Centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík nakupujú zlato s cieľom diverzifikovať svoje rezervy. Tlačí ich k tomu úsilie najsilnejších ekonomík zo skupiny G7 použiť zmrazené ruské aktíva. Uviedla to vo štvrtok ruská centrálna banka. Informovala o tom agentúra Reuters. Cena zlata vzrástla od začiatku tohto roka o 59 percent a smeruje k najvýraznejšiemu celoročnému rastu od […]
Menej ako 1 min. min.
Centrálne banky rozvíjajúcich sa ekonomík nakupujú zlato s cieľom diverzifikovať svoje rezervy. Tlačí ich k tomu úsilie najsilnejších ekonomík zo skupiny G7 použiť zmrazené ruské aktíva. Uviedla to vo štvrtok ruská centrálna banka. Informovala o tom agentúra Reuters.
Cena zlata vzrástla od začiatku tohto roka o 59 percent a smeruje k najvýraznejšiemu celoročnému rastu od roku 1979. Historické maximum zaznamenala 20. októbra, keď dosiahla 4381,21 dolára (3781,47 eura) za troyskú uncu (31,1 g), a aj keď medzitým klesla, stále sa drží výrazne nad 4100 dolárov za uncu. Okolo 17:00 nášho času sa pohybovala nad 4157 dolárov za troyskú uncu.
Podľa Bank Rossii sa pod rast záujmu o zlato podpisuje pokračujúca neistota, čo sa týka budúceho rastu svetovej ekonomiky. „Ďalšiu podporu však drahý kov získava v dôsledku dopytu zo strany centrálnych bánk na rozvíjajúcich sa trhoch, ktoré pokračujú v diverzifikácii svojich rezerv v reakcii na diskusie v G7 o použití zmrazených ruských aktív,“ dodala centrálna banka.
Západné štáty zmrazili v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu ruské aktíva zhruba za 300 miliárd dolárov (258,93 miliardy eur). Z nich aktíva za približne 210 miliárd eur sú zmrazené v Európe a z tohto objemu 185 miliárd eur sa nachádza v Belgicku v Centrálnom depozitári cenných papierov Euroclear. Agentúra Reuters dodala, že k 14. novembru dosahovali ruské zlaté a devízové rezervy hodnotu 734,1 miliardy dolárov.
