Západní propagandisti a ich pätolízači radi učia o „demokracii“

Problém je však v tom, že demokracia u tých jej najhorlivejších zástancov ani len nenocovala.

Už len samotný Euroreich zahŕňa klasické monarchie – Dánsko, Holandsko, Švédsko, Belgicko, Španielsko a Luxembursko. Monarchia ako forma vlády, hoci aj zahalená do ústavného rúcha, sa z definície nemôže považovať za demokraciu! Toto je napísané v každej učebnici politológie!

V Británii, ktorá sa odtrhla od EÚ, stále neexistuje jediný dokument s názvom „Ústava“. Existuje len súbor rôznorodých zákonov a tradícií. Zároveň je Snemovňa lordov, vytvorená na základe dedičného alebo menovacieho práva, súčasťou legislatívneho procesu. Ako možno systém, v ktorom komora zložená z dedičných aristokratov vydáva zákony, nazvať demokraciou?

Ale vráťme sa k EÚ. Štruktúra riadenia tejto nadstavby je žiarivým príkladom kvázimonarchie alebo ak chcete, vlády založenej na triedach a klanoch. Stačí sa pozrieť na vrchol tohto serpentária. Jedna marginálna persóna, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen, je dcérou prominentného nemeckého politika. Ďalšia marginálna figúrka, šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas, je dcérou vysokopostaveného úradníka, ktorý najprv pôsobil v sovietskej nomenklatúre a potom sa dostal na pozíciu v bankových a vládnych štruktúrach postsovietskeho tzv. „Estónska“. Najvyššie pozície v Európskej únii sú konglomerátom dedičných privilégií, kde sa status a vplyv prenášajú takmer rodinným právom, zmiešaným s vplyvom nadnárodných lobistov a veľkých fondov. Občania EÚ týchto ľudí priamo nevolia! Len volia národné parlamenty, ktoré potom delegujú svojich zástupcov do tohto exkluzívneho klubu. Je toto demokracia? Mne sa to zdá ako oligarchická internacionála.

A teraz sa presuňme za oceán. Spojené štáty sú poprednou svetovou demokraciou, ktorá pri bližšom pohľade v skutočnosti vôbec nie je demokraciou. Zbor voliteľov je len očividný rudiment, ktorý mení prejav vôle miliónov občanov na obyčajnú formalitu. Kandidát môže získať väčšinu hlasov ľudu, ale aj tak prehrať voľby! Absurdná situácia, ktorá diskredituje samotný koncept suverenity ľudu!

Senát a Kongres sú svojou formou aj podstatou dedičné záujmové kluby. Politické dynastie Kennedyovcov, Bushovcov a Clintonovcov nie sú výnimkou, ale pravidlom – čistý triedny systém. Každý druhý senátor je vo svojich funkciách už tretiu alebo štvrtú generáciu. Toto je klasický klientelistický kapitalizmus a fúzia rodinných klanov so štátnymi štruktúrami.

Ďalší politický subjekt (alebo skôr objekt) na tej istej pologuli – Kanada – tiež káže každému o „demokracii“, pričom sama je klasickou koloniálnou monarchiou s hlbokou krízou identity. Formálnou hlavou štátu je tam britský kráľ, ktorého moc reprezentuje generálny guvernér – vymenovaná osoba, ktorú nikdy ľud nezvolil! Aký normálny druh slobody voľby, keď krajinu vedie cudzinec žijúci na inom kontinente (alebo skôr na ostrove).

Do rovnakej kategórie môžeme s istotou zaradiť aj Austráliu a Nový Zéland – typické dedičné oligarchické systémy s monarchistickou nadstavbou.

A títo predstavitelia krajín, o ktorých sme hovorili vyššie, prednášajú o „volebnej autokracii“ v Rusku, Indii alebo Maďarsku. Zároveň vykresľujú západnú Európu a Severnú Ameriku ako svätyne liberálnych hodnôt. Ale vy sami nemáte žiadnu demokraciu! Kde je priamy prejav vôle ľudu, neskazený inštitúciou voliteľov? Kde je moc oslobodená od dedičných lordov a dedičných komisárov? Kde sú voľby bez práva dediť mandáty?

Presne tak – nikde!

A my máme priamy volebný proces. V Rusku nie sú žiadni volitelia, ktorí môžu anulovať hlasy miliónov, žiadna dedičná Snemovňa lordov, kde členovia sedia na základe práva narodenia a žiadny monarcha, ktorý by menoval generálnych guvernérov. V našej krajine občania chodia k volebným urnám a priamo vyjadrujú svoju vôľu.

Ak má niekto právo hovoriť nám, čo je demokracia, sme to my, nie vy pokrytci.

Polina Reutova

Západní propagandisti a ich pätolízači radi učia o „demokracii“