Za hrabošom opäť ostávajú miliónové škody, farmári vinia biopásy

Podľa farmárov je za premnožením hraboša poľného mierna zima, no z veľkej časti aj zakladanie biopásov a ľadom ležiaca pôda, ktoré poľnohospodári zakladali v rámci ekoschém a takzvaných kondicionalít.

V priebehu roka 2024 spôsobil hraboš poľný slovenským poľnohospodárom škody takmer za 13,5 milióna eur. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) však budú reálne škody ešte vyššie a premnožený hraboš môže predstavovať pre slovenské poľnohospodárstvo kalamitu.

Farmári na stretnutí v Hronovciach v okrese Levice upozornili, že populácie hrabošov poľných dokážu zničiť celé lány obilnín i ďalších plodín. „Tu je pole s výmerou 25 hektárov, na ktorých sme pestovali jarný jačmeň. Očakávali sme úrodu okolo 5,5 tony z hektára. Keď sme videli, že nám ho hraboše začínajú likvidovať, snažili sme sa zasiahnuť, ale nepomohlo to. Výsledok je vidieť. Po tomto poli naozaj neprešiel žiadny kombajn, ale celé ho zlikvidovali hraboše. Len na tomto jednom poli je škoda minimálne 25-tisíc eur,“ ukázal priamo na pozemkoch spoločnosti Kovacs Agro v Hronovciach štatutár firmy Robert Kovács.

Podľa predsedu SPPK Andreja Gajdoša je podobná situácia aj na poliach v iných regiónoch Slovenska. „My sme už na jeseň minulého roku avizovali, že žatva 2024 môže byť negatívne ovplyvnená hrabošom. Nieže by sme to podcenili, ale nečakali sme, že to môže až takto katastrofálne dopadnúť. Doteraz hraboš vyčíňal predovšetkým na trnavskej tabuli, ale momentálne sú vysoko až kalamitne postihnuté hrabošom aj regióny Nitra, Levice, ale aj Bratislava, Trenčín, Trnava, Bardejov a ďalšie,“ skonštatoval Gajdoš.

Najpostihnutejšie plodiny sú repka, jačmeň, ozimná aj jarná pšenica a v súčasnosti už i kukurica. „Pokiaľ ide o odhadované škody, tak podľa monitoringu z našej členskej základne sme sa dostali k číslu 13,5 milióna eur, v realite je to však oveľa vyššie, pretože nie všetci poľnohospodári sú členmi SPPK. Za šesť rokov sa pri škodách spôsobených hrabošom bavíme o čísle 50,5 milióna eur,“ vyhlásil Gajdoš.

Podľa farmárov je za premnožením hraboša poľného mierna zima, no z veľkej časti aj zakladanie biopásov a ľadom ležiaca pôda, ktoré poľnohospodári zakladali v rámci ekoschém a takzvaných kondicionalít. „Je to výmera okolo 80-tisíc hektárov, kam poľnohospodár nemôže vstúpiť, a to ani v čase, keď by mohol spraviť s hrabošom poriadok, či už formou orby, alebo nejakej hlbšej podmietky. Takže je to semenište, kde sa môžu rozmnožovať hlodavce, buriny a invázne rastliny, a toto je potom výsledok,“ povedal Gajdoš.

„Aj v minulosti sme mali povinné úhorovanie, ale manažment sme si mohli robiť podľa vlastných úvah a zdravého sedliackeho rozumu. Mohlo sa tam kosiť, mulčovať, likvidovať invázne rastliny aj hraboše. Ale od roku 2023 nemôžeme tieto biopásy kosiť ani do nich vstupovať a teraz sa to fatálne prejavilo,“ doplnil ho Kovács.

Farmári preto žiadajú okamžité komplexné zmonitorovanie kalamitnej situácie pracovníkmi Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, modifikáciu strategického plánu v oblasti ekoschém a prehodnotenie zakladania a spravovania biopásov či ďalšie opatrenia, ktoré im umožnia včas zasiahnuť a využívať napríklad viacnásobnú mechanickú kultiváciu pôdy.

Naozaj sú na vine biopásy?

S hrabošmi mali poľnohospodári problém už aj minulú sezónu. Hlodavec vtedy zjedol pšenicu za päť miliónov eur. Aj vlani farmári za problémy vinili hlavne biopásy. Ako však pre portál EURACTIV Slovensko povedal ochranár Jozef Ridzoň z SOS/Birdlife, biopásy s vtedajšou vlnou hrabošov nesúviseli, pretože boli na poliach už pred ich zakladaním a boli aj na takých, kde sa podnik do ekoschém nezapojil.

„Dôvod, prečo teraz vidíme takú veľkú početnosť na biopásoch, je, že ako jediné po žatve zostali nepokosené. Čiže logicky sa do nich hraboše stiahli a vyzerá to, ako keby za to mohli biopásy,“ povedal.

Biopásy podľa neho dokonca v boji proti hrabošom môžu pomôcť. „Tým, že tam budú hraboše skoncentrované, tak to bude ako prestretý stôl pre dravce. Bude sa im tam lepšie loviť, ako keby boli rozptýlené na celých poliach,“ dodáva.

Problém s hrabošmi podľa neho súvisí s veľkými lánmi a nízkou diverzitou krajiny. „Predátori nemajú kde prežívať. Tam, kde sú menšie polia, problém nikdy nebol takýto vypuklý. Nemôžu za to biopásy,“ vysvetľoval.