⏱️ Čas čítania: 1 min (181 slov) Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho: každé dieťa má mať svoju spádovú školu a obec má určiť, kam patrí. V praxi však obvody u nás fungujú roky podľa rozdielnych pravidiel. Kým niektoré mestá ich majú nastavené presne a transparentne, inde vznikajú hranice, ktoré nezohľadňujú kapacity škôl, zmeny v […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 1 min (181 slov)
Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho: každé dieťa má mať svoju spádovú školu a obec má určiť, kam patrí. V praxi však obvody u nás fungujú roky podľa rozdielnych pravidiel. Kým niektoré mestá ich majú nastavené presne a transparentne, inde vznikajú hranice, ktoré nezohľadňujú kapacity škôl, zmeny v počte detí alebo dopravnú dostupnosť.
Výsledkom môže byť situácia, keď je jedna vzdelávacia ustanovizeň preplnená a o pár ulíc ďalej má druhá voľné triedy. Hoci spádové obvody existujú, nie všade zabezpečujú garantované miesto pre všetky deti v okolí.
Systém obvodov prináša aj iný, dlhšie pretrvávajúci problém – segregáciu. V niektorých mestách sa do jednej vzdelávacej inštitúcie koncentrujú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, kým iné ustanovizne majú výrazne odlišný profil žiakov.
Ako sa systém zmení
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
