Oneskorené pravidlá pre obnoviteľné zdroje či nevyriešené spoplatnenie emisií pre domácnosti znamenajú pre Slovensko pokuty, ale aj nestabilné legislatívne prostredie pre ľudí aj firmy. Úrad vlády ja začiatkom mája na pripomienkovanie nelegislatívny materiál s názvom „Informácia o transpozičnom deficite a harmonograme jeho odstránenia“. Predložil ho vedúci úradu Juraj Gedra s tým, že materiál poskytuje prehľad […]
Menej ako 1 min. min.
Oneskorené pravidlá pre obnoviteľné zdroje či nevyriešené spoplatnenie emisií pre domácnosti znamenajú pre Slovensko pokuty, ale aj nestabilné legislatívne prostredie pre ľudí aj firmy.
Úrad vlády ja začiatkom mája na pripomienkovanie nelegislatívny materiál s názvom „Informácia o transpozičnom deficite a harmonograme jeho odstránenia“. Predložil ho vedúci úradu Juraj Gedra s tým, že materiál poskytuje prehľad o všetkých európskych právnych aktoch, ktoré slovenské ministerstvá doteraz neprebrali alebo prebrali len čiastočne do vnútroštátneho práva.
Konštatuje v ňom že Slovensko mešká s presadzovaním viacerých smerníc EÚ dôležitých pre zelenú transformáciu energetiky do domácej legislatívy. Na zozname sú smernice, pri ktorých Slovensku hrozí, že zmešká termín 31. mája 2025 na ich transpozíciu. Ďalšia časť dokumentu informuje o opatreniach, ktorým uplynie lehota pre transpozíciu v období od 1. júna do 31. júla 2025.
Hoci je v názve dokumentu, ktorý je momentálne štádiu vyhodnocovania pripomienok, slovo „harmonogram“, ktorý má odstrániť transpozičný deficit európskej legislatívy, úrad vlády v ňom neuvádza presné termíny, dokedy majú jednotlivé rezorty tieto nedostatky napraviť.
Vláda: Oneskorenie legislatívy nemá negatívny vplyv
Absencia presných termínov nápravy má podľa mimovládok združených v Klimatickej koalícii za následok, že zákony sa budú navrhovať nesystémovo a unáhlene v zrýchlenom konaní. „Transpozícia kľúčových smerníc v oblasti klimatickej, energetickej a environmentálnej politiky pritom významne ovplyvňuje podnikateľské a investičné prostredie aj životy obyvateľstva SR,“ píšu v pripomienke.
Slovensko môže dostať za neplnenie termínov pokuty, ale zároveň to necháva domácnosti aj firmy v neistote. Meškanie pravidiel, ktoré Slovensko na európskej úrovni odsúhlasilo, pripravuje domácnosti o čas na prípravu napríklad na spoplatnenie emisií pre domácnosti či zmeny na trhu s elektrinou.
Úrad vlády to tak nevidí a v doložke vplyvov konštatuje pravý opak. „Materiál nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu, vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu,“ tvrdí.
Mimovládky vyzývajú predovšetkým ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia, aby prišli s konkrétnymi a záväznými termínmi pre odstránenie transpozičných deficitov. To by podľa nich zabezpečilo, že proces tvorby a prijímania týchto dôležitých zákonov bude predvídateľný, transparentný a načas. Štandardný, a nie zrýchlený legislatívny cyklus je zárukou zapojenia verejnosti a odborníkov, argumentuje Klimatická koalícia.
Na resty vlády môžu doplatiť zraniteľné domácnosti
Meškajúca legislatíva sa týka viacerých kľúčových častí Európskej zelenej dohody, ktoré majú naštartovať energetickú transformáciu Slovenska. Už takmer jeden a pol roka mešká napríklad reforma systému obchodovania s emisnými kvótami ETS2. Tá zavádza spoplatnenie využívania fosílnych palív v pri vykurovaní a doprave pre domácnosti. Systém má začať naplno fungovať v roku 2027.
