Nové pravidlá EÚ o štátnej pomoci majú podporiť čisté technológie, ale zároveň dovolia krajinám do roku 2040 dotovať energie aj pre fabriky využívajúce zemný plyn. Nová štátna pomoc zvýhodní menšie štáty ako je Slovensko a podkope klimatické ambície, varujú kritici. V snahe udržať európsky priemysel doma a zabrániť jeho presunu do USA či Číny, kde […]
Menej ako 1 min. min.
Nové pravidlá EÚ o štátnej pomoci majú podporiť čisté technológie, ale zároveň dovolia krajinám do roku 2040 dotovať energie aj pre fabriky využívajúce zemný plyn. Nová štátna pomoc zvýhodní menšie štáty ako je Slovensko a podkope klimatické ambície, varujú kritici.
V snahe udržať európsky priemysel doma a zabrániť jeho presunu do USA či Číny, kde sú ceny energií výrazne nižšie, Brusel po prvýkrát povolil dlhodobú štátnu pomoc aj na prevádzkové náklady energeticky náročných podnikov.
Ide o zásadný politický obrat, ktorý má na jednej strane pomôcť štátom masívne investovať do zelených technológií, no zároveň otvára dvere aj dotáciám na zemný plyn až do roku 2040, čo kritizujú environmentalisti. Nové pravidlá tiež môžu narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu, lebo zvýhodňujú bohatšie štáty, ktoré do svojich podnikov môžu naliať viac peňazí.
Zapojiť do investícií štáty
Hoci by mali tieto dotácie smerovať predovšetkým do dekarbonizačných investícií, Európska komisia teraz v novom rámci štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle (CISAF) mení kurz a povolí aj dotácie energií pre európske podniky, ktoré sú najviac ohrozené globálnou konkurenciou ako je oceliarstvo či chemický priemysel.
Podľa Európskej komisie nové pravidlá umožnia členským štátom okrem pomoci s energiami pre svoje podniky zároveň dekarbonizovať ťažký priemysel, rozvíjať zelené zdroje a výrobu čistých technológií ako sú batérie alebo veterné turbíny. Rámec platí do 31. decembra 2030, čo má poskytnúť členským štátom a podnikom dlhodobú predvídateľnosť.
Jeho cieľom má byť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a nízkouhlíkových palív, rozvoj výrobných kapacít v oblasti čistých technológií v EÚ, ale aj dočasné zníženie cien elektriny pre energeticky náročné podniky.
V praxi budú môcť členské štáty kompenzovať až 25 percent nákladov na elektrinu pre podniky, ktoré čelia globálnej konkurencii a vysokých energetických nákladov.
„Nový rámec zjednodušuje a urýchľuje podporu dekarbonizácie, ale ide ešte ďalej: uznáva štát ako strategického investora do našej budúcnosti. Je to nástroj na presadzovanie klimatických ambícií, posilnenie odolnosti Európy a zabezpečenie toho, aby náš priemysel zostal globálne konkurencieschopný,“ vyhlásila podpredsedníčka eurokomisie pre zelenú transformáciu Teresa Ribera.
Plyn ako „prechodné riešenie“ do roku 2040
Kritiku vyvolalo najmä ustanovenie, ktoré povoľuje dotovanie firiem využívajúcich zemný plyn – za predpokladu, že daný členský štát predloží plán jeho ukončenia najneskôr do roku 2040. Komisia síce formálne trvá na plnení klimatických cieľov, no nariadenie umožňuje dotovať aj nové plynové zdroje vo „výnimočných prípadoch“.
Ak chce členský štát investovať do nových zdrojov plynu musí preukázať, že neexistuje iná, technologicky vyspelá alternatíva.
Príjemcovia štátnej pomoci musia predložiť vierohodný a podrobný plán, ako bude prebiehať postupné vyradenie zemného plynu do roku 2040. Štát musí následne zabezpečiť, aby sa toto postupné vyradenie aj zrealizovalo. Znenie tiež povoľuje štátnu pomoc pre investície do technológií zachytávania a ukladania uhlíka (CCS), ktoré sú podľa kritikov nákladné a technologicky neoverené.
Radosť veľkých krajín
Opatrenie privítali vlády Nemecka a Francúzska, ktoré už dlhodobo žiadali uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci, aby mohli dotovať svoje chemické, oceliarske a energetické fabriky. Berlín okamžite oznámil, že predstaví špeciálnu priemyselnú tarifu pre elektrinu, aby zabezpečil konkurencieschopnosť svojich podnikov.
Kritika sa ozýva však z menších členských štátov EÚ, ktoré upozorňujú, že nové pravidlá zvýhodnia bohatšie krajiny s väčšou fiškálnou silou.
Nemecká chemická asociácia VCI krok označila za „skutočný prielom“, zatiaľ čo lobisti z plynárenskej organizácie IOGP vyhlásili, že nové pravidlá „konečne umožňujú realistické a potrebné investície do plynových kapacít.“
Rovnaké nadšenie zaznelo aj z organizácie Hydrogen Europe, ktorej členmi sú plynárenské firmy ako SNAM či Engie: „Ide o silný signál, že Európa to myslí s dekarbonizáciou vážne – a že plyn má v tejto transformácii svoje miesto.“
Kritici: Brusel otvára zadné vrátka pre fosílne palivá
Klimatickí aktivisti a environmentálne organizácie však varujú, že nový rámec môže ohroziť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050.
Právnici organizácie ClientEarth tvrdia, že súčasný návrh neobsahuje dostatočné environmentálne záruky.
Jedným z problémov je postupné ukončenie používania fosílnych plynov do roku 2040, čo je podľa organizácie už príliš neskoro. Aby EÚ zostala na ceste k splneniu Parížskej dohody, mala by podľa nich tento termín stanoviť na rok 2035 a vyžadovať pravidelné monitorovanie dôveryhodných plánov postupného odfázovania plynu. CISAF navyše nevyžaduje, aby členské štáty pred predložením návrhov schém pomoci pre projekty fosílneho plynu Komisii konzultovali s verejnosťou.
„Vidíme tam riziko, že spoločnosti, ktoré investujú do skutočne čistých technológií, budú v nevýhode. Bez jasných pravidiel, ktoré by vylučovali riešenia založené na fosílnych palivách, by sa mohla narušiť hospodárska súťaž a odkloniť financovanie z oblastí, kde je najviac potrebné,“ hovorí právnička ClientEarth Stéphanie Nieuwbourg.
ClientEarth nalieha na Komisiu, aby zrušila podporu pre fosílny plyn a nízkouhlíkové palivá, posilnila normy pre obnoviteľný vodík, zaviedla robustnú ochranu životného prostredia a zapojenie verejnosti a presunula pomoc smerom k elektrifikácii a skutočne čistým technológiám.
The post Záchrana fabrík verzus klimatické záväzky. Brusel schválil miliardové energetické dotácie priemyslu appeared first on euractiv.sk.
