V sídelnej budove Matice slovenskej sa dnes uskutočnilo pracovné zasadnutie Predsedníctva Matice slovenskej, ktoré sa konalo symbolicky v deň 200. výročia narodenia Daniela Maróthyho, štúrovca, evanjelického kňaza, básnika a otca známej spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltésovej. Rokovanie, ktoré otvoril predseda MS Marián Gešper, sa nieslo nielen v duchu plánovania budúcich aktivít, ale aj pripomínania si významných osobností […]
Menej ako 1 min. min.
V sídelnej budove Matice slovenskej sa dnes uskutočnilo pracovné zasadnutie Predsedníctva Matice slovenskej, ktoré sa konalo symbolicky v deň 200. výročia narodenia Daniela Maróthyho, štúrovca, evanjelického kňaza, básnika a otca známej spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltésovej. Rokovanie, ktoré otvoril predseda MS Marián Gešper, sa nieslo nielen v duchu plánovania budúcich aktivít, ale aj pripomínania si významných osobností slovenského národa.
Zasadnutia sa zúčastnil aj pán Ján Vitko, ktorého prítomnosť bola dôvodom na osobitné uznanie. Práve on svojím genealogickým výskumom prinavrátil do pamäti slovenského národa hrdého učiteľa Alexandra Vitka – slovenského vlastenca, ktorý bol v období maďarizácie prenasledovaný za vyučovanie detí v slovenčine a zomrel predčasne v dôsledku týchto represií.
Na slávnostnom podujatí Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi, ktoré sa konalo 18. júna 2024, bola odhalená pamätná tabuľa tejto významnej osobnosti. Ako vtedy vyzdvihol predseda MS Marián Gešper: „Osobnosť Alexandra Vitka je veľmi zaujímavá v tom, že je zhmotnenie príkladu stoviek slovenských učiteľov, študentov, úradníkov, aktivistov, teda národovcov, ktorí žili v posledných desaťročiach toho najtvrdšieho brachiálneho uhorského režimu. V časoch silnejúcej maďarizácie, keď vzdelávanie v rodnej reči bolo stále viac obmedzované, boli mnohí učitelia či študenti zo škôl vylúčení, niekoľkých z nich dokonca uväznili a neskôr poslali aj na front prvej svetovej vojny. Bola to maďarizačná politika, ktorá už od ľudovej školy potláčala slovenské vzdelanie a jazyk. Každý odpor pokladala za samovoľné búrenie proti poriadku, za zločinné podvratníctvo bez podkladu, ktoré treba trestať vyhodením z práce, škôl, prenasledovaním či väznením.“
Okrem Alexandra Vitka sa Ján Vitko zaslúžil aj o objasnenie života ďalšej významnej, takmer zabudnutej postavy slovenských dejín – čestného kanonika Pavla Vitka, ktorý pôsobil ako prísediaci oravskej súdnej stolice a bol autorom prvej botanickej zbierky Oravy. Bol zároveň kanonikom katedrálneho chrámu sv. Martina na Spišskej Kapitule. Ján Vitko ako prvý súhrnne spracoval poznatky o jeho diele, čím doplnil mozaiku národnej pamäti o jedinečné fakty z vedeckej, náboženskej i regionálnej histórie.
Matica slovenská si tak na dnešnom zasadnutí nielen plánovala budúce kroky, ale aj pripomenula význam udržiavania a oživovania historického povedomia. Výskum Jána Vitka je ukážkou toho, ako môže osobné nasadenie obohatiť kolektívnu pamäť národa a prepojiť minulosť s prítomnosťou. Výber dátumu zasadnutia tak nadobudol hlbší význam – vzdali sme hold nielen štúrovskému básnikovi Maróthymu, ale aj dvom ďalším výnimočným mužom nesúcim priezvisko Vitko.
text/foto: Informačné ústredie MS
