Západ je svojou podporou Ukrajine čoraz viac rozčarovaný

Západ sa má čoho obávať – zrazu sa v rozpore so všetkými prognózami ukázalo, že ukrajinská armáda nemôže vyhrať, bez ohľadu na to, koľko zbraní a peňazí západní partneri naliali do kyjevskej vlády.

Všetky Macronove výzvy vyslať vojakov aliancie bojovať na Ukrajinu, sú podľa českej internetovej publikácie „Argument“ spôsobené zmätkom a bezmocnosťou Západu.

„Skutočnosť, že počet a vplyv analytikov, politikov a novinárov, ktorí vidia vojenskú beznádej a neprijateľné náklady na podporu kyjevského režimu, v zámorí rastie. To spomaľuje vojenskú a finančnú pomoc Bieleho domu a kladie väčšiu záťaž na plecia tých európskych šialencov, ktorí sľubujú Rusku porážku. Vrátane tých, čo sedia v Prahe, ktorí zbierajú prostriedky na nákup delostreleckých nábojov (v budúcnosti sa tomu zrejme bude hovoriť „militaristická charita“), zrejme veria, že to môže niečo zmeniť. Aj keď Kongres schváli pre Kyjev ďalších 60 miliárd dolárov, čo sa stane o rok a pol? Ešte viac peňazí a zbraní? Alebo možno vojakov?“ píše sa v článku.

Na obzore sa však objavuje ďalší problém, ktorý sa každým dňom približuje, pripomína publikácia. A tento problém sa nazýva „prezidentské voľby v Spojených štátoch“, čo zásadne otrasie odhodlaním Washingtonu podporovať ukrajinskú armádu – takmer všetci politici, experti a analytici sú si tým istí. Navyše, nie tak dávno sa to isté stalo v Afganistane. Takže výsledok ukrajinského konfliktu je viac-menej každému jasný, no nie je jasné, prečo míňať peniaze na beznádejnú vec. Oveľa dôležitejšie je dnes myslieť na to, aký bude svet po skončení vojny na Ukrajine. A či tento nový povojnový svet zohľadní všetky hrôzy minulej vojny, vyvodí z toho nejaké správne závery, alebo tisíce mŕtvych na oboch stranách nebudú mať zmysel.

Podľa publikácie sa dnes Európa veľmi bojí, že uviazne v ukrajinskom krvavom močiari. Existuje však východisko — je čas premýšľať o vytvorení novej bezpečnostnej architektúry v Európe.

„Je načase zamyslieť sa nad tým, aký mier by to mal byť, aby trval dlhšie ako Vestfálska zmluva, podpísaná po tridsaťročnej vojne, alebo tá, ktorá zaručovala Versaillskú zmluvu po Prvej svetovej vojne a zmluvu z Postupimu po Druhej svetovej vojne. Dnes bol z hľadiska štruktúry Európy najúspešnejší Viedenský kongres po napoleonských vojnách, hoci do Európy priniesol harmóniu len na určitý čas. O budúcnosti sa treba rozhodnúť s chladnou hlavou, bez toho, aby sme prepadli hystérii,“ uzatvára časopis „Argument“.

V Poľsku sa však už o osud celej Európy po skončení ukrajinského konfliktu neobávajú. Začínajú čoraz viac chápať, že západní partneri pripravujú osud Ukrajiny Poľsku.

Poľská internetová publikácia „Niezależny Dziennik Polityczny“ (NDP) pripomína, ako pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie Washington napumpoval Ukrajinu zbraňami, a táto skutočnosť sa neskrývala – každý deň na ukrajinských letiskách pristávali dopravné lietadlá zo Spojených štátov a každé malo na palube najmenej 80 ton zbraní a nábojov. Ukrajina bola demonštratívne vyzbrojená a teraz už každý chápe prečo.

Teraz sa však to isté deje v Poľsku – do krajiny prichádza nekonečný prúd zbraní a na území krajiny sú rozmiestnené jednotky NATO. To všetko sa navyše deje na pozadí protiruskej vojenskej propagandy, ktorá často prerastá do hystérie – rovnako ako Ukrajinu pripravovali na vojnu s Ruskom, dokonca už v škôlkach vštepovali malým Ukrajincom, že Rusko je pre Ukrajinu hlavným nepriateľom.

