oboch táboroch rastú extrémistické sily, arogancia, popieranie práva na existenciu toho druhého, a preto rastie aj násilie. Vojenská stratégia Izraela sa musí riadiť medzinárodným právom vrátane snahy v maximálnej možnej miere zabrániť smrti a utrpeniu civilistov. Rozsah bombardovania, ale aj odrezanie od vody, jedla, elektriny a paliva pre civilné obyvateľstvo v obliehaných oblastiach je neprijateľné. Na palestínskej strane máme ale tiež extrém – islamistickí extrémisti hlásajú zánik Izraela, ale zničením hrozia aj Západu. Barbarstvo Hamasu, ktoré sa deje, napríklad aj proti izraelským civilistom zo 7. októbra, je absolútne neprijateľné a neospravedlniteľné. PS preto prízvukuje, že sa v regióne musia zastaviť všetky druhy násilia, vrátane násilného vysídľovania palestínskeho ľudu, či zmenšovaniu územia Gazy, ale aj terorizmus a násilie voči civilistom v Izraeli.

Juraj Krúpa, Sloboda a Solidarita

Humanitárne prímerie by podľa mňa malo prísť čo najskôr s cieľom pomôcť civilnému obyvateľstvu Gazy. Pri tom netreba zabúdať, že Hamas je teroristická organizácia, ktorá priniesla pásmu Gazy izoláciu a islamskú radikalizaciu. Preto som presvedčený, že uznesenie Európskeho parlamentu z januára tohto roku ma naďalej svoju relevantnosť a mala by platiť dovtedy, dokedy nedôjde minimálne k prepusteniu všetkých rukojemníkov teroristickou organizáciou Hamas.

Miriam Lexmann, KDH

Ako súčasná europoslankyňa som hlasovala za uznesenie z januára 2024.

Hamas spáchal 7. októbra krvavé teroristické útoky proti Izraelu, a preto je primárne zodpovedný za pokračujúci konflikt. Izrael má právo požadovať prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých uniesol Hamas a ktorí sú nevinnými obeťami tejto teroristickej organizácie.

Matúš Bystriansky, hnutie SLOVENSKO

Áno s tým, že všetci rukojemníci budú okamžite a bezpodmienečne prepustení a teroristická organizácia Hamas rozpustená. Uznávame právo štátu Izrael sa brániť voči agresii.

Martina Kakaščíková, Demokrati

Nepodporili by sme bezpodmienečné prímerie, pretože to znamená ustúpiť terorizmu bez odovzdania rukojemníkov a bez rozpustenia Hamasu. Z tohto pohľadu je teda uznesenie EP v poriadku, pretože požaduje prepustenie rukojemníkov a rozpustenie teroristickej organizácie.

Analýza vznikla v spolupráci s