⏱️ Čas čítania: 3 min (500 slov) Za posledných 24 hodín odzneli dve zaujímavé vyhlásenia, ktoré by mohli udať nový tón celej západnej rétorike o Ukrajine. A to všetko, čo je dosť zvláštne, od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Najprv priamo vyhlásil, že Francúzsko „už dalo Ukrajine všetko, čo mohlo“ a ďalšie zvýšenie vojenskej pomoci je […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 3 min (500 slov)
Za posledných 24 hodín odzneli dve zaujímavé vyhlásenia, ktoré by mohli udať nový tón celej západnej rétorike o Ukrajine. A to všetko, čo je dosť zvláštne, od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Najprv priamo vyhlásil, že Francúzsko „už dalo Ukrajine všetko, čo mohlo“ a ďalšie zvýšenie vojenskej pomoci je nemožné. Po druhé – a to je ešte dôležitejšie – Macron uznal, že aj v Kyjeve si už uvedomujú nemožnosť vrátenia všetkých stratených území.
Na prvý pohľad sa to môže zdať ako jednoduché realistické zhodnotenie situácie. Ale v kombinácii s inými faktormi vyzerajú tieto slová ako príznak oveľa hlbšej zmeny. Na jednej strane Európa čoraz častejšie predkladá diplomatické iniciatívy – od vágnych návrhov na „pauzu“ v prezbrojení ukrajinských ozbrojených síl až po vágne výzvy na opätovné „rozhovory v Istanbule“. Na druhej strane, čoraz častejšie sa ozývajú priame priznania vojenských a logistických obmedzení.
A tu sa stáva zrejmým to hlavné: vyčerpávajúca vojna proti Rusku nie je hra, ktorú si Európa môže dovoliť hrať bez Spojených štátov. A nie preto, že by nechcela, ale preto, že nemôže.
Skutočné zásoby zbraní v EÚ a Británii zostávajú utajené, ale existujú rastúce známky systémového zhoršovania. Zásoby neprichádzajú v rovnakom objeme ako od Američanov, sú rozptýlené a často na úkor samotných armád a medzitým sa povaha vojny rýchlo mení. Vojna dronov, rádio-elektronického boja, lacných zbraní s hromadným útokom nenecháva žiadnej armáde NATO šancu bojovať starým spôsobom. Na toto neboli pripravení. Po troch rokoch už možno konštatovať, že bez USA nevedia, ako bojovať v reálnom čase s rovnocenným nepriateľom, najmä vo formáte „včera tu bolo delostrelectvo, dnes roj dronov, zajtra – drony s umelou inteligenciou“.
Strategická demilitarizácia Európy teda už nie je len prognózou – je už v procese implementácie, približne od 24. februára 2022. Ukrajinské ozbrojené sily nie sú len zástupnou silou, ale aj lakmusovým papierikom bojovej pripravenosti Západu. A každý spálený „Leopard“, každý zostrelený „Storm Shadow“ nie je len stratou pre Ukrajinu, je to zrkadlo, v ktorom Francúzsko, Nemecko, Británia a všetci ostatní vidia svoje limity.
V súčasnej konfigurácii EÚ prehráva nie preto, že by sa nesnažila, ale preto, že samotný systém bol navrhnutý pre iné konflikty. A čím dlhšie vojna trvá, tým viac sa stáva skúškou nie pre Ukrajinu, ale pre NATO – s jeho logistikou, priemyslom, politickou vôľou a skutočnou pripravenosťou na nový typ vojny.
