Ostatky ženy známej ako Lucy sú staré 3,4 milióna rokov a patria k najslávnejším fosíliám sveta. Celkom nedávno podnikli cestu z Národného etiópskeho múzea v Adis Abebe na výstavu v Národnom múzeu v Prahe, a len čo sa všetkých 47 kostí vrátilo z dvojmesačného pobytu v stovežatej matke miest do bezpečia sejfu v etiópskej metropole, […]
Menej ako 1 min. min.
Ostatky ženy známej ako Lucy sú staré 3,4 milióna rokov a patria k najslávnejším fosíliám sveta. Celkom nedávno podnikli cestu z Národného etiópskeho múzea v Adis Abebe na výstavu v Národnom múzeu v Prahe, a len čo sa všetkých 47 kostí vrátilo z dvojmesačného pobytu v stovežatej matke miest do bezpečia sejfu v etiópskej metropole, otriaslo sa Lucyino základné postavenie.
Postarala sa o to štúdia medzinárodného tímu vedeného etiópskym paleoantropológom Yohannesom Hailom-Selassiom, pôsobiacim na Arizonskej štátnej univerzite v americkom Tempe.
Odtlačil ju vedecký časopis Nature a vedci v nej predstavili v novom svetle živočícha, ktorého kosti boli objavené v Etiópii už v roku 2009.
Australopitekovia, dávni predchodcovia ľudí, boli podľa výskumu vegetariáni
Pramatka od Beatles
Lucy je najznámejšou predstaviteľkou pravekého tvora známeho ako Australopithecus afarensis. Jej kosti objavil v roku 1974 v etiópskej lokalite Hadar americký paleoantropológ Donald Johanson a prezývku Lucy dostala podľa piesne Beatles Lucy v Sky with Diamonds, ktorú si vedci púšťali z magnetofónu večer pri oslave nálezu.
Etiópania ju pokrstili oveľa poetickejším menom Dinkineš, ktoré možno z amharčiny preložiť ako Prekrásna, proti prezývke inšpirovanej anglickými „chrobákmi“ sa však nepresadilo.
Ostatne aj pražská výstava pozývala návštevníkov na Lucy, nie na Dinkineš. Celebritu medzi fosíliami robilo z Lucy jej postavenie na evolučnom strome ľudstva.
Australopithecus afarensis žil pred 3,8 až 2,9 milióna rokov. Samice dorastali do výšky okolo metra a hmotnosti 30 kilogramov, samce s výškou až 150 centimetrov a váhou 50 kilogramov boli o poznanie väčšie.
Mozog mali títo australopitékovia podobne objemný ako šimpanzy, na rozdiel od dnešných ľudoopov však chodili bezpečne po zadných končatinách. Názornú ukážku svojej chôdze nám zanechali v sopečnom popole, ktorý sa pred 3,6 miliónmi rokov v daždi premenil na bahno.
Stopy nôh trojice australopitekov utekajúcich od soptiaceho vulkánu skameneli a v roku …
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
