Republiková únia zamestnávateľov žiada vládu, politické strany a sociálnych partnerov o priorizovanie niekoľkých oblastí pre konkurencieschopné Slovensko. Jednými z nich sú zreformovanie daňového a odvodového systému, znížene byrokracie či prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Republiková únia zamestnávateľov to uvádza vo svojom dokumente o strategických prioritách pre konkurencieschopné Slovensko. „Žiadame zasadiť sa na národnej a […]
Menej ako 1 min. min.
Republiková únia zamestnávateľov žiada vládu, politické strany a sociálnych partnerov o priorizovanie niekoľkých oblastí pre konkurencieschopné Slovensko. Jednými z nich sú zreformovanie daňového a odvodového systému, znížene byrokracie či prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Republiková únia zamestnávateľov to uvádza vo svojom dokumente o strategických prioritách pre konkurencieschopné Slovensko.
„Žiadame zasadiť sa na národnej a európskej úrovni o nastavenie spravodlivého, stabilného a predvídateľného regulačného rámca pre podnikanie s porovnateľnými a nediskriminačnými podmienkami pre všetky ekonomické aktivity,“ uviedla únia s tým, že je potrebné okrem iného zaviesť jednotný systém transpozície legislatívy Európskej únie tak, aby sa eliminoval gold-plating.
Taktiež by podľa únie mala byť zvýšená efektívnosť výberu daní za súčasného znižovania daňového a administratívneho zaťaženia daňovníkov. Zrušiť by sa zas malo platenie osobitných odvetvových daní a odvodov. „Žiadame výrazne podporiť rozvoj e-governmentu a zabezpečiť funkčnosť jednotných kontaktných miest s cieľom umožniť efektívnu komunikáciu podnikateľov s orgánmi štátnej správy,“ dodala Republiková únia zamestnávateľov.
V rámci vzdelávania žiada aplikovať stratégiu rozvoja talentu na Slovensku, podporiť vytvorenie centier pre získavanie talentu v krajinách záujmu Slovenska. Sústava a obsah učebných a študijných odborov by mala byť reformovaná, a to vrátane doplnenia výučby digitálnej a finančnej gramotnosti.
Súčasťou zavedenia modernej pracovnej legislatívy by malo byť zrušenie sadzby minimálneho mzdového nároku pre príslušný platový stupeň v zákonníku práce. „Žiadame stanoviť záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy v prípade, že nedôjde k dohode sociálnych partnerov, ktorý by mal byť vo výške 50 percent priemernej mzdy, resp. 60 percent mediánovej mzdy v národnom hospodárstve,“ priblížila Republiková únia zamestnávateľov.
Garantovaný by mal byť podľa únie aj minimálny podiel verejných výdavkov z celkového hrubého domáceho produktu štátu na podporu aplikovanej vedy a výskumu. Okrem toho žiada konkrétne kroky aj pre dosiahnutie transparentného a účelného využívania prostriedkov z fondov Európskej únie či zamedzenie plytvania vo verejných financiách.