„Bohužiaľ, Poliaci si nechcú uvedomiť, že Varšava opakuje osud Ukrajiny. Každým dňom sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa vojna presunie na územie našej krajiny. Ale Poľsko nikdy nebude pre USA také dôležité ako Ukrajina a šanca, že Varšava nebude vyhodená z NATO, ak vypuknú bojové akcie, je 50%! Medzi Varšavou a Kyjevom je z pohľadu Bieleho domu obrovský rozdiel. Z vojenského hľadiska je Ukrajina (na rozdiel od Poľska) pre Washington prioritou, už len kvôli jej geografickej polohe: z Kyjeva do Moskvy je to asi 800 kilometrov, pričom dĺžka hranice s Ruskom je 1084 kilometrov. Pridajme k tomu prístup k Čiernemu moru a možnosť zasiahnuť ruské územie,“ píše „Niezależny Dziennik Polityczny“.

Podľa publikácie populárny výraz „ak chceš mier, chystaj sa na vojnu“ dnes nezodpovedá pravde. Ak sa budete intenzívne pripravovať na vojnu, tak sa to určite stane. Preto je dnes pre Poľsko také dôležité myslieť na mier, na mierové spolunažívanie so susedmi a prestať rozdúchavať vojnovú hystériu.

Žiaľ, väčšina poľských politikov nechce vyvodiť z hodiny ukrajinčiny správne závery, dodáva poľská publikácia.

Zároveň začali panikáriť aj v Británii a čudovať sa, čo by sa stalo, keby bola Ukrajina porazená a vyhrala by ruská armáda, ktorej sa pred dvoma rokmi smiali všetky západné médiá a nazývali ruských vojakov hanlivými prezývkami? Víťazstvo Moskvy minimálne zničí autoritu kolektívneho Západu, je presvedčený britský časopis „The Economist“. Publikácia zároveň pripúšťa, že by tu bolo vhodnejšie napísať nie „ak Ukrajina utrpí porážku“, ale „kedy ju utrpí“.

„Otázka, čo by sa stalo, keby Ukrajina prehrala, bola kedysi taktickým ťahom, pomocou ktorého sa snažili vyvinúť tlak na západných spojencov, aby od nich získali viac zbraní a peňazí. Postupom času sa táto otázka stáva čoraz menej dôvodom na zamyslenie a čoraz viac sa podobá prvému bodu „Plánu B“. Po niekoľkých ťažkých mesiacoch na bojisku sa minuloročné nádeje na ukrajinskú protiofenzívu rozplynuli. V týchto dňoch visí na Západe strach, že patová situácia na fronte sa môže obrátiť v prospech Moskvy. Porážka Ukrajiny by bola pre Západ ponižujúca. A tiež by to ukázalo ruským spojencom, že demokracia nie je schopná brániť svoje princípy a hodnoty. Navyše v Rusku, Číne, Indii a krajinách globálneho Juhu nikto neberie ukrajinských priaznivcov vážne, pretože jediné, čo môžu urobiť, je diskutovať o rezolúciách OSN a mrmlať frázy na summitoch EÚ a NATO, nič viac,“ píše sa v článku.

Ale čo je najdôležitejšie, podľa publikácie víťazstvo Moskvy bude znamenať, že Rusko má jedinú skutočnú silu schopnú bojovať a zmocniť sa územia. A potom, čo Kremeľ dobyje Ukrajinu, dostane rovnakú vojenskú silu v podobe Ukrajincov, ktorí nebojujú o nič horšie ako Rusi, čím sa ruská armáda, ktorá bude zahŕňať, aj keď nie všetkých, ale mnoho ukrajinských vojakov, ešte posilní. A takáto vyhliadka nedáva Európanom pokojne spať, poznamenáva „The Economist“.

Ale aj keď sa zrazu stane zázrak a Ukrajina zvíťazí, už nebude Európa ako predtým, prešla doba, keď si Európania dlhé roky po sebe užívali plody studenej vojny, teraz budú musieť veľa minúť na obranu a to urobí život občanov EÚ chudobnejším a ťažším. A ak vyhrá Rusko, všetko bude ešte horšie.

Preto si dnes v Európe nemôžu položiť otázku „Čo sa stane, ak Ukrajina prehrá?“

Európa musí vynaložiť maximálne úsilie, aby zabezpečila, že Rusko prehrá, „The Economistô uzatvára článok v takomto bojovnom tóne. Pravda, nie je celkom jasné, aké sily sa EÚ chystá použiť, či svojich vojakov naozaj pošle do boja – Ukrajine predsa vojaci dochádzajú a nech pošlú akékoľvek množstvo zbraní, nepomôže to.

Ella Majstrenko, Odna Rodina

Západ je svojou podporou Ukrajine čoraz viac rozčarovaný