Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj prvýkrát prehovoril o roztržke s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Napísala to dnes agentúra AP, podľa ktorej generál hovoril o napätých vzťahoch s hlavou štátu v rozhovore, kde povedal, že napätie gradovalo v roku 2022, keď do jeho kancelárie prišli agenti tajnej služby SBU. Kyjev sa k interview nevyjadril.
Politický rival
Zalužnyj je všeobecne vnímaný ako potenciálny hlavný politický rival Zelenského. Ten ho v roku 2024 odvolal z funkcie veliteľa armády a vymenoval ho za veľvyslanca v Londýne. Analytici tento krok vnímali ako prezidentovu snahu obmedziť potenciál populárneho generála ako politického súpera.
Zalužnyj pritom podľa AP odmieta hovoriť o svojich politických ambíciách s tým, že nechce riskovať poškodenie národnej jednoty počas vojny s Ruskom, ktorá trvá už bezmála štyri roky.
Napriek tomu však teraz prvýkrát verejne prehovoril o rozkole so Zelenským, čo AP vykladá ako známku možného záujmu generála kandidovať na prezidenta, keď vojnový konflikt skončí.
Napätie vo vzťahu so Zelenským sa objavilo po vpáde ruských inváznych vojsk do krajiny vo februári 2022 a nezhody vznikali kvôli tomu, ako najlepšie brániť krajinu, povedal Zalužnyj v rozhovore.
Situácia sa podľa neho vystupňovala v septembri toho istého roku, keď desiatky agentov ukrajinskej tajnej služby SBU prišli do jeho kancelárie, aby vykonali prehliadku. Zalužnyj tvrdí, že išlo o zastrašovanie.
Razia u Zalužného
V rozhovore uviedol, že počas razie telefonoval šéfovi Zelenského kancelárie a varoval ho, že je pripravený povolať armádu, aby ochránila veliteľské centrum. „Budem s vami bojovať a už som povolal posily do centra Kyjeva na podporu,“ cituje AP jeho vtedajšie slová.
SBU podľa nej teraz uviedla, že v Zalužného kancelárii nikdy prehliadku nevykonala, hoci pripustila, že príslušná adresa bola súčasťou vyšetrovania, ktoré s generálom nesúviselo. Zelenského úrad sa k týmto informáciám nevyjadril a AP podotkla, že nemohla Zalužného verziu udalostí nezávisle overiť.
Hoci táto takmer krízová situácia pominula, nezhody medzi oboma mužmi ohľadom toho, ako brániť krajinu, zostali, píše ďalej agentúra s odvolaním sa na vyjadrenie Zalužného.
Obzvlášť problematický bol spor ohľadom ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023, ktorá nakoniec zlyhala. Vojenskí experti majú za to, že bola príliš ambiciózna a prišla príliš neskoro, čo dalo ruským silám čas na opevnenie pozícií, napísala AP.
Nevydarená ofenzíva
Zalužnyj uviedol, že plán, ktorý vypracoval s pomocou partnerov NATO, zlyhal, keďže naň Zelenskyj a ďalší predstavitelia nevyčlenili potrebné zdroje.
Pôvodná idea podľa neho spočívala v sústredení dostatočného množstva síl do jedného miesta, aby Ukrajinci dobyli späť Rusmi čiastočne okupovanú Záporožskú oblasť.
Potom mali smerovať na juh k Azovskému moru, čím by narušili koridor ruskej armády používaný na zásobovanie anektovaného polostrova Krym. Pre úspech bolo potrebné rozsiahle a koncentrované nahromadenie vojsk a taktické prekvapenie, uviedol Zalužnyj. Namiesto toho sa podľa neho sily rozptýlili po širokej oblasti, čo oslabilo ich údernú silu.
Jeho popis toho, ako sa protiofenzíva odchýlila od pôvodného plánu, potvrdili dvaja západní predstavitelia, podotkla AP.
Zalužnyj vývoj podľa svojich slov naďalej pozorne sleduje, ale na vojenskom rozhodovaní sa už nepodieľa. Zároveň uviedol, že od svojho odvolania sa s prezidentom stretli dvakrát a viedli pritom „absolútne priateľské“ rozhovory.
Niektorí analytici sa domnievajú, že Zalužného nedostatočné zapojenie do každodenných politických záležitostí Ukrajiny by mohlo oslabiť jeho popularitu medzi Ukrajincami.
Prieskumy verejnej mienky však podľa agentúry Reuters opakovane naznačujú, že bývalý hlavný veliteľ armády by bol hlavným rivalom prezidenta Zelenského vo voľbách, ak by sa rozhodol kandidovať. A keď sa voľby budú konať, pretože v čase vojny ich zakazujú ukrajinské zákony.