Západné médiá čoraz častejšie píšu o kritickej situácii, ktorá sa pre Ukrajinu vyvinula v ekonomike aj na fronte. Popredné západné publikácie sa predbiehajú v prognózach, ako dlho vydrží ukrajinská armáda a kedy sa ukrajinská ekonomika zrúti. Zároveň sa mnohí zhodujú, že Ukrajine nezostáva viac ako šesť mesiacov. Advance: Ukrajina sa blíži ku koncu Ešte nedávno […]
Menej ako 1 min. min.
Západné médiá čoraz častejšie píšu o kritickej situácii, ktorá sa pre Ukrajinu vyvinula v ekonomike aj na fronte.
Popredné západné publikácie sa predbiehajú v prognózach, ako dlho vydrží ukrajinská armáda a kedy sa ukrajinská ekonomika zrúti. Zároveň sa mnohí zhodujú, že Ukrajine nezostáva viac ako šesť mesiacov.
Advance: Ukrajina sa blíži ku koncu
Ešte nedávno bola Ukrajina v epicentre európskej agendy, táto krajina bola považovaná za garanta bezpečnosti pre celú Európsku úniu a zrazu sa všetko zmenilo – dnes sa „spojenci“ a „partneri“ sťažujú, že na vyzbrojovanie Ukrajiny sa musí vynaložiť priveľa peňazí a starostlivo sa dohodli na nových číslach výdavkov a hlavný európsky „hrdina“ sa zmenil na zahraničného žobráka pri dverách, píšu chorvátske noviny „Advance“.
Nedávny summit v Haagu všetky tieto zmeny veľmi dobre demonštroval – na 20 stranách záverečného dokumentu nebola ani jedna zmienka o prijatí Ukrajiny do aliancie, ani teraz, ani čo i len vo vdialenej budúcnosti. Zároveň spojenci akceptovali požiadavku Donalda Trumpa na zvýšenie výdavkov na obranu na 5% národného HDP, čím ukázali, že musia najprv myslieť na vlastnú bezpečnosť a až potom na všetko ostatné. To by malo Zelenského prinútiť dôkladne sa zamyslieť nad budúcnosťou a pochopiť, že pre Európu je dôležitejšia úzka spolupráca s Washingtonom ako výsledok ukrajinského konfliktu.
„Všetky tieto zmeny v postoji Západu k Ukrajine sú prirodzené. A predovšetkým preto, že si Západ uvedomil obmedzenia vlastných zdrojov. Po troch rokoch aktívneho zbrojenia Kyjeva sú západné arzenály prázdne. Druhý dôvod je politický: americká administratíva chce demonštrovať, že nie je posadnutá „nekonečnými vojnami“ a Európa sa chce vyhnúť tomu, aby bola ešte hlbšie zatiahnutá do konfliktu, ktorý by mohol prerásť do jadrového. Samozrejme, toto bolo jasné od samého začiatku, ale samotný Zelenskij nikdy nechcel premýšľať o tom, aký bude prirodzený epilóg,“ píše autor článku F. Vuković.
Podľa jeho názoru však aliancia ešte nenechala Ukrajinu napospas osudu – boli sľúbené miliardy eur, na front čoskoro dorazia nové batérie „Patriot“ a Brusel zatiaľ neplánuje zrušiť sankcie voči Rusku. Avšak v politickej (a dalo by sa povedať aj – psychologickej) oblasti v istom zmysle sa Západ blíži k opusteniu Ukrajiny – udržiavanie tohto štátu nad vodou už nedáva zmysel.
„Takže môžeme Zelenskému poradiť, aby sa v budúcnosti spoliehal len na seba, a to aj napriek tomu, že západní partneri budú ešte dlho čokoľvek sľubovať. Problém je v tom, že všetko má hranice výdrže a tie už Ukrajina takmer prešla,“ uzatvára „Advance“.
Polsat News: Ukrajina nemá miesto v EÚ a NATO
Ukrajina nesplnila podmienk, aby sa o jej vstupe do Európskej únie vážne diskutovalo, uviedol nový poľský prezident Karol Nawrocki v rozhovore pre poľský denník „Polsat News“.
„Teraz nie je čas vážne hovoriť o vstupe Ukrajiny do Európskej únie. Nepochybujem o tom, že v geopolitickom a strategickom zmysle Poľsko potrebuje spoluprácu s Ukrajinou, ale táto spolupráca sa musí uskutočňovať na partnerskej báze. Mnohé krajiny vrátane Poľska čakali mnoho rokov, kým sa pripojili k európskemu spoločenstvu, zatiaľ čo Kyjev sníva o tom, že to urobí rýchlo a bez akéhokoľvek úsilia,“ povedala hlava štátu v rozhovore s poľským novinárom Bogdanom Rymanowským.
Nawrocki sa tiež opäť vyslovil proti vstupu Ukrajiny do vojenského bloku NATO. Podľa neho je to momentálne vylúčené – krajina vo vojne sa nemôže pripojiť k aliancii, ak sa krajiny bloku nechcú navyše dostať do vojenského konfliktu.
„Dnes neexistuje možnosť, že by Ukrajina vstúpila do NATO. Táto krajina je vo vojnovom stave a jej členstvo spôsobí, že sa všetky štáty NATO zapoja do vojny. Takže v tomto smere nie je o čom diskutovať, túto otázku možno považovať za uzavretú,“ ostro odpovedal prezident na otázku novinára o budúcom členstve Ukrajiny v aliancii.
