
Ruský miliardár a zakladateľ sociálnej siete Telegram Pavel Durov dnes podľa agentúry Reuters obvinil francúzsku spravodajskú službu z toho, že sa ho cez sprostredkovateľa spýtala, či by nemohol cenzurovať niektoré moldavské hlasy pred vlaňajšími prezidentskými voľbami v tejto východoeurópskej krajine.
Na oplátku mu podľa neho ponúkala pomoc v jeho súdnom procese, v ktorom ho francúzske úrady obviňujú, že na svojej sociálnej sieti umožňuje trestnú činnosť. V Moldavsku sa dnes konajú parlamentné voľby, ktoré sú vnímané ako voľba medzi integráciou krajiny do Európskej únie a návratom do sféry vplyvu Moskvy.
Durov uviedol, že bol sprostredkovateľom požiadaný, aby cenzuroval niektoré kanály na telegrame v prospech moldavskej vlády, ktorú vedie proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS). Výmenou mu sprostredkovateľ ponúkol, že francúzska spravodajská služba sa o ňom prívetivo vyjadrí u sudcu, ktorý nariadil Durovo vzatie do väzby.
„Toto je absolútne neakceptovateľné z viacerých dôvodov. Ak ho (sudca) spravodajská služba oslovila, predstavuje to pokus o ovplyvňovanie súdneho procesu,“ povedal podľa Reuters Durov.
Francúzske úrady zadržali 40-ročného Durova, ktorý sa narodil v Rusku, ale od roku 2021 má francúzske občianstvo, na letisku Le Bourget na severovýchode Paríža koncom augusta 2024.
Francúzski vyšetrovatelia tvrdia, že na telegrame sa objavovali materiály o sexuálnom zneužívaní detí a o obchodovaní s drogami. On sám obvinenia popiera a označuje ich za právne a logicky absurdné.
„Ak tak (spravodajská služba) neurobila, ale len to tvrdí, potom zneužila moje právne postavenie vo Francúzsku, aby ovplyvnila politický vývoj vo východnej Európe – vzorec, ktorý sme už mohli pozorovať v Rumunsku,“ dodal Durov.
V novembri vyhral prvé kolo rumunských prezidentských volieb prekvapivo pravicový kandidát Calin Georgescu. Rumunský ústavný súd výsledky prvého kola anuloval kvôli ovplyvňovaniu volebného procesu Ruskom. V máji sa potom konalo druhé kolo, ktoré ovládol proeurópsky kandidát Nicušor Dan. Vtedy sa Durov hádal s Francúzskom o ovplyvňovanie týchto volieb. Údajne ho šéf francúzskej zahraničnej rozviedky DGSE vyzýval, aby pred opakovanými prezidentskými voľbami v Rumunsku umlčal hlasy konzervatívnej časti tamojšej politickej scény.
„Po Rumunsku, Moldavsko. Durov rád vznáša obvinenia v čase volieb,“ uviedlo v reakcii na vyhlásenie ruského miliardára na sieti X francúzske ministerstvo zahraničia a pre európske záležitosti.
V dnešných voľbách v Moldavsku, ktoré patrí k najchudobnejším krajinám Európy, bude zvolený nový 101-členný parlament. Podľa väčšiny prieskumov má PAS, ktorú založila prezidentka Maia Sanduová, tesný náskok pred najväčším súperom, proruským Vlasteneckým blokom komunistických a socialistických strán, ktorý vedie bývalý proruský prezident a šéf socialistov Igor Dodon. Analytici očakávajú tesný výsledok a PAS hrozí, že stratí doterajšiu väčšinu v parlamente.
Krajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.