Zodpovedné za jeho prevedenie do slovenskej legislatívy je ministerstvo životného prostredia, ktorého šéf Tomáš Taraba to dlhodobo odmieta. Na transpozíciu malo Slovensko čas do konca roku 2023 s odkladom do júna 2024. Ani jeden termín nestihlo, čo v októbri 2024 oznámilo eurokomisii. „Ďalší legislatívny proces potrebný na dosiahnutie úplnej transpozície smernice do slovenského právneho poriadku sa ešte nezačal,“ konštatuje úrad vlády. Nastavenie systému obchodovania s emisiami bude mať veľký vplyv na domácnosti a firmy, ktoré budú mať menej času sa na jeho nástup pripraviť.
Od roku 2027 sa má totiž finančne znevýhodniť používanie fosílnych palív – v praxi to znamená, že sa domácnostiam predraží vykurovanie plynom, či využívanie áut so spaľovacími motormi. Európska komisia chce predísť tomu, aby na spoplatnenie znečisťovania doplatili najchudobnejší a preto by Slovensko malo začať pripravovať pravidlá pre takzvaný Sociálno-klimatický fond, ktorý by mal najzraniteľnejším domácnostiam kompenzovať zvýšené náklady.
Hoci na návrhu fungovania a využitia fondu už vláda pracuje, je otázne, či bude dostatočne adresný, keďže mu chýba právny rámec systému obchodu s emisiami, ktorého sociálne dopady má tento fond riešiť. Klimatická koalícia preto požaduje zahrnutie ustanovení o Sociálno-klimatickom fonde do národnej legislatívy a záruku, že bude využitý adresne pre domácnosti ohrozené energetickou a dopravnou chudobou.
To, že Slovensko mešká s pravidlami, ktoré určia ako a koľko budú domácnosti platiť za svoje emisie podľa mimovládok medzi ľuďmi vzbudzuje pochybnosti o ich férovosti. „Občania majú právo vedieť, ako sa nakladá s výnosmi z uhlíka, ktorý platia v cene energií a výrobkov,“ tvrdia. Žiadajú zavedenie verejne dostupného mechanizmu zverejňovania údajov o prideľovaní kvót a výnosoch z aukcií.
Regulačná neistota pre firmy
Na meškanie rezortov však nemusia doplatiť len domácnosti. Slovensko je pozadu aj s transpozíciou viacerých smerníc, ktoré sú dôležité pre znižovanie emisií podnikov. Ide napríklad o smernicu o podpore energie z obnoviteľných zdrojov – takzvaná RED III. Tu malo Slovensko previesť do vnútroštátneho práva do 1. júla 2024 a niektoré časti do 1. mája 2025. To sa vláde podarilo len čiastočne – v stavebnom zákone a zákone o energetike.
Plnému právnemu rámcu pre obnoviteľné zdroje však stále chýbajú niektoré kľúčové časti, čo vytvára neistotu pre prípadných investorov do nových projektov. Viac zelenej elektriny a zjednodušenie a skrátenie povoľovacích procesov žiada aj priemysel, ktorý čelí tlaku na znižovanie emisií a preto potrebuje čoraz viac elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Slovensko napríklad stále nemá efektívne nastavenie povoľovacích procesov pre takzvané go-to zóny, čo sú územia s dobrými podmienkami pre využívanie veternej energie. Plány na výstavbu veterných turbín, ktoré by mohli dodávať zelenú energiu priemyslu v súčasnosti často čelia odporu miestnych komunít. Jedným z dôvodom nedôvery obyvateľom sú podľa mimovládok chýbajúce pravidlá.
„Úplná transpozícia RED III je potrebná na zosúladenie národných cieľov s európskymi klimatickými záväzkami, ale v praktickej rovine je tiež nevyhnutná pre naštartovanie zelenej transformácie, aby ekonomický rozvoj slúžil krajine aj ľuďom,“ odkazujú. Žiadajú zjednodušenie a zrýchlenia povoľovacích a administratívnych konaní OZE, ale zároveň zachovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia a biodiverzity a zapojenie obyvateľstva do rozhodovania.
The post Zelená transformácia narazila na vládu, meškáme s kľúčovými energetickými zákonmi appeared first on euractiv.sk.