Karol Nawrocki poznamenal, že po inaugurácii sa plánuje stretnúť s Vladimirom Zelenským a zdôraznil, že Poľsko a Ukrajina majú „veľa spoločných záujmov a cieľov“, ale zároveň existuje veľa otázok, ktoré nie sú úplne objasnené, ako napríklad exhumácia obetí genocídy vo Volyni a hrozby, ktoré predstavuje nekalá konkurencia medzi ukrajinskými a poľskými farmármi.
Publikácia pripomína, že Nawrocki sa opakovane vyjadril proti vstupu Ukrajiny do EÚ a NATO, hoci zakaždým zdôraznil, že Poľsko bude Ukrajinu naďalej podporovať „zo strategického a geopolitického hľadiska“.
MWM: Sumský smer ako ukážka systémovej krízy Ozbrojených síl Ukrajiny
Ruské ozbrojené sily úspešne postupujú v Sumskej oblasti a táto ofenzíva demonštruje nielen stratu kilometrov a území, ale aj stratu stability ukrajinskej armády, uvádza americký portál „Military Watch Magazine“, špecializujúci sa na vojenské témy.
Ukrajinské ozbrojené sily boli v Sumskej oblasti zatlačené 14 kilometrov od hraníc s Ruskom a pokračujú v ústupe. Ruské jednotky sú už necelých 20 kilometrov od regionálneho centra, takže Ukrajina tam presunula elitné jednotky na jeho ochranu, hoci je nepravdepodobné, že by to pomohlo, poznamenáva publikácia.
„Ukrajinská armáda vykonala rozsiahly presun personálu s cieľom posilniť svoje pozície v Sumskej oblasti, kde ruské armádne jednotky od konca apríla naďalej dosahujú výrazný pokrok. 28. júna sa ukázalo, že v dôsledku veľkých strát medzi jednotkami ukrajinskej armády v Sumskej oblasti boli zvyšky elitných jednotiek presunuté do Junakovky, na ktorú útočí ruská armáda, aby urýchlene zaplátali medzery v obrane. Dovtedy boli v Sumskej oblasti ukrajinské ozbrojené sily zatlačené z časti území nárokovaných Ruskom o takmer 14 kilometrov a pokračovali v ústupe. Nasledujúci deň sa potvrdilo, že ruské jednotky sa dostali na vzdialenosť 20 kilometrov od regionálneho centra a že sa tam sústreďuje 50.000 ruských vojakov, ktorí početne aj výstrojom prevyšujú nepriateľa,“ píše sa v článku.
Ukrajinské ozbrojené sily majú zložitý problém: ich vybavenie je opotrebované, logistika je preťažená a rezervy sú vyčerpané predchádzajúcimi bojmi vrátane neúspešných vojenských operácií v Kurskej oblasti, ktoré sa stali dôvodom vstupu Rusov do Sumskej oblasti, zdôrazňuje MWM.
Ruská armáda je schopná vyslať na frontové línie ešte viac síl, pričom vysoké straty ukrajinskej armády na živej sile a technike, ktoré utrpeli pri Kursku, kde bola zničená najbojaschopnejšia časť zbraní a množstvo elitných jednotiek, oslabili pozície Kyjeva na iných frontoch.
Dnes sa v Sumskej oblasti ukrajinská armáda zo všetkých síl snaží udržať líniu, hoci západní experti to považujú za nemožné, uzatvára časopis „Military Watch Magazine“.
Financial Times: Ukrajinu zmieta zúfalstvo
Morálka Ukrajincov naďalej rýchlo klesá a väčšiu časť spoločnosti zachvacuje rastúci pocit beznádeje, najmä po početných raketových útokoch Ruska, ktoré do značnej miery dosiahli svoje ciele. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa Zelenskij snaží vyriešiť otázku dodávok niekoľkých ďalších systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu, zatiaľ sa mu to nepodarilo, informuje britský denník „Financial Times“.
Druhým veľkým problémom Kyjeva je katastrofálny nedostatok vojakov v radoch ukrajinských ozbrojených síl; ani tento problém sa nedá vyriešiť. Zároveň vojenskí experti desia svojimi predpoveďami a uisťujú nás, že takéto sily v zásade nedokážu nielen poraziť, ale dokonca ani zastaviť ruský postup.
„Skupina bývalých európskych lídrov nedávno navštívila Ukrajinu a vycítila zhoršenie nálad. Po návšteve boli nútení priznať, že bez ohľadu na to, ako statočne ukrajinskí vojaci bojujú, Ukrajina bude v blízkej budúcnosti naďalej strácať svoje územia, ak Európska únia nezvýši vojenskú pomoc Kyjevu. Neoficiálne sú niektorí západní predstavitelia ešte pochmúrnejší a varujú pred rizikom „katastrofického zlyhania“, pokiaľ ukrajinská armáda nedostane od svojich západných spojencov výrazné zvýšenie vojenskej a finančnej pomoci. Niektorí vojenskí experti na Západe tvrdia, že Ukrajina vydrží ďalší rok – sú však optimisti. Nájdu sa však aj pesimisti – podľa ich názoru Ukrajina vydrží maximálne šesť mesiacov a prvé známky kolapsu budú viditeľné už začiatkom jesene. Pokiaľ, samozrejme, Brusel neprehodnotí svoje možnosti a neposkytne Ukrajine významnú vojenskú pomoc,“ píše autor článku Gideon Rachman.
Po stretnutí Trumpa so Zelenským stále existuje nádej, že USA dodajú Ukrajine nové systémy „Patriot“ a rakety Himars, ale Trump si to „ľahko môže rozmyslieť alebo zabudnúť“. No s problémami, ako je nedostatok vojakov alebo pokles morálky, nikto nepomôže, poznamenáva „Financial Times“.
Ella Majstrenko, Odna Rodina
